Náhrada mäsa, alternatívne proteíny, nové trendy v stravovaní, to všetko má vplyv na tradičných výrobcov potravín, ako je Nestlé, Kraft či Tyson foods. Počas najväčšej európskej potravinárskej výstavy Anuga má návštevník vždy možnosť vidieť, kto je tu stále najsilnejší hráč. Tie najväčšie výstavné plochy, priam paláce, majú krajiny dodávajúce celému svetu mäso.
Brazília, Argentína, Uruguaj sa svojim zákazníkom vždy snažia ukázať, aké šťavnaté steaky sa dajú z ich sviečkovej pripraviť. Okolo každého takého stánku to rozvoniava a kuchári vo vysokých čapiciach na drevenom uhlí grilujú 500-gramové T-bony jeden za druhým. Doba sa však mení. Výrobcovia inovatívnych potravín či alternatívnych druhov jedla sa ešte zatiaľ väčšinou krčia v malých boxoch. Alternatívy si však preberajú postupne trhové podiely.
Otvorili si vegánske bistro v Prievidzi, cestu si k nim nachádzajú aj mäsožravci
Na jednej strane je tento trend spôsobený nárastom počtu alergikov a ľudí s intoleranciami na laktózu či iné prvky obsiahnuté v živočíšnych potravinách. Na druhej strane je klasický mäsopriemysel jedným z najväčších producentov CO2, spotrebiteľov pitnej vody a kvôli pastvinám sa ročne vypália tisíce kilometrov pralesa.
Spotrebitelia to vnímajú a smerujú k redukcii spotreby klasického mäsa a mlieka. Náhrady kravského mlieka sú už dvadsať rokov bežne dostupné na pultoch. Či už ide o mlieko z ryžových zŕn, sójové alebo ľanové mlieko, všetky už dlhšiu dobu uľahčujú život a trávenie ľuďom s intoleranciami.
Trend smerom k vegánstvu je tiež jedným z faktorov tlačiacich na zmeny vo výrobe potravín. Spotreba mäsa v krajinách, ako sú USA, Kanada či Veľká Británia už nerastie a dokonca naberá klesajúci trend. Samozrejme, hudba hrá v dnešnej dobe najmä v Číne. Zatiaľ čo priemerný Američan ešte prednedávnom zjedol ročne takmer 125 kíl mäsa a dnes je táto hodnota niekde na 110 kilách, spotreba na obyvateľa v Číne neustále rastie. Dnes je niekde na 60 kilogramoch a neustále sa zvyšuje.
Preteky o trhové podiely
Proteíny na báze rastlinných výťažkov sa dnes predierajú na pulty obchodov a do reťazcov rýchleho stravovania. Najmä druhé menované majú potrebu nápravy reputácie a snažia sa ponúknuť niečo zdravšie na svojich vývesných tabuliach. Odhady Credit Suisse hovoria, že trh s náhradami mäsa by mal dosiahnuť v priebehu 4 – 5 rokov objem 30 – 40 miliárd dolárov. Dnešný objem trhu s klasickými hovädzími a teľacími mäsovými produktmi je niekde na úrovni 270 miliárd.
Salaš nájdete aj v Maroku. V tamojšom letovisku ho vybudovali dvaja spolužiaci zo Žiliny
Kto prinesie na trh tieto inovatívne produkty? Zatiaľ to vyzerá tak, že to budú malé, inovačné potravinárske spoločnosti, ktoré predbehli veľkých výrobcov vo vývoji a výskume. Beyond Meat a Impossible Burger sú dnes dve firmy, ktoré zrejme dokázali najlepšie dotiahnuť proteínovú zmes z hrachu a iných rastlín do najväčšej podoby k mäsovej fašírke. Obe spomenuté firmy sú považované za technologické spoločnosti a vynakladajú značné čiastky na výskum a vývoj produktov. Beyond Meat vkladá až 15 % zo svojich tržieb na výskum. Pre porovnanie Kraft na výskum minie asi 1 % z obratu.
Vyprážané kuracie „krídelká“ od Beyond Meat v troch príchutiach. Foto: SITA/AP
Mimochodom aj Slovensko má svoje proteínové želiezko v globálnom ohni. Ide o značku produktov vegánskej a vegetariánskej línie Goody Foody, ktorú od roku 2009 vyrába z rastlinných surovín zvolenská spoločnosť Alfa Sorti. V jej sortimente sú mrazené náhrady mäsa na štýl kuracieho a hovädzieho a stretnúť sa s nimi môže spotrebiteľ najmä v obchodoch so zdravou výživou.
Akvizície zo strany veľkých spoločností
Objem predaja mäsových alternatív na celosvetovej úrovni je dnes niekde na úrovni 16 miliárd dolárov a trend smerom nahor je viditeľný. Investori to ocenili aj pri uvedení akcií Beyond Meat na burzu. Uvádzacia cena 25 dolárov za akciu sa v čase postupne vyvíjala jasne smerom nahor a dnes je niekde na hladine 150 – 160 dolárov.
Čo sa zrejme udeje v krátkej dobe, budú prevzatia týchto inovačných značiek veľkými hráčmi. Podobne ako tomu je vo výrobe liekov a liečiv, kde veľkí hráči často kupujú malé výskumné laboratóriá, aby sa vyhli riziku vysokých nákladov na neistý vývoj a testovanie, sa budú správať svetové koncerny. Veľké spoločnosti ako Nestlé či Mondelez majú distribučnú a logistickú kapacitu a rýchly dosah na trh. Touto cestou sa napokon zrejme alternatívne typy proteínových výrobkov dostanú k zákazníkom pomerne rýchlo. Pokiaľ by veľkí hráči vyvinuli vo vlastnej réžii konkurencieschopné produkty pre reálne využitie, vznikli by im problémy s nákladmi stratených príležitostí a mohol by im „ujsť vlak“.
Dnes je dobrým príkladom Kraft-Heinz, ktorý sa dostal pod kontrolu brazílskych investorov zo skupiny 3G. Spotrebitelia už firmu „vytrestali“ a klesajúci predaj tradičných „nudlí so syrom“ a kalorických kečupov priviedol Kraft do ťažkej situácie. Spoločnosť už musela vytvoriť oprávky vo výške miliárd dolárov na hodnotu niektorých svojich značiek a zisk za druhý štvrťrok 2019 bol o viac ako 40 % nižší než v rovnakom období 2018.
Jednoznačne nestačí len kresať náklady, ako to pri svojich investíciách 3G všade doteraz robila. Je nutné investovať do vývoja a moderných potravín, pretože preferencie spotrebiteľov sa tiež vyvíjajú.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
