Ak dáme väčšiu kôpku peňazí mladému človeku, ktorému chýba finančné vzdelanie a dobré návyky, ich využitie sa môže výrazne minúť nášmu dobrému úmyslu. Čo by sme mali svoje deti naučiť, aby z nich vyrástli zodpovední a finančné gramotní ľudia?
Odhaduje sa, že až 70 percent bohatých rodín príde o majetok po tom, ako ho zdedia ich deti. Pre svoje ratolesti si želáme len to najlepšie a nechceme, aby sa museli museli strachovať o svoju finančnú budúcnosť a tráviť v práci množstvo času. Avšak finančnej gramotnosti je na školách venované len minimum pozornosti.
Zodpovednosť teda zostáva na rodičoch. Aké lekcie o peniazoch by mal každý rodič naučiť svoje dieťa?
1. Výplata má presné číslo.
Deťom je jasné, prečo musia rodičia chodiť do práce. Často si však neuvedomujú, že platobnú kartu nemožno donekonečna prikladať k platobným terminálom a že z bankomatov sa nedá vyberať neobmedzené množstvo peňazí.
Už malé deti by sme mali naučiť, že hoci je výplata dosť veľká na to, aby sa nemuseli strachovať o základné potreby, avšak ostatné výdavky treba rozumne plánovať. Ak rodina zistí, že si nákup v daný mesiac nemôže dovoliť, musí ho odložiť.
Deti sa môžu podobný princíp naučiť pri narábaní s ich vlastnými peniazmi. Podľa odborníkov by ich mali radšej dostávať vo forme vreckového, než ako výplatu za domáce práce.
- Pri deťoch na prvom stupni základnej školy odporúčajú vreckové vo výške tri až päť eur týždenne,
- pri deťoch na druhom stupni desať až pätnásť eur týždenne,
- stredoškoláci by si už mali hľadať brigády, ktoré im prinesú okolo 100 eur mesačne.
2. Na väčšie nákupy si musíme nasporiť.
Deti sa už na prvom stupni základnej školy musia naučiť rozoznávať hodnotu vecí, ako je chlieb, bicykel alebo auto. Musia vedieť, že bežný nákup v potravinách je ľahko realizovateľný z jednej výplaty, ale na nový mobil, dovolenku či auto už možno treba sporiť niekoľko mesiacov až rokov.
Ak sa deti naučia nasporiť si na niektoré vytúžené veci, rýchlo porozumejú hodnote, budú si nové veci viac vážiť, naučia sa trpezlivosti a pocítia hrdosť z toho, že si drahšiu vec dokázali kúpiť samy.
3. Zarábať nemáme len my, ale aj naše peniaze.
S deťmi na druhom stupni sa postupne rozprávame aj o vážnych cieľoch a plánoch. Dosiahnutie dôchodkového veku už nie je ukazovateľom toho, či môžeme prestať pracovať. Jediným skutočným ukazovateľom je čistá hodnota nášho majetku. Preto si musíme časť peňazí pravidelne odkladať a investovať.
Deťom to vieme vysvetliť napríklad počas hry, akou je Monopoly. Keby hráč v tejto hre vôbec neinvestoval a žil by len od výplaty k výplate, časom by zbankrotoval. Ale ak využije čo najviac voľných peňazí na investovanie, jeho majetok bude rásť a jedného dňa už budú jeho peniaze pracovať pre neho.
4. Peniaze treba míňať aj pre radosť.
Opakom míňania celej mzdy je druhý extrém – prehnané sporenie. Hoci je naše šťastie ovplyvnené viacerými faktormi, peniaze nám kupujú viac zážitkov, dávajú nám možnosť obdarovať iných a umožňujú nám kvalitne tráviť čas s priateľmi a rodinou.
Znie to triviálne, ale už od detstva by sme mali zámerne používať časť svojich peňazí pre potešenie. Či už deťom urobí radosť pomoc psíkom v útulku alebo vo vyššom veku cestovanie s kamarátmi, podporme ich v tom, aby sa nebáli výdavkov v súlade s ich hodnotami.
5. Dlhy môžu byť dobré aj zlé. Na veľké nákupy si môžeme peniaze aj požičať.
Deti by mali postupne pochopiť, že pôžičky môžu byť dobré aj zlé.
Nasporiť si v mladom veku peniaze na kúpu domu je naozaj ťažké a navyše aj neefektívne. Využívať pôžičky s nízkym úrokom, na kúpu vecí, ktoré rastú na hodnote, je úplne v poriadku. Pozor si však treba dávať na zadlženie, ktoré nám ukrojí priveľa z mesačnej výplaty.
Naopak, nákup vecí bežnej spotreby na drahý dlh, ako sú dovolenky alebo elektronika, sú príkladom zlého narábania s dlhom. Takéto „zlé“ pôžičky vedú k postupnému zhoršovaniu našej finančnej situácie a často aj k budovaniu zlých finančných návykov.
6. Výdavky majú dno, príjem nemá strop.
Dosiahnuť vysokú mieru úspor znamená hľadať spôsoby, ako znižovať výdavky, a súčasne zvyšovať svoje príjmy. Vedieť ušetriť na bežných, aj veľkých nákupoch je výborné, lenže výdavky nemožno znižovať donekonečna. Na druhej strane, zvyšovanie príjmov nepozná hraníc. Budujme preto deťom správne návyky už od malička – aby vedeli šetriť, aj aby sa po celý život radi učili.
7. Dôležitý je štart do života.
Keď sa raz Churlieho Mungera opýtali, či darovanie väčšieho majetku deťom zničí ich zápal a ambície, odpovedal, že samozrejme. Za tým dodal: „Napriek tomu to musíte urobiť. Ak im ho nedáte, budú vás neznášať.“
Nájsť jednoznačnú odpoveď, ako veľmi deťom finančne pomôcť, nie je jednoduché. Všeobecná poučka znie: zanechajte deťom taký majetok, aby im štart do života uľahčil, ale neurobil ho menej vzrušujúcim.
Základom finančného úspechu našich detí je okrem zámerného vzdelávania aj dobrý príklad ich rodičov. Ak ich budeme učiť niečo iné, než čo vidia doma, naša snaha bude zbytočná.
