Kým v USA sa prezident chystá otvoriť ďalší „front“, tentoraz v súvislosti s Iránom, Európa s napätím čaká, ako dopadnú španielske problémy s odtrhávajúcim sa Katalánskom. A my pripomíname odkaz z Nobelovho výboru: mier všetkým. Pozrite si prehľad dôležitých očakávaných udalostí vo svete, ktoré ovplyvnia aj slovenskú realitu, plus jeden pohľad späť.
Trump vs. Irán
Americký prezident Trump chce budúci týždeň oznámiť takzvanú decertifikáciu medzinárodnej nukleárnej dohody s Iránom. Táto dohoda, ktorú uzavrel predchádzajúci prezident Barack Obama, nie je podľa neho v záujme USA. Neznamená to, že ju zruší. No Kongres bude musieť do dvoch mesiacov rozhodnúť, či znovu zavedú sankcie USA voči Iránu. To by rozvírilo napätie v tomto regióne. Podľa Trumpa sa Irán podieľa na terorizme a je jednou zo siedmich krajín, ktorej sa aktuálne týka americký „zákaz cestovania“. „Obamova dohoda“ z roku 2015, pod ktorú sa podpísali ďalšie krajiny a celky vrátane EÚ, má za cieľ zakázať Iránu vývoj nukleárnych zbraní výmenou za obmedzené využívanie uránu na mierové účely a zastavenie medzinárodných ekonomických sankcií. EÚ sa jej chce držať naďalej.
Posledná nobelovka
V pondelok dopoludnia sa dozvieme, kto získal tohtoročnú Nobelovu cenu za ekonómiu (technicky to nie je „pravá“ nobelovka, udeľuje ju švédska centrálna banka Sveriges Riksbank na pamiatku Alfreda Nobela, no víťaz získava rovnakú odmenu a zúčastňuje sa rovnakej ceremónie ako laureáti v ostatných piatich kategóriách). Ako pred každým vyhlasovaním sa vedú debaty, kto si toto ocenenie zaslúži. Tipy sú rôznorodé, no zväčša sa zhodujú, že pôjde o akademika z niektorej z amerických univerzít. Viacerí profesori tam asi budú s napätím očakávať nočný telefonát zo Švédska.
Horúce Španielsko
Separatisti v španielskom Katalánsku chceli v pondelok 9. októbra na zasadaní regionálneho parlamentu údajne vyhlásiť nezávislosť. Španielsky ústavný súd im plán prekazil, keď zasadanie vopred zrušil. No ukazuje sa, že sa možno uskutoční v utorok. Katalánci sa chcú odvolať na výsledky minulotýždňového referenda, v ktorom hlasovala väčšina zúčastnených Kataláncov za samostatnosť. Španielska vláda sa ho snažila potlačiť silou, keďže podľa súdu bolo nelegálne. V krajine sa chystajú pochody za jednotu, kým v Barcelone nástoja na odtrhnutí. Ešte to bude horúce.
+ Pohľad späť
9. októbra 2009
Keď uplynulý piatok vyhlásili držiteľa tohtoročnej Nobelovej ceny za mier – Medzinárodnú kampaň za odstránenie nukleárnych zbraní ICAN – vyvolalo to zmiešané komentáre. V časoch, kedy sa USA naťahujú so Severnou Kóreou a Iránom o nukleárnom programe, sa niektorým zdalo byť ocenenie predčasné. No kontroverzné prijatie máva toto ocenenie častejšie. Napríklad v roku 2009, keď ho získal vtedajší americký prezident Barack Obama. Bol štvrtým prezidentom USA, ktorý ho dostal (predtým tiež Jimmy Carter v roku 2002, Woodrow Wilson v 1919 a Theodore Roosevelt v 1906). Povedali by sme, že súčasný prezident sa k nim nezaradí.
Obama pri preberaní ocenenia. Foto: Wikipedia
