Všetci vidíme, ako ceny rastú. Či už tankujeme na čerpacej stanici, kupujeme potraviny, cestujeme alebo večeriame v reštaurácii. Zdražovanie sa dotýka každého.
Pre mnohých pritom ide o prvú takúto skúsenosť v živote. Dnešná mladá generácia zdražovanie takýchto rozmerov nezažila, prípadne si na to nemôže pamätať.
Podobne vysokú infláciu sme na Slovensku mohli vidieť v roku 1999 (o 14,2 %). A ešte viac v roku 1993 – o 25 percent. V máji tohto roku stúpli ceny na Slovensku o 12,6 percenta.
Inflácia pritom nespôsobuje vrásky na čele len spotrebiteľom, ale aj sporiteľom a investorom. Pohľad na dlhoročné úspory s vedomých ich klesajúcej kúpnej sily nie je pre niekoho príjemný. Je preto dôležité pochopiť, ako inflácia funguje, aké sú jej príčiny a dôsledky.
Spolu s americkým Forbesom sa pokúsime vyvrátiť niekoľko častých mýtov o inflácii, ktoré kolujú v spoločnosti.
1. Infláciu spôsobujú vysoké ceny.
Je pravdou, že vysoké ceny a inflácia idú ruka v ruke. Veľa ľudí si však zamieňa príčinu s následkom. Pravda je taká, že rast cien je dôsledkom inflácie, nie jej príčinou.
K zdražovaniu dochádza niekedy aj v prostredí nízkej inflácie – napríklad dôsledkom zvýšenia kvality či technickej úrovne produktov.
Skutočnou príčinou inflácie býva zvýšenie peňazí v obehu. Viac peňazí vtedy naháňa rovnaké množstvo tovarov a služieb, čím zvyšuje dopyt.
Príkladom sú dva roky pandémie. Úspory domácností vzrástli, pretože ľudia nemali kde míňať peniaze. Nedalo sa cestovať, kultúrne vyžívať či chodiť do gastro podnikov. Obmedzená bola aj doprava.
Vlády ešte navyše vháňali do ekonomík peniaze formou stimulov a dotácií. Tie sa opäť prejavili len na sporiacich účtoch, nie na vyššej spotrebe.
Zmenilo sa to až vtedy, keď sa ekonomiky začali znovu otvárať. Vzrástol dopyt. Ponuka ochromená problémami vo výrobe a doprave však nie. Výsledkom je rast cien tovarov a služieb.
2. Infláciu spúšťajú rastúce mzdy.
Aj tu opätovne platí, že vyššie mzdy sú symptómom inflácie, nie je príčinou. Nedostatok pracovnej sily tlačí nahor mzdy.
Čím viac firmy musia platiť svojim zamestnancom, tým viac prenášajú tieto náklady do cien svojej produkcie. Rast miezd sám o sebe však nie je príčinou inflácie. Musí na ňu byť viac dôvodov.
3. Mierime do stagflácie.
Stavom stagflácie označujeme situáciu, keď vysokú infláciu sprevádza slabý alebo žiadny ekonomický rast a s tým spojená vysoká nezamestnanosť.
Vo svete je typickým príkladom tohto javu obdobie 70. a 80. rokov minulého storočia. V slovenskej histórii paralelu nenájdeme, hoci by sme mohli spomenúť rok 1999, keď inflácia prekonala 14 percent a ekonomika zamrzla na nule. Išlo však vtedy len o jeden rok, nie dlhšie obdobie.
Kanálom, ktorým sa prenáša vysoká inflácia do spomalenia ekonomického rastu, sú vysoké sadzby. Ak sa totiž centrálna banka snaží skrotiť infláciu vysokými sadzbami, vedľajším neželaným dôsledkom je udusenie hospodárskeho rastu.
Aj dnes centrálne banky zvyšujú sadzby, ECB tak urobí po prvýkrát v júli. Napriek tomu sú ich úrovne ešte stále minimálne. Fed by mal do konca tohto roka zvýšiť sadzby na dve percentá, ECB na jedno až 1,25 percenta.
Sadzby teda majú ešte veľmi ďaleko k pásmu, ktoré by mohlo zastaviť ekonomiku. Ani pri pohľade na stav nezamestnanosti nie je dôvod na obavy. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v máji dosiahla 6,35 percenta. V Európskej únii to v máji bolo 6,1 % a v USA len 3,6 %.
4. Na vine sú len ceny ropy.
Je pravda, že ropa je najvýznamnejším nákladovým vstupom. Platí teda, že veľkou mierou ovplyvňuje vývoj inflácie. Nie je však jej jedinou príčinou.
Dopyt po rope počas úvodných mesiacov pandémie poklesol. Po znovuotvorení ekonomík ožila doprava a dopyt po rope sa zvýšil.
Cena ropy však stúpa najmä pre problémy na strane ponuky a pre vojnu na Ukrajine.
5. Vysoká inflácia je problémom len na Slovensku.
Napriek tomu, že rast cien je na Slovensku najvyšší za 22 rokov, situácia je podobná aj v zahraničí. V Západnej Európe je rast cien síce nižší (Francúzsko 5,6 %, Nemecko 7,6 %), no v iných krajinách je to oveľa viac (Poľsko – 13,9 %, ČR – 16 %, Estónsko 20 %). Inflácia je teda globálny problém, za ktorý nemôže slovenská vláda.
Čo môžeme robiť, aby sme zvládli negatívny dopad inflácie?
Pohľad na to, ako jedlo, palivá, nájom a ďalšie výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy a výnosy z investícií, je stresujúci. Pri hľadaní vhodných nástrojov boja s infláciou je preto treba, aby sme boli dôslední.
Pohľad do minulosti nám hovorí, že dopady inflácie na naše peňaženky dokážu pokoriť cenné kovy, komodity a akcie veľkých spoločností. Dobrou stávkou môžu byť aj investície do realitných fondov, ktoré sú v časoch vyššej inflácie spoľahlivejšie ako rizikové aktíva.
Skôr či neskôr vzrastú so sadzbami centrálnych bánk aj úroky na vkladových bankových produktoch. Nedokážu však pravdepodobne infláciu poraziť, len ju zmierniť. Zaujímavou alternatívou môžu byť vklady v českých bankách.
Napriek vysokým číslam nie je dôvod na paniku. Pred každým väčším rozhodnutím je dobré poradiť sa s finančným agentom či iným profesionálom. Investičné portfólio by totiž nemalo zohľadňovať len vonkajšie ekonomické parametre, ale aj vaše ciele a očakávanie. Rozhodnutia teda nemôžu byť paušálne, ale individuálne.
Článok o inflačných mýtoch vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Ron Carson. O slovenských rozmer ho rozšíril Peter Apolen.
