Každý z nás si už v živote dal predsavzatie. Na začiatku nám to príde jednoduché. Keď sa pozeráme na seba v budúcnosti, ako sa budeme rozhodovať napríklad o dva týždne, vidíme sa na výlete alebo pri behu. Potom ale dva týždne prejdú a máme to aj naozaj spraviť. A zrazu máme tendenciu náš plán odložiť alebo uskutočniť len napoly.
Medzi tým, čo si naplánujeme a spravíme, môže byť rozdiel. Toto bežné ľudské správanie popisujú psychológovia ako Intention-Action Gap. O tom, ako pomocou malých poštuchnutí (známych aj ako nudges) túto priepasť prekonať a zvýšiť pravdepodobnosť, že sa nám to tentoraz podarí, sme hovorili s Matejom Šuchom, zakladateľom konzultačnej firmy MINDWORX.
1. Prostredie, v ktorom sa rozhodujeme, vplýva na naše správanie viac, ako si myslíme. Podvedome sa snažíme robiť veci najjednoduchšie, ako sa dá. Dobrým príkladom je snaha presvedčiť deti, aby na obed v škole jedli viac zeleniny. Môžeme im vysvetľovať, aká je zelenina zdravá, aj tak si v jedálni vyberú skôr ten nezdravý variant. Čo pomôže viac ako dohováranie, je usporiadanie jedál. Ak budú mať pri pulte na výber najskôr polievku a šaláty a až potom sa dostanú s táckou k nezdravším jedlám, zjedia ich oveľa menej.
Častokrát si stačí pripomenúť správnu vec, ktorú chceme spraviť. Ak sme večer o desiatej hladní, otvoríme chladničku a na poličke vo výške očí máme niečo nezdravé, je o veľa väčšia pravdepodobnosť, že si to vezmeme, než keď tam budeme mať biely jogurt a mrkvu. Alebo šoférujeme a telefón máme na vedľajšom sedadle. Zakaždým, keď nám pípne, budeme so sebou bojovať, aby sme sa po ňom nenačiahli. Čo tak dať si ho do kufra a eliminovať toto pokušenie? Je to len o zmene prostredia, v ktorom robíme rozhodnutia.
2. Rozhodovacie body/momenty. Všetci to poznáme. Otvoríme si veľký balíček chipsov a zo zotrvačnosti ich jeme, až kým nás niečo nezastaví. Väčšinou to, že balík je prázdny. Keby sme mali namiesto jedného veľkého balíka štyri malé, tak sa prvýkrát zastavíme už po zjedení prvého. Vtedy sa prepíname z autopilota a začíname uvažovať: Idem si otvoriť ešte jeden alebo už nie? Dostaneme sa do rozhodovacieho bodu, či chceme pokračovať. Pri jednom veľkom balíku o tento moment prichádzame.
3. Make it easy. Nahraďme zložité jednoduchým. My ľudia máme tendenciu voliť si cestu najmenšieho odporu. Preto, ak si želané správanie spravíme čo najjednoduchšie, je väčšia šanca, že sa nám ho podarí naplniť. Ak chceme konečne začať dodržiavať pitný režim, nalejme si množstvo vody, ktoré chceme vypiť, do fľaše hneď ráno. Počas celého dňa budeme vidieť, koľko z nej už ubudlo.
Dá sa to využiť aj v biznise. Vo Veľkej Británii je rozšírená kampaň „5 za deň“. Hovorí, že by sme denne mali zjesť päť kusov zeleniny a ovocia. Potravinové reťazce na to zareagovali. Začali predávať zeleninu a ovocie v balení po piatich kusoch a zvýšili tak svoj predaj. A ľuďom poskytli ľahké riešenie.
4. Určime si jasné pravidlá. Keď máme niečo urobiť, máme podvedomú tendenciu hľadať kľučky, ako sa tomu vyhnúť. Vezmime si napríklad predsavzatie ísť cvičiť dvakrát do týždňa. Nie je dobré, pretože cvičenie budeme odsúvať každý deň až na koniec týždňa a vo fitku skončíme v nedeľu alebo nepôjdeme vôbec. Pravidlo by bolo lepšie nastavené, ak by sme si povedali, že budeme cvičiť napríklad v utorok a vo štvrtok. A vieme to aj špecifikovať: vždy po práci v utorok a vo štvrtok pôjdeme na zumbu o šiestej. Odrazu sme si vytvorili jasné pravidlo a odpadáva výhovorka, že sme mali iný program. Ak je program presne daný, vieme si ten ďalší vystavať okolo neho.
Funguje to aj pri pracovných úlohách. Ak si ako prvú vec ráno v práci spravíme zoznam, čo chceme v ten deň spraviť a priradíme si k úlohám čas, kedy ich budeme robiť a ako dlho, zvyšujeme šancu, že ich aj splníme. Prokrastinácia častokrát nastane vtedy, keď niečo dokončíme a rozhodujeme sa, do čoho ďalšieho sa pustíme. A zrazu nevieme ani ako a sme na sociálnych sieťach. Papier nepustí. Je to ďalšia maličkosť, ktorá pomôže. Pre začiatočníkov je dobré si naplánovať aj prestávky, svetielko na konci tunela. Pracujeme napríklad 45 minút a potom si dáme 15 minút prestávku.
5. Vytvorme si verejný záväzok. Ak spomenieme pred kolegami alebo priateľmi, že pôjdeme cvičiť o šiestej, budeme mať na seba oveľa väčší tlak, aby sme to naozaj spravili. Alebo sa s niekým dohodneme, že s ním budeme chodiť cvičiť, a záväzok je na svete.
6. Pri vytváraní drobných návykov je najmä v začiatkoch dôležité naviazať ich na niečo, čo nám ich pripomenie. Želané správanie môžeme naviazať na konkrétny podnet a následne sa odmeniť, aby sa nám s ním začala v hlave tvoriť pozitívna asociácia. Napríklad každé ráno, kým nám zovrie voda na čaj, si odcvičíme základnú zostavu cvikov a pochválime sa za to. Ideálne vždy v rovnaký čas.
