Na kolene vybudoval časopis o kávovej kultúre Standart, ktorý dnes exportuje do vyše 80 krajín, a tretí rok po sebe získal ocenenie za najlepší magazín o káve na svete. Michal Molčan (26), člen aktuálneho rebríčka 30pod30, svojmu projektu vytvoril aj netradičný obchodný model. Každé číslo má jedného exkluzívneho sponzora a niekoľko partnerov a napriek digitálnej dobe vychádza len v tlačenej verzii.
Celý tohtoročný rebríček 30pod30 môžete nájsť tu.
Spomeniete si, kedy ste prvý raz ochutnali ozaj dobrú kávu?
Veľmi presne. Mal som sedemnásť rokov a bolo to v Prahe v jednej super kaviarni. Pil som skvelé, šťavnaté espresso a uvedomil si, že káva môže ponúknuť aj chuťový zážitok. Nie je to iba čierna tekutina s kofeínom, ktorá vás prebudí. Mňa však zaujala aj atmosféra kávovej kultúry. Hrala príjemná hudba, sedeli tam zaujímaví ľudia, veľmi sa mi to ako celok zapáčilo.
Vtedy ste si aj povedali, že svet kávy chcete viac spoznať?
Postupne som hľadal možnosti. Na vlastnú kaviareň či pražiareň mi chýbali finančné prostriedky, no keďže doma v Nitre som spoluorganizoval podujatie TEDx, tak som k nemu pridal aj kávové festivaly. A keď sa skončili, tak som si hovoril, aká je škoda, že z nich nezostane aj nejaký hmatateľný výstup, napríklad v printovej podobe. Páčili sa mi totiž kvalitné magazíny ako The New Yorker či Monocle a napadlo mi, že taký časopis by som si chcel prečítať aj o káve. Ale nikde som ho nenašiel.
Vy ste z online generácie, neuvažovali ste najskôr urobiť nejaký web o káve?
Pre mňa má print väčšie čaro a šarm, pri čítaní magazínu sa lepšie ponoríte do príbehu a neruší vás upozornenie z e-mailu či Facebooku. Ja som chcel časopis, ktorý by zosobňoval ducha kaviarne, a to by na digitálnej platforme nemalo taký efekt. Nechcel som sa ani úzko zamerať na štýl „o kávových profesionáloch pre kávových profesionálov“, ale ponúkať aj zaujímavé príbehy a rozhovory cez kávovú perspektívu. Káva je sociálny tmel zaujímavých ľudí, nezáleží, či ste vedec, filozof alebo obchodník, posedenie pri šálke kávy vás dokáže spojiť.
Rozbehla úspešné bistrá s vietnamskou kuchyňou,
dnes firmu ratuje aj cez vlastný systém rozvozu jedál
Mali ste so žurnalistikou nejakú skúsenosť?
Žiadnu, študoval som európske štúdiá a rozvojové programy na univerzite v Nitre. Možno to bola aj výhoda, lebo som si časopis urobil celkom podľa seba. Pomohli mi priatelia, rodina a za pol roka sme spoločnými silami v podstate na kolene pripravili prvé číslo. Pred jeho vydaním sme značke Standart urobili menšie promo na festivale Pohoda, kde sme v stánku predávali kvalitnú filtrovanú kávu. Prvé číslo vyšlo v roku 2015 a mali sme šťastie, že sa časopis páčil. Tisíc kusov sme vypredali za týždeň a zo zarobených peňazí sme mohli financovať dotlač ďalších tisíc výtlačkov. Od začiatku som navyše vedel, že magazín nechcem vydávať len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Preto dva mesiace po prvom čísle vyšla aj jeho anglická verzia.
Ako ste si nastavili obchodný model?
Je trochu netradičný. Každé číslo má jedného exkluzívneho sponzora a niekoľko partnerov. Ďalšia stratégia je postavená na predplatnom či distribúcii výtlačkov priamo do kaviarní a barov, ale aj kníhkupectiev. A s každým magazínom posielame aj malú vzorku prémiovej kávy z rôznych kútov sveta. Prví inzerenti boli skôr naši fanúšikovia, ale kvalitou časopisu sme sa postupne snažili osloviť popredné značky z kávového sveta. Získali sme jednu, pridávali sa ďalšie. V začiatkoch veľmi pomohlo, že sme pilotné anglické vydanie mohli predstaviť v chýrnej berlínskej kaviarni The Barn a podobný event sme potom zorganizovali aj v Londýne. V súčasnosti časopis vychádza raz štvrťročne v štyroch jazykových mutáciách – v angličtine, ruštine, japončine a v slovensko-českej edícii. A každá trhová verzia má vlastnú inzerciu.
Komička Evelyn v 30pod30:
Finančná neistota je daňou za to, že robím to, čo ma baví
Nakoľko sa líši cena za výtlačok v jednotlivých krajinách?
Tlačiarne a sklady máme v Tokiu, v Moskve a v Berlíne, a keďže časopis distribuujeme do vyše 80 krajín, cena je ovplyvnená logistikou, clami či daňami v danom štáte. Na Slovensku a v Česku sa časopis predáva za 7 až 10 eur, v Amerike v prepočte za 17 eur a v Bejrúte či Katare aj za 35 eur. Ale tento rok chceme cenu zjednotiť, bude vyššia, keďže sa zameriavame na prémiový segment a snažíme sa, aby každý magazín bol v podstate zberateľský kus, ktorý po prečítaní nezahodíte do koša.
Kde máte najlepšie predaje?
Z celkového nákladu okolo 17-tisíc výtlačkov predáme asi 20 percent v Japonsku, nasleduje USA s desiatimi až dvanástimi percentami. Portfólio krajín už ani nechceme veľmi rozširovať, skôr sa sústreďujeme na posilňovanie zaujímavých trhov. Jedným z nich je Veľká Británia, alebo práve Amerika. Náš časopis si tam kúpite v kaviarňach v Bostone, New Yorku či v Portlande, ale cieľom je, aby sme ho dostali do predaja v rôznych silných sieťach. Od roku 2019 sa Standart už predáva aj v pobočkách Whole Foods v Spojených štátoch.
Sídlo firmy máte v Nitre. Odtiaľ aj vediete redakciu?
Častejšie som v Prahe. Ale naša redakcia funguje špecificky, jej stabilný tím tvorí deväť ľudí zo siedmich krajín. A potom máme veľký počet externých autorov z celého sveta, takže naša komunikácie prebieha najmä v online priestore. Možno sme takým malým príkladom, že aj zo Slovenska sa dá vybudovať globálny projekt.
Neuvažujete so značkou Standart aj o prieniku do digitálneho sveta?
Prím má stále print, ale uvažujeme aj nad tým. Posilňujeme marketing, plánujeme rozbehnúť merchandising, rozmýšľame nad čínskou jazykovou mutáciou. Pripravujeme aj spolupráce s niekoľkými významnými pražiarmi, aby sme mohli využívať ich distribučné siete. O tri mesiace chceme uviesť nový redizajn časopisu a predstaviť sme ho plánovali na letných eventoch vo Varšave a v Tokiu, čo však pre koronavírus nebude aktuálne.
Nakoľko pandémia zasiahla váš biznis?
Veľkosť dopadu sa ešte odhadnúť nedá, zatiaľ to však zvládame. Covid-19 nám počas marca o niekoľko dní spomalil logistiku, keďže množstvo kuriérskych firiem bolo zo dňa na deň zahltených. Niekoľko našich fotografov a autorov je v karanténe, čo znamená, že s časťou obsahu sme museli improvizovať. Z čoho sa však najviac teším, je iniciatíva Podpor kaviarne so Standartom, ktorú sme spustili na začiatku apríla. Rozhodli sme sa zisk z predaja nového predplatného venovať kaviarňam, ktoré sa do programu prihlásia. Zatiaľ máme zaregistrovaných okolo 150 prevádzok z rôznych kútov planéty, na webe sme mali niekoľko dní po sebe historickú návštevnosť a od kávovej komunity sme dostali skvelú spätnú väzbu.
