V románe Živý bič sa píše, že prvá svetová vojna bola udalosťou, ktorá veľké dejiny násilne vtlačila aj do života ľudí v obciach, ktoré boli inak ,,pánu Bohu za chrbtom”. Aj ďalších 100 rokov po konci Veľkej vojny prinieslo mnoho momentov, ktoré z rôznych dedín a miest krajiny na chvíľu spravili stredobod pozornosti. Prinášame prehľad siedmich ikonických miest, v ktorých sa za posledných 100 rokov tvorili dejiny.
Martin
Mesto bolo v druhej polovici 19. storočia centrom slovenského národného obrodenia a dôležitú úlohu zohralo aj pred sto rokmi pri vzniku Československa. Práve tu bola 30. októbra 1918 prijatá Martinská deklarácia, ktorou Slováci vyjadrili súhlas s vytvorením spoločného štátu s Čechmi. Dnes tu sídli Slovenská národná knižnica, nachádza sa tu aj Národný cintorín, miesto posledného odpočinku mnohých slovenských dejateľov.
V Martine sa pred 100 rokmi zišlo vyše 200 slovenských národných činiteľov. Foto: Múzeum SNP
Topoľčianky
Kaštieľ v Topoľčiankach navštevovali už Habsburgovci a neskôr aj komunistickí pohlavári, najviac sa však spája s osobou Tomáša G. Masaryka. Prvý československý prezident z neho spravil oficiálne letné sídlo prezidentov, prijímal štátnické návštevy, vznikla tam aj kniha rozhovorov s Karlom Čapkom. Dnes sa tu nachádza aj Národný žrebčín. Zámok sa medzičasom stal národnou kultúrnou pamiatkou, je v ňom aj hotel či knižnica.
Kaštiaľ a zámok Topoľčianky. Foto: SNG
Sereď
Slovenský štát nechal počas druhej svetovej vojny zriadiť židovské pracovné strediská v Novákoch, vo Vyhniach a v Seredi. Dnes túto temnú históriu pripomína Múzeum holokaustu, ktoré sa nachádza na mieste jediného zachovaného tábora – v Seredi. Múzeum otvorili v roku 2016 a opisuje obe fázy fungovania tábora, ktorý bol najskôr pracovným a neskôr i koncentračným. Jeho útrobami prešlo 16-tisíc židov, z ktorých väčšina holokaust neprežila.
Pohľad na pôvodné baraky, v ktorých priestoroch vzniklo Múzeum holokaustu v Seredi. Počas 2. svetovej vojny slúžili baraky najmä ako ubytovanie pre židov. Foto: SITA/Slovenský národný archív
Banská Bystrica
Heslom ,,Začnite s vysťahovaním” sa 29. augusta 1944 začalo ozbrojené povstanie proti nemeckým jednotkám a proti autoritatívnemu režimu Slovenského štátu. Centrom sa stala Banská Bystrica, ktorá nemeckej presile odolávala do 27. októbra. Povstanie patrí k najvýznamnejším udalostiam moderných slovenských dejín. Dnes ho pripomína Múzeum SNP. O Banskej Bystrici sa viackrát uvažovalo aj ako o hlavnom meste Slovenska.
Historické centrum Banskej Bystrice. Na snímke Námestie Slovenského národného povstania. Foto: SITA/Dušan Hein
Dukliansky priesmyk
Málo sa vie, že priesmyk v Karpatoch na severovýchode Slovenska bol miestom ťažkých bojov už počas prvej svetovej vojny. Ľudia si ho viac spájajú s Karpatsko-duklianskou vojenskou operáciou, ktorá mala v septembri 1944 pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Vyžiadala si desiatky tisíc obetí na oboch stranách a namiesto plánovaných piatich dní trvala takmer dva mesiace. Dnes ju pripomína pamätník i expozícia v tzv. Údolí smrti.
Sovietsky tank T-34 v prírodnom múzeu Údolie smrti, kde sa na jeseň 1944 odohrávali urputné boje Karpatsko-duklianskej operácie. Foto: SITA
Devín
Jeden z najstarších hradov na Slovensku tróni na brale nad miestom, kde sa rieka Morava vlieva do Dunaja. Sídlili tu Kelti, Rimania a Slovania. Väčšinu druhej polovice 20. storočia to však bolo i miesto obohnané ostnatým drôtom, hranica znepriatelených táborov počas studenej vojny. Snaha o jej prekročenie stála mnohých ľudí z východného bloku život, ich pamiatku od roku 2005 pod hradom pripomína pamätník Brána slobody.
Pietna spomienka na obete komunistického režimu pri pamätníku Brána slobody na Devíne. Foto: SITA
Slemence
S máloktorým miestom na Slovensku sa história pohrala tak, ako s obcou Slemence. Dedinu v roku 1946 rozsekli na rozkaz Stalina a časť obce sa z noci na ráno ocitla v Sovietskom zväze. Nepriechodná hranica obec rozdeľovala aj 14 rokov po rozpade ZSSR! Prvý hraničný priechod otvorili až v roku 2005. Dnes obec (rozdelenú na slovenské Veľké Slemence a ukrajinské Mali Selmenci) oddeľuje hranica Schengenského priestoru.
Vo Veľkých Slemenciach otvorili 23. decembra 2005 na tomto mieste hraničný prechod pre peších a cyklistov s Ukrajinou. Foto: SITA/Ivan Fleischer
Hlavné foto: Devín. Foto: Sita
