Žijeme vo svete neustáleho kontaktu, kde zaniká význam toho byť aspoň na chvíľu sám alebo sama. Nejde síce o prevratnú myšlienku, platí ale čím ďalej naliehavejšie. Súčasná spoločnosť má stúpajúcu tendenciu združovať sa do skupín prakticky vo všetkých aspektoch života a už z nich nikdy nevystúpiť.
Neustály hukot civilizácie navôkol nám dnes pripadá ako úplne prirodzené kultúrne podhubie, z ktorého vyrastáme. Deti v škôlkach a školách sú rozdeľované do skupín, v práci robíme najčastejšie v zdieľaných kanceláriách alebo rovno v open office a aj večer doma je veľká časť obytného priestoru spoločná.
Naháňame sa za životom a nestíhame ho žiť.
Psychologička radí, ako to zmeniť
Pripočítajte k tomu všadeprítomnosť wi-fi alebo dátového pripojenia, kde vás vaše okolie neustále bombarduje najrôznejšími statusy a príspevkami, a zistíte, že väčšina ľudí sa už naozaj zriedka stretne s tým, že by boli niekde úplne sami a mali čas v pokoji premýšľať.
Sociálny kontakt je, samozrejme, užitočný, ale všetkého veľa škodí. Koniec koncov aj francúzsky osvietenecký filozof a encyklopedista Jean de La Bruyere hovoril, že všetko nešťastie ľudí pramení z nemožnosti pobudnúť chvíľu osamote. Nejde totiž len o to, ako si zvykneme žiť, ale aj o to, že absencia „chvíľkového samotárstva“ môže spôsobovať prekvapivé zníženie motivácie, produktivity alebo chvíľ, kedy sa cítime naozaj šťastní. Chvíle samoty sú skrátka zdravé.
Toto je 7 najpozitívnejších zmien, ktoré sa v živote človeka odohrajú, keď sa naučí samotu si užiť.
Oddýchnete si a dobijete baterky.
Všetci – dokonca aj tí najväčší extroverti – musia občas vypnúť. Túlanie sa osamote (a je úplne jedno, či je to hlboko v lese alebo len po prázdnej izbe), kedy môžete nechať mozog premýšľať, nad čím sa mu zapáči, je skvelou očistnou kúrou od každodenného stresu a výborne si u neho oddýchnete. Stačí polhodina až hodina denne.
Nie je na škodu byť občas sám.
8 tipov, ako preraziť v biznise, od riaditeľky J&T Banky
Môžete robiť, čo chcete vy.
Vyraziť niekam s kamarátmi alebo na akciu je síce skvelá zábava, ale časom sa kompromisom v skupine jednoducho nevyhnete. Ak sa naučíte nebyť nervózni z toho, že trávite čas sami, môžete robiť, čo sa vám zachce. Futbal? Jóga? Film alebo jedlo, na ktoré s vami nikto nepôjde? Nie je problém. Robiť veci, ktoré pre nás majú význam, je úžasne stimulujúce.
Naučíte sa veriť sami sebe.
Sloboda je niečo viac, ako len možnosť zariadiť sa podľa seba. Je to aj schopnosť začať si veriť. Zostať aspoň občas osamote pomáha vytvoriť si jasný úsudok a držať sa ho, bez ohľadu na vplyv a tlak okolia. Predovšetkým vy osobne by ste si mali vedieť najlepšie určiť, čo je pre vás správne, a samota k tomu dáva skvelú príležitosť. Môžete rozvíjať vlastné nápady, plány a ciele, ktoré by ste chceli dosiahnuť. Akonáhle sa naučíte užiť si chvíle, ktoré máte len pre seba, budete tiež oveľa odolnejší voči tomu, čo si o vás myslia a hovoria druhí.
Zvýši sa úroveň vašej emočnej inteligencie.
Emočná inteligencia je schopnosť rozoznať a porozumieť emočným pochodom v sebe aj vo svojom okolí. Dá sa tiež skvele využiť v budovaní sociálnych vzťahov. Ak budete mať každý deň pokoj zamyslieť sa nad tým, ako sa cítite, a pomenovať si, prečo tomu tak je, vzrastie výrazne vaše umenie čítať pocity druhých ľudí aj schopnosť sebareflexie.
Vzrastie vám sebavedomie.
Ak neviete alebo nechcete tráviť čas sami so sebou, je možno najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, čo vám na sebe vlastne prekáža. Pokiaľ ale budete od problému neustále utekať do ruchu spoločnosti, nikdy na nič neprídete. To, že je to pohodlnejší variant, neznamená, že vás urobí šťastnejším. Naučiť sa byť v pohode aj bez iných výrazne pomôže vášmu sebavedomiu. Keď si budete istí, že ste dosť dobrí sami pre seba, začnete byť dobrí aj pre ostatných.
Dokážete lepšie oceniť ľudí okolo seba.
Čas osamote vás naučí vážiť si skutočne dobrú spoločnosť a vnímať ju v úplne inom svetle. Oveľa ľahšie sa vám vďaka tomu bude tiež určovať, s kým naozaj chcete svoj čas tráviť.
Zvládnete toho viac.
Hovorí sa, že „viac hláv viac rozumu“, ale neplatí to vždy. Posledný výskum univerzity v Texase dokonca spochybňuje mieru efektivity brainstormingu, o ktorej hovorí väčšina manažérskych príručiek. Výskumníci sa odvolávajú na tzv. Funkčnú fixáciu – psychologický jav, pri ktorom ľudia, ktorí spolu pracujú, uviaznu na mŕtvom bode, pretože každý z nich trvá na svojom návrhu riešenia. Keď trávite čas osamote, máte možnosť prísť na kompromis alebo na úplne inú variantu.
Koniec koncov príliš veľa kohútov na jednom smetisku ešte nikdy veľkú dobrotu neurobilo. A to platí všeobecne. Nebojte sa ukradnúť si každý deň trochu času len sami pre seba.
Autor Travis Bradberry píše pre Forbes US o emocionálnej inteligencii výsledkoch lídrov. Tiež spolupracoval na bestselleri Emotional Intelligence 2.0 a spoluzaložil TalentSmart.
