Nekrológ: Larry Flynt, vydavateľ pornomagazínu Hustler, ktorý zomrel v stredu vo veku 78 rokov, bol mimoriadne nechutný človek, ktorý sa náhodou stal veľmi dôležitým Američanom.
Z estetického pohľadu bol Flynt monotematické pozlátko, posilnené o študentský nadržaný gýč. Profesionálne sa zaoberal šírením urážok a rozširovaním hocijakých nehorázností tak, aby mohli škandalizovať čo najviac ľudí.
Zverejnil nahé fotky kazateľa či bývalej prvej dámy. Zverejnil nechutný vtip o pobožnom televíznom kazateľovi. Flynt provokoval, urážal a škandalizoval, aby na tom zarobil. A robil to vytrvalo, napriek enormným osobným obetiam. Vďaka tomu sa stal aj náhodným antihrdinom, ktorého ochránil prvý dodatok americkej ústavy o slobode prejavu, a zároveň sa stal aj veľmi dôležitým Američanom.
Larry Flynt pred Najvyšším súdom USA v roku 1987. FOTO: SITA, AP
Stalo sa to generáciu predtým, ako sa v USA rozšírili online kultúrne vojny a zlomyseľní ľudia spopularizovali a následne aj pokrivili termín „cancel culture“. Bol to dosť veľký rozdiel oproti dnešným pomerom. Dnes napríklad taký senátor Josh Hawley, ktorý podporoval exprezidenta Trumpa ešte aj po tom, ako jeho priaznivci zaútočili na Kongres, vyplakáva nad tým, že mu odmietli vydať knihu.
Rozdiel to bol aj oproti iným známym ľuďom, ktorí sa vydávajú za obete „cancel culture“, no sami sa demonštratívne „rušia“ len preto, aby sa tým ďalej promovali na sieťach.
Flynt bol po celý čas outsider, trpel a prežil skutočné fyzické a profesionálne násilie v mene slobodného prejavu. Ale takmer vždy sa zameriaval na silnejších protivníkov. Bol príkladom toho, čo to „slobodný prejav“ skutočne je a aký problematický je tento spoločenský koncept. Odmietol sa nechať skutočne vymazať, cancelovať.
Postrelili ho, uväznili ho, do boja za tento ideál vrazil celý majetok. Bol protilátkou voči falošným a nafúkaným súčasníkom, ktorí pri prvom náznaku konfliktu či útoku na ich pozíciu a autoritu kričali, akými sú obeťami.
Flynt v roku 1983. FOTO: SITA, AP
Nebol príjemným spoločníkom a nemusíte si myslieť, že jeho produkty sú zlepšením „západnej civilizácie“. To bola pointa. V tomto a v mnohých iných Flyntových protikladoch sa skrýva lekcia o tom, aké sú skutočné ideály našej spoločnosti.
Hustler bol v každom zmysle reakcionárskou odpoveďou na boje o sociálnu spravodlivosť v 60. a 70. rokoch. Flynt ponúkal odmietnutie politicky korektného feminizmu aj odmietnutie blazeovaného pozlátka pre horných desaťtisíc, do ktorého sa štylizoval Playboy.
Za fotky guľka
Priamo sa prihováral „zabudnutému mužovi“, robotníkovi, ktorému sa nepáčili a znepokojovali ho zmeny v tom, aký prejav a aké názory sú akceptovateľné.
Flynt bol svojím spôsobom trumpovský, je však veľmi ťažké zaradiť ho do nejakej kategórie. Hustler používal aj na to, aby vyzýval do boja normy rasovej a genderovej hierarchie.
Bol odkázaný na pozlátený vozík, keďže ho postrelil vyšinutý biely rasista, ktorého pohoršilo, že Hustler zverejnil fotky súlože rasovo zmiešaného páru. V tom čase to bol radikálny a provokatívny akt, bolo to menej ako desať rokov po tom, čo Najvyšší súd posledný raz odmietol zákony o miešaní rás.
V roku 2016 napísal VICE, že Hustler riskoval aj to, že sa znepáči tejto cieľovej skupine – teda šovinistickým heterosexuálnym robotníkom. Zverejnil totiž aj fotky transsexuálnej ženy pred operáciou.
Flynt opätovne prekračoval normy a ukazoval rozpory. Stal sa tak miláčikom kritických teoretikov a kultúrnych kritikov.
Flynt v roku 1978. FOTO: SITA, AP
Od „intelektuálneho temného webu“, súčasných kontrariánov, ktorí každý dôsledok toho, čo hovoria, považujú za cenzúru, ho však oddeľoval fakt, že bol v neustálom súboji s mocnými a so spoločenskou hierarchiou. Nebol ich produktom ani obhajcom.
Flynt nikdy nežiadal o to, aby jeho prejavy dostali priestor aj mimo jeho sféry, či aby sa Hustler nepredával v škaredých obchodoch v zlých štvrtiach mesta. Vedeli ste presne, kde ho nájdete.
Flynt nežiadal, aby veľké vydavateľstvo vydávalo jeho magazín Barely Legal, ani nerozosielal zúrivé e-maily, keď jeho komiks Chester the Molester nedostal celú stranu v New York Times.
Obnažil aj slobodu prejavu
Kľúčovým momentom Flyntovho života a dôvodom, prečo bude v príručkách a učebniciach amerického súdnictva žiť navždy, je jeho víťazstvo z roku 1987 v kauze Hustler Magazine vs. Falwell na Najvyššom súde.
Proces spustil satirický „inzerát“ Campari, za ktorý ho zažaloval reverend Jerry Falwell, veľmi mocný a vplyvný muž s kontaktmi na Ronalda Reagana a republikánsku stranu.
Falwell marginalizoval homosexuálov, obete AIDS a vôbec ženy. V „inzeráte“ z neho Flynt urobil opilca, ktorý súložil s matkou na latríne. Samozrejme, bol to zjavný humus a nezmysel, geniálne však bolo, že predviedol koncept slobody slova v jeho kryštalickej podobe. Teda ako urážku moci.
Larry Flynt si našiel jedného z najväčších násilníkov na ihrisku a dal mu do nosa. Spôsobil, že veľký chlap sa cítil malý. Niekoľko rokov ponúkal milióny dolárov za „overené“ informácie o veľkých politických hráčoch v korupčných a morálnych škandáloch.
Flynt nemal posvätnú kravu a chcel uraziť každého. Vždy to znamenalo útočiť na hierarchiu a vládu.
Výnimkou, ktorá ukazuje, že Flynt nebol sympatická postava, bolo, samozrejme, jeho zobrazovanie žien. Dá sa dokázať, že každá mužmi vedená a mužmi ovládaná pornografia škodí ženám, ktoré sú zneužívané a ošklbané, inak biznisplán pornografie nefunguje.
Samozrejme, Hustler išiel ešte ďalej. Feministka Gloria Steinem verila, že ak by Flynt znázorňoval psy a mačky spôsobom, akým znázorňoval ženy, nikdy by nebol v tomto biznise. Hoci môže mať pravdu, je ironické, že jej útok na film Miloša Formana z roku 1996, ktorý Flynta zobrazil takmer ako svätca, rozpútal moralistickú krížovú výpravu cancel kultúry.
V debate s reverenodm Jerrym Falwellom počas šou Larryho Kinga. FOTO: SITA, AP
A Flynt vďaka nej získal viac mediálnej pozornosti, než by si kedy mohol zaplatiť. Kto bol v tom momente najsilnejšou figúrou v Amerike? Najzbožňovanejšia feministka alebo úchylný večný puberťák a kráľ porna?
Mimochodom, Formanov film urobil poriadny rozruch aj na Slovensku. Proti jeho propagácii a premietaniu v kinách vystúpil arcibiskup Ján Sokol. Cirkev pobúril plagát k filmu, na ktorom bol hlavný predstaviteľ Woody Harrelson, odetý len v americkej vlajke, „ukrižovaný“ v lone nahej ženy.
Larry Flynt nenávidel zákon Patriot Act, prijatý po teroristických útokoch na Dvojičky, kritizoval vojnu v Iraku. Neznášal korporácie, ktoré ovládali médiá a myslenie.
Vyhlásil, že Donald Trump neprestajne klame a má byť odvolaný. Tvrdil, že marihuana by mala byť legálna a neznášal farmaceutické koncerny, na výrobkoch ktorých bol závislý.
S hercom Dennisom Hopperom. FOTO: SITA, AP
Jeho najlepším činom však boli útoky a rany, ktoré uštedroval mocným a to, že súčasne prijímal a bojoval proti následkom. Nenechal sa vypnúť, cancelovať, a pritom na rozdiel od mnohých, ktorí používali ten istý spôsob protestu, presne vedel, čo to je byť vypnutý.
Autor článku Chris Roberts píše na Forbes.com o kanabise, podvodoch a podvodníkoch. S prispením redakcie Forbes.sk.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
