Hovoriť o obchádzaní zákona je smutné, no nie nemožné. Dostať sa k dátam z prieskumov pred voľbami nie je zložité, avšak otvára to problém transparentnosti. Odborníci varujú najmä pred manipuláciami.
To, že nás novela zákona, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu, zaradila ku krajinám s nedemokratickým režimom, vieme dlhšie. Kritické hlasy z radov odborníkov bolo počuť už v minulosti, keď sa zavádzalo 14-dňové moratórium. O spomínanej novele sa opäť hlasovalo v utorok 26. novembra s tým, že koalícia prelomila prezidentkino veto a 50-dňové moratórium schválila.
Pri súčasnom návrhu na zákaz zverejňovania prieskumov 50 dní pred voľbami bola táto kritika ešte hlasnejšia. Na jednej strane sú síce vecné a logické argumenty, časť verejnosti však už začala špekulovať, ako zákon obísť.
Ako išiel čas: Kto a ako hýbal dejinami krajiny za uplynulých 30 rokov
Pri tejto téme často počuť, že ide o zásah do demokracie, obmedzovanie slobody slova či o protiústavnosť zákona. Avšak odborníci upozorňujú aj na ďalšie problémy, ktoré na novelu nadväzujú – šírenie fakenews, vymyslené prieskumy, všeobecná panika.
„Zahltenie verejného priestoru výskumami rôznych neznámych, neoverených agentúr naozaj môže viesť k tomu, že ľudia nebudú vedieť čomu veriť. Je to situácia, v ktorej sa potom dá ľahko manipulovať,“ upozorňuje riaditeľka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Oľga Gyárfášová.
Zverejňujú to, čo sa im hodí
Samozrejme, pri tejto téme mnoho politikov spochybňuje prieskumy aj od renomovaných agentúr. Tie sa však bránia tým, že zverejňujú metodiku, otázky, ktoré respondentom kladú, a takisto aj veľkosť opytovanej vzorky ľudí. Ako pre Forbes vysvetľuje riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik, sami politici často zverejňujú neoverené prieskumy, a to preto, lebo im v danej agentúre vyšli dobré čísla. „Tu im už zrazu nejasná metodológia neprekáža,“ dodáva s tým, že témou by nemalo byť obchádzanie pravidiel, ale ich prispôsobenie pre potreby občanov.
Jedným z bodov, ktorý odborníci návrhu zákona často vyčítajú, je, že zákaz platí na ich zverejňovanie, nie uskutočňovanie. Politické strany si ich budú môcť stále objednávať, preferencie budú poznať a podľa toho môžu prispôsobovať stratégiu svojej kampane.
Vláda a biznis. Čo urobila pre jeho zlepšenie a ako to hodnotia podnikatelia
Aj to sú dôvody, prečo ľudia už začali špekulovať o tom, ako moratórium obísť a dostať sa k prieskumom. „Mne je najviac ľúto toho, že v demokratickej spoločnosti musíme uvažovať nad tým, ako obísť zákon, aby bolo naplnené právo občana na informácie,“ dodáva Slosiarik.
Avšak advokát Marek Benedik z právnickej kancelárie Havlát & Partners v tomto prípade zdvíha varovný prst. Zo znenia novely totiž vyplýva, že zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov sa vzťahuje na každého. Teda nielen na médiá, ale aj na prípady, keď sa dáta zverejnia napríklad na sociálnych sieťach. Tohto sme už v istých formách bývali svedkami aj v minulosti. Politici napríklad uverejnili prieskum na facebooku a mená kandidátov vymenili za názvy predmetov, ktoré ich mená mohli pripomínať.
Bežný smrteľník bude bez pokuty
Takéto šírenie informácií politikmi na ich verejne dostupných stránkach sa považuje za zákonom zakázané. V prípade porušenia hrozí uloženie pokuty politikom, stranám či médiám. Zákon však nehovorí, čo sa stane v prípade, že prieskum zverejní súkromná osoba – zákaz síce platí, no pokuta sa v tomto prípade nespomína. „Z uvedeného je zrejmé, že paragraf 17 zákona o volebnej kampani je nielen protiústavný, ale aj absurdný. To platí bez ohľadu na dĺžku moratória,“ hovorí Benedik pre Forbes.
Aj keď je v Európe iba málo krajín, ktoré majú moratórium dlhšie ako týždeň, niektoré národy si museli aj takýmto spôsobom hľadať cestu k dátam. „V Taliansku sa to politické strany snažia obchádzať cez sociálne siete Twitter, facebook a Instagram,“ uvádza príklad riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Veronika Prachárová. Zákon okrem iného neošetruje ani zdieľanie informácií medzi dvoma či viacerými ľuďmi napríklad prostredníctvom emailov.
Okrem toho je podľa odborníkov možný aj variant uverejňovania dát v zahraničí. Ak by tesne pred voľbami zverejnilo preferencie napríklad niektoré z českých médií a tie by sa začali šíriť sociálnymi sieťami, zákon je na tento prípad krátky.
Avšak ako upozorňuje na záver Gyárfášová, pri tejto téme je nebezpečných hneď niekoľko faktorov, na vrchole ktorých je fakt, že sa stratí verejná kontrola nad tým, kto a aké výskumy šíri. „Priestor sa stane úplne netransparentný, lebo keby žiadne embargo nebolo, solídne a dlhodobo pôsobiace agentúry by mohli zverejňovať výskumy v dôveryhodných médiách. Zákaz zverejňovať nejaké informácie nie je úprava pre 21. storočie,“ hovorí. Ako dodáva, čím dlhšie pred voľbami sa ľudí pýtajú na názor, tým môže byť finálny výsledok nejasný. Namerané dáta v prieskume podľa nej odrážajú stav, v ktorom sa prieskum robil, a nemá sa brať ako predpoveď výsledkov.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
