Linkedinový algoritmus sa ho nedávno opýtal, či hľadá prácu. Nehľadá. Tomáš Salomon riadi Českú sporiteľňu už celú dekádu, ale stále mu v nej zostáva kopec práce. Musí ju pripraviť na ďalších dvesto rokov.
Značnú časť výhľadu zo sídla Českej sporiteľne v komplexe Trianon v pražskej Krči zaberajú ďalšie dve budovy, kde má najväčšia tamojšia banka aj svoje kancelárie. Budú tu ešte približne dva či tri roky. Do tej doby na pozemkoch okolo smíchovskej stanice vyrastie úplne nový kampus, do ktorého banka presťahuje svoje sídlo. Je to len jedna z viacerých zmien, ktorými „Spořka“ v súčasnosti prechádza.
Deje sa tak pod taktovkou muža stojaceho pri jej kormidle posledných 10 rokov. Tomáš Salomon robí všetko pre to, aby inštitúcia s dvestoročnou tradíciou na trhu zostala maximálne relevantná aj pre nastupujúce generácie klientov a zamestnancov.
„Je to o neustálej snahe zachovať si mladé myslenie, nezostať v zabehnutých koľajach, nemyslieť si, že roky skúseností staršieho experta sú automaticky cennejšie ako čerstvý pohľad absolventa,“ hovorí šéf Spořky, ktorý bol tento rok zaradený do Siene slávy najlepších generálnych riaditeľov magazínu Forbes Česko.
Banka berie svoju snahu o mladistvé myslenie natoľko vážne, že vytvorila vlastné hry Minecraft a pôsobí na herných platformách Twitch a Discord. Vytvorila tiež Future Mindset Board – tieňovú radu zloženú zo šiestich mladých ľudí, ktorí tlačia skutočnú radu k zmenám, ktoré by inak trvali oveľa dlhšie.
„Pôvodne sme to navrhli ako ročný experiment, ale nakoniec sme si povedali, že v tom chceme pokračovať. Poskytnúť mladým ľuďom priestor na spolurozhodovanie o budúcnosti, v našom prípade o stratégii Spořky na ďalších päť rokov, je inšpirujúce. Prial by som si, aby sa tomu aktívne venovala každá organizácia,“ hovorí.
Náš rozhovor je veľmi rýchly. Tomáš Salomon sa práve chystá na dovolenku – na niekoľkotýždňovú túru po Bhutáne, kde si splní svoj dávny sen – ísť do Himalájí. „Možno mi to pomôže s digitálnym detoxom, ale nerobím si ilúzie,“ hovorí manažér.
Dodáva, že nedokáže úplne „vypnúť“. Voľno si však zaslúži, Českej sporiteľni sa darí. Na konci roka 2024 jej bilančná suma prvýkrát prekročila dva bilióny korún, v prepočte 82,8 miliárd eur. Vlani dosiahla aj rekordný čistý zisk 26,2 miliardy korún, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 40 percent a približne 1,08 miliardy eur. Tento rok je podľa Salomona pokojný a bez väčších prekvapení.
Ako sa tento rok darí Českej sporiteľni?
Tento rok sa po dlhom čase vyvíja de facto v súlade s prognózami a rozpočtom. V predchádzajúcich štyroch rokoch sa vždy vyskytli neočakávané veci, ktoré ovplyvnili ekonomiku a vôbec sme ich nemohli ovplyvniť. Lokálne alebo globálne. Pokiaľ ide o tohtoročné prognózy, či už inflácie, alebo rastu HDP, naše analytické oddelenie dospelo k viac-menej rovnakým odhadom ako ČNB a ministerstvo financií. Darí sa nám rásť, máme viac klientov, vyššiu spokojnosť s našimi službami. Nerobím si však ilúzie, že sa vrátime k predchádzajúcim päťročným výhľadovým prognózam, ktoré sme vtedy boli schopní plniť. Nemyslím si, že sa ten svet vráti.
Nenarušili váš pokojný rok colné vojny, geopolitika alebo všadeprítomná volatilita?
Nie, pretože to neovplyvnilo základy ekonomiky, na ktoré sme naviazaní. Zatiaľ. Vytvára určitú mieru neistoty, určite to nie je najpokojnejšie obdobie na plánovanie dlhodobých investícií, to je pravda. Na druhej strane to motivuje niektoré spoločnosti, aby urýchlili investície do znižovania energetickej náročnosti, pretože energia pravdepodobne nebude lacnejšia.
Ani na trhu práce nedochádza k žiadnym dramatickým zmenám, v porovnaní s inými krajinami Európy máme minimálnu nezamestnanosť. Takže v skutočnosti neexistuje iná cesta ako automatizácia, digitalizácia a robotizácia. A je to tak správne. Trumpova politika a šabľové hry o clá môžu byť súčasťou vyjednávacej pozície na strednodobé obdobie a status quo sa, samozrejme, otrasie, ale v súčasnosti nevidím v ekonomike žiadne zásadné zlomy.
Ide skôr o zmenu trendu od globalizácie k deglobalizácii. Uvedomenie si, že dodávateľské reťazce by mali byť viac pod kontrolou a nemôžeme sa spoliehať na to, že tovar dostaneme cez zemeguľu včas, keď ho potrebujeme. Hospodársky rozvoj posledných dvadsiatich rokov žil z globalizácie a rast bol jednou veľkou párty až do covidového nárazu. Odvtedy hľadáme novú rovnováhu a je možné, že si budeme musieť zvyknúť na obdobie polykrízy so zvýšenou neistotou.
V Českej republike sa v nasledujúcich dvoch rokoch bude refinancovať obrovské množstvo hypoték. Celkovo viac ako dvesto miliárd korún, čo predstavuje takmer 13 percent HDP. Aký to bude mať vplyv na vás?
Sme v dobrej pozícii, pretože sme boli medzi prvými, ktorí ponúkali dlhodobé fixácie v čase, keď boli úrokové sadzby veľmi nízke. Až tak, že sme klientom odporúčali fixáciu na osem, 10 alebo 15 rokov namiesto tradičného päťročného cyklu. Mnohí z nich to využili, takmer polovica portfólia. Takže máme vlnu refinancovania viac rozloženú v čase. Ale to, že v priebehu času sa hypotéky fixované nízko otáčajú a pre mnohých klientov je to nápor na peňaženku, je realita. Robíme všetko pre to, aby sme im pomohli.
Vidíte tam potenciálne makroekonomické riziko pre celý trh?
Nevidím. Nemyslím si, že dôjde k raketovému nárastu nesplácaných hypoték. Česi sú relatívne šetrný národ a banky sú veľmi opatrné, pokiaľ ide o ich schopnosť splácať. Myslím si, že trh sa s tým vyrovná. Počítam s úsporami, domácnosti ich majú na rekordnej úrovni.
Aké témy teraz najviac prežívate pri každodennom riadení banky?
Pre mňa je kľúčová dlhodobá perspektíva nielen sporiteľne, ale celej ekonomiky. To však neznamená, že prevádzkový manažment neprebieha tam, kde by mal, a že sa nesnažíme zlepšovať svoju ponuku pre klientov. Ale keď riadite takúto veľkú inštitúciu, musíte sa pozerať veľmi ďaleko dopredu, aby ste zabezpečili, že dvestoročné poslanie sporiteľne bude stále relevantné a funkčné.
V krátkodobom a strednodobom horizonte je našou hlavnou ambíciou pomôcť zvýšiť finančné zdravie, odolnosť a prosperitu našich klientov. A presvedčiť ich, že investovanie môže byť novým sporením. Veľmi sa zaujímam o umelú inteligenciu a vidím obrovský potenciál pre naše osobné a digitálne poradenstvo zamerané na rast finančného zdravia. Zaujíma ma aj odolnosť celej spoločnosti, pretože budeme úspešní len vtedy, ak sa bude dariť celej spoločnosti.
Nakoľko je z dlhodobého hľadiska dôležitá misia zhodnotiť viac ako 3,5 bilióna korún, ktoré ležia na bežných a termínovaných účtoch českých domácností?
Pre českú ekonomiku je to životne dôležité a je dobré si uvedomiť všetky súvislosti. Šetrnosť považujeme skôr za cnosť ako za neresť. A zďaleka v tom nie sme sami. Ak sa pozrieme na Nemecko alebo Rakúsko, aj tu je miera úspor nadpriemerná. V Českej republike je to okolo 20 percent, priemer Európskej únie je 15 percent, ale napríklad v Poľsku je to 10 percent.
Treba nahlas zopakovať, že ak nechám svoje peniaze pasívne zarábať – alebo, ako hovoríte, ležať – na bežnom alebo sporiacom účte, nemôžem očakávať, že prekonajú infláciu. Ak sa chcem zabezpečiť do budúcnosti, musím pravidelne investovať. To, čo by ste mali mať v krátkodobej rezerve, je možno troj- až šesťnásobok vašich mesačných výdavkov a všetky ostatné peniaze a úspory by mali pracovať pre vás.
Našou úlohou je pomáhať ľuďom bezpečne a v súlade s ich rizikovým profilom zhodnocovať ich úspory tak, aby sa v budúcnosti nielen viac zhodnocovali a prosperovali, ale aj aby „nepremeškali“ ekonomiku. Pretože aj keď sa nám podarilo výrazne zvýšiť počet klientov, ktorí pravidelne investujú svoje úspory, značná časť z nich je investovaná do zahraničných fondov a akcií, čo českej ani európskej ekonomike nepomáha.
Ruka v ruke s tým musíme vytvárať podmienky pre rast investičného trhu aj v samotnej Českej republike. Viac by sa malo investovať do českých firiem a fondov, aby české dôchodkové fondy mohli viac investovať do nehnuteľností, nájomného bývania a ďalších oblastí, ktoré zvyšujú prosperitu a odolnosť Českej republiky.
Na minuloročnom seminári v Poslaneckej snemovni ste hovorili o tom, že priemernému klientovi je pri slove investícia zle. Týka sa to aj mladých ľudí? Nevyrieši tento problém príchod novej generácie?
Čiastočne áno, určite tam vidím generačnú výmenu. Keď to poviem na rovinu, máme to z prieskumov. Ak spomeniete slovo investícia alebo hovoríte o investičnej stratégii, veľké množstvo klientov vám povie, že to nie je pre nich. Buď majú pocit, že je to len pre niekoho s vyšším príjmom a úsporami, alebo si myslia, že je to spojené s vysokou mierou rizika. Samozrejme, riziko je vlastné každej investícii, ale trpezlivým vysvetľovaním môžeme ľuďom pomôcť, aby sa pravidelného investovania nebáli.
Práve v tom sme všetci dlžní tým, ktorí sú na trhu, pretože z nejakého dôvodu vznikla táto nálepka. Klientom treba povedať, že aj vzhľadom na starnutie populácie si nebudú sporiť na dôchodok, ak nechcú, aby im klesla životná úroveň. A som veľmi rád za to, že mladá generácia už pravidelne a bez problémov investuje vďaka najrôznejším digitálnym aplikáciám. Som presvedčený, že si vypestujú zdravý návyk, ktorý im nikto nevezme. Je to ako so športom, v mladom veku sa to dá oveľa ľahšie naučiť.
To, že Česi majú veľa úspor, si, samozrejme, všimli aj firmy. Na retailový trh sa hrnie rekordný počet ponúk podnikových dlhopisov a vznikajú investičné fondy rôznych hráčov, ktorí sa propagujú sloganom „poďte sa podieľať na našom úspechu“. Ako to vidíte vy?
Označovanie je nebezpečné. Každý cenný papier by mal mať prospekt a klient by mal dobre rozumieť tomu, do čoho vlastne investuje. Nerád by som označoval podnikové dlhopisy za niečo zlé, pretože existuje obrovské množstvo zaujímavých dlhopisov, ktoré prinášajú rozumné výnosy a za ktorými stoja aktíva dobre riadených spoločností. A nie je v nich najmenší problém.
Regulácia však teraz umožňuje podlimitné emisie (do celkového objemu milión eur, poznámka redakcie), ktoré nemusia mať prospekt a klient, keď vidí vysoké percento, čo je jediné číslo pred ním, si kúpi nezabezpečený papier, a potom môže byť prekvapený. Ak sa takto popálite, nikto vás dlho nepresvedčí, ak vôbec, že investovať do čohokoľvek je správne.
Bude musieť štát zohrať významnú úlohu pri zmene sporivého myslenia na investičné?
Štát by mal predovšetkým vytvoriť stabilné a predvídateľné prostredie. A to tak politicky, ako aj ekonomicky. Nie som úplne za to, aby štát dramaticky vstupoval do trhového prostredia formou dotácií, grantov a stimulov. Tu však môžeme čerpať z niektorých dobrých skúseností z krajín, ako sú Švédsko a Holandsko, kde štát zohral určitú akceleračnú úlohu. To sa dá pomerne ľahko skopírovať.
Je však dôležité uvedomiť si, že niektoré nástroje tam fungujú už desať rokov – práve preto, aby sme nepodľahli ilúzii, že problém, ktorý máme u nás, vyriešime za rok či dva. Mám pocit, že každá nasledujúca vláda sa snaží ostro vymedziť voči tej predchádzajúcej, čo narúša kontinuitu dlhodobých štrukturálnych zmien. Každá nová vláda príde so svojím novým geniálnym plánom, má naň štyri roky, z toho dva roky hľadá preň podporu, a potom väčšinou nemá ani koncepciu, nieto ešte reálny vplyv. Prial by som si, aby sme si uvedomili, že sme všetci na jednej lodi, bez ohľadu na to, kto je práve vo vláde.
Máte obavy z proeurópskeho smerovania Českej republiky po voľbách?
Obávam sa, ale zostávam optimistom. Verím, že predvolebné proklamácie niektorých nesystémových strán zostanú len výkrikmi. Nevidím inú cestu ako našu hlbšiu integráciu do európskych štruktúr. Zároveň je veľa vecí, ktoré treba v Európe a v jej riadení a podpore jednotného trhu zmeniť, a to neskrývam.
Verím, že každá vláda bude pragmaticky uznávať, že pre našu otvorenú, exportne orientovanú ekonomiku je veľkou výhodou byť súčasťou európskych štruktúr. Neviem si predstaviť myslenie niekoho, kto populisticky tvrdí, že by nám bolo lepšie v izolácii, mimo EÚ, akoby sme mali využívať výhody, ako je voľný pohyb pracovných síl, a zároveň striktne odmietať všetko, čo nám nevyhovuje. To je ilúzia.
Myslíte si, že Česká republika niekedy prijme euro?
Dúfam, že áno. Sme preň odhodlaní. Ak sa európsky projekt úplne nezrúti, čo by bolo naše zlyhanie, verím, že skôr či neskôr sa staneme súčasťou eurozóny. Čelíme tomuto záväzku, plánujeme ho a hovoríme, aké výhody a zjednodušenia by mohlo priniesť pre exportne orientovaných podnikateľov. Bude si to vyžadovať odvahu politickej reprezentácie. S novou vládou, ako sú teraz karty rozdané, to vidím ako veľmi nepravdepodobný scenár.
Napriek tomu ste v našom prieskume označili potenciálny prínos zavedenia eura pre českú ekonomiku za mierny…
Všetky analýzy, ktoré sme mali k dispozícii, vždy ukazovali, že z ekonomického hľadiska je rozdiel medzi prínosmi a nákladmi prijatia eura zanedbateľný. Vnímam to ako veľmi symbolickú vec. Je to náš záväzok, je to jasný signál, že sa považujeme za súčasť Európy, nie za nejakú izolovanú pohraničnú oblasť. Verím, že ďalšie výhody sa nám otvoria v momente, keď sa k tomuto rozhodnutiu postavíme čelom. Vždy som bol veľmi silne proeurópsky a myslím si, že euro sme mali prijať už dávno.
Vzhľadom na tohtoročné 200. výročie Česká spořitelna veľa bilancuje. Zamýšľali ste sa aj nad vlastným odkazom?
O tom som zatiaľ veľmi nerozmýšľal. Skôr sa vždy pozerám na to, čo je potrebné zmeniť, čo nové je dobré sa naučiť a pri čom novom byť prítomný. Onedlho budem mať 60 rokov a zaujíma ma, čo robí mladšia generácia, chcem vedieť, ako rozmýšľa o budúcnosti, pretože to je najdôležitejšie. Mne a mojim kolegom v Spořke v tomto zmysle pomáha naša mladá správna rada.
Je fascinujúce transformovať dvestoročné poslanie sporiteľne na ďalšie storočie. Tam, kde naši predchodcovia prišli s vkladnou knižkou, vtedy absolútne prelomovou inováciou, sa teraz snažíme naučiť Čechov investovať cez mobil a konzultovať finančné zdravie nielen s našimi bankármi, ale aj s naším chatbotom s umelou inteligenciou. Chcel by som pripraviť celú živú organizáciu na ďalších dvesto rokov.
Ako to chcete urobiť?
V posledných rokoch zažívame technologický vývoj, ktorý nie je lineárny, ale exponenciálny. Súvisí to s veľkou neistotou a nepredvídateľnosťou toho, čo nás čaká. Asi len málokto z nás si pri vzniku ChatGPT vedel predstaviť, ako ďaleko sa generatívna AI vyvinie. Musíme byť odolní a musíme sa vedieť prispôsobiť.
Preto čoraz častejšie hovorím o potrebe celoživotného vzdelávania. Je to nástroj na zvládnutie tejto exponenciálnej krivky a neustálych zmien. Myslím si, že správnym myslením pre dnešok je každé ráno vstať a tešiť sa na to, čo nové sa naučím. Nezostať zaseknutý v zotrvačnosti a rutine, ale neustále si klásť otázky o tom, čo robím a ako to robím.
Tento článok pôvodne vyšiel na Forbes.cz. Jeho autorom je Marek Tomanka.
