Ľudia často prichádzajú o peniaze, pretože robia kontraproduktívne rozhodnutia a správajú sa iracionálne. Do hry vstupujú emócie, chamtivosť či zaujatosť. Držíme sa svojej bubliny, hoci nevidíme, čo je za ňou. Práve otázkou, prečo robíme často nepochopiteľné či nelogické kroky v oblasti finančného rozhodovania, sa zaoberá odbor behaviorálnych financií. Aké sú najbežnejšie chyby, pre ktoré prichádzame o peniaze, a čo robiť, aby sme sa im vyhli?
Behaviorálne financie sú odborom psychológie, ktorý zahŕňa financie a ekonómiu a snaží sa vysvetliť, prečo ľudia robia iracionálne investičné rozhodnutia a ako tie zase spôsobujú, že akciový trh kolíše.
Výskumníci v oblasti behaviorálnych financií rýchlo zistili, že investori často nekonali racionálne a že trhy boli plné neefektívnosti v dôsledku ich chybného myslenia o cenách a riziku.
Ako Shiller napísal, „musíme sa dištancovať od predpokladu, že finančné trhy vždy fungujú dobre a že zmeny cien vždy odrážajú skutočné informácie.“
Emócie a iracionálne správanie
Investori sú ovplyvnení svojimi emóciami, predpokladmi a vnímaním a toto neobjektívne správanie ich stojí veľa peňazí. Behaviorálne financie pomáhajú zohľadniť rozdiel medzi tým, čo by investori mali reálne zarobiť, a tým, čo sa im skutočne podarí zhodnotiť.
Napríklad investori do akcií mali v rokoch 2000 až 2019 priemerný ročný výnos 4,25 %. Za ten istý čas vygeneroval Index S&P 500 v priemere 6,06 % ročne. Zaostali aj investori s pevným výnosom, ktorí za tých 20 rokov zarobili 0,47 %. Pritom niektoré indexové dlhopisové fondy za to isté obdobie zarobili aj niečo viac ako 5 % ročne.
Ak by boli investori racionálni, mali by sa oveľa viac priblížiť k indexu S&P 500, alebo ho dokonca prekročiť, keby boli ochotní akceptovať väčšie riziko.
Existuje množstvo typov kontraproduktívneho správania, pre ktoré prichádzajú ľudia aj o peniaze. Tu sú niektoré z najbežnejších.
Kontraproduktívne správanie
Stádovitosť
Pravdepodobne ste už počuli o mentalite stáda – tendencii sledovať a kopírovať to, čo robia iní. V kontexte behaviorálnych financií je to napodobňovanie toho, čo robia iní investori alebo trh ako celok, a to bez kritického myslenia alebo vlastného dôvodu.
Počas celej histórie sme zažili mnohé špekulatívne šialenstvá na akciovom trhu, ako bola napríklad tulipánová horúčka alebo technologická bublina z konca 90. rokov.
Tulipánová horúčka: V 17. storočí Amsterdam a celú krajinu zachvátila „tulipánová horúčka“. Jediná cibuľka exotickej kvetiny mala hodnotu desaťnásobku priemernej mzdy a svojmu majiteľovi mohla priniesť nesmierny majetok. Efekt bubliny trval sedem rokov a tí, ktorí investovali do tulipánových cibuliek v začiatku eufórie, si pripísali zisky aj viac ako 1 000 %. No ak v správnom čase nepredali alebo nakupovali tesne pred prasknutím bubliny, prišli aj o 90 % svojho majetku.
Technologická bublina: Bolo to obdobie od roku 1996 až 2001, v ktorom ľudstvo vo veľkej miere začalo používať internet, čo samozrejme posilnilo aj technologické firmy, no trh sa prehrial a mnoho online spoločností vyhlásilo krach.
Ukotvenie
Ukotvenie je naša tendencia odhadnúť hodnotu na základe akýchkoľvek čísel, ku ktorým máme prístup. Napríklad cenovky v obchodoch, ktoré uvádzajú vyššiu prečiarknutú cenu a pod ňou novú lacnejšiu, ktorá však v realite nemusí byť vôbec lacná.
Pri investovaní prichádza do hry ukotvenie s použitím irelevantných informácií na vyhodnotenie aktíva alebo finančného nástroja. Predpokladajme napríklad, že akcie spoločnosti sa v prvom týždni po vstupe na burzu zvýšili o 25 %. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch sa budú niektorí investori držať myšlienky, že bude naďalej rásť o 25 %, dokonca aj napriek novým informáciám o spoločnosti a nižšiemu pokroku.
Dispozičný efekt
Zažíva to mnoho investorov, ak nie všetci. Hovoríme o predčasnom predaji ziskových investícií a príliš dlhom držaní stratových pozícií. Je to dané tým, že ľudia emocionálne ťažšie prežívajú straty, ako sa tešia z výnosov.
Dispozičný efekt v skratke vysvetľuje, prečo aj skúsení investori nesprávne odhadujú svoje investičné rozhodnutia. Ak akcie idú hore, sme úzkostliví a máme tendenciu príliš rýchlo daný titul predať, a tak v podstate „zamknúť“ jeho hodnotu. No zároveň sme príliš chamtiví na to, aby sme znížili straty na klesajúcich tituloch.
Investori, ktorí neakceptujú svoje straty, inklinujú následne k riskantným špekuláciám, ktoré by pre nich za iných okolností neboli prijateľné.
Mentálne účtovníctvo
Všetky finančné prostriedky sú rovnaké bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú alebo na čo sa používajú. Napriek tomu zaobchádzame s niektorými druhmi peňazí inak a zvykneme im priraďovať rôzne hodnoty. S ťažko zarobeným peniazom sa zaobchádza opatrne. Zatiaľ čo ľahké peniaze, alebo tie, s ktorými nikto nepočítal, sú zväčša „rozflákané“ bez veľkej ľútosti.
Ak by sa človek správal ako stroj, účtovný softvér alebo jednoducho racionálne, potom by bol aj takýto príjem úplne rovnaký ako tie ostatné a zaobchádzali by sme s ním bez akýchkoľvek emócií alebo psychologických väzieb.
Všetky odchýlky v správaní majú psychologickú zložku. Ale niektoré odrážajú najmä emócie a naše pocity. Toto sú tie najbežnejšie:
- Efekt prehnanej sebadôvery: tendencia myslieť si, že vieme viac ako si myslíme.
- Spätná predpojatosť: tendencia myslieť si, že sme po celý čas vedeli, čo sa stane.
- Efekt zaujatosti: tendencia len vidieť alebo vyhľadávať informácie, ktoré zapadajú do existujúcich presvedčení.
Ako sa vysporiadať s týmito odchýlkami pri investovaní?
Ako sa môžete vyhnúť alebo zostať neovládaný vašimi emóciami a predsudkami? Odpoveďou je, že nemôžete – aspoň nie úplne. Ale už len vedomie, že takéto odchýlky existujú, vám môžu pomôcť. Niekoľko ďalších tipov, ako sa vyhnúť iracionalite:
Nepodľahnite chamtivosti
Pred kúpou akcie alebo iného cenného papiera sa rozhodnite, koľko by mal zarobiť resp. akú maximálnu stratu ste ochotní akceptovať predtým, ako ho predáte. To by vám mohlo pomôcť nepodľahnúť strachu resp. chamtivosti. Vytvorenie dlhodobého finančného plánu tiež pomôže udržať rušivé emócie na uzde.
Keďže straty bolia viac ako potešenie z výnosu, zvýrazňujte negatíva pri premýšľaní o sporení a investovaní. „Šetrím peniaze, aby som sa vyhol nízkemu dôchodku a dlhom, keď budem starý“ by vás mohlo motivovať viac ako „Šetrím, aby som si kúpil nové auto.“
Majte prehľad
Majte prehľad o svojich investičný rozhodnutiach, ktoré ste urobili, a o tom, prečo ste ich urobili. Potom sa k nim o rok vráťte. Ak uvidíte, s akou nerozhodnosťou ste sa museli vyrovnať v minulosti (a vidíte, aké chyby ste urobili), zabránite prehnanej sebadôvere vo vašich budúcich investičných rozhodnutiach.
Vystúpte zo svojej bubliny
Skúste sa dostať zo svojej bubliny: Ak takmer každý, s ktorým diskutujete o investovaní, robí to isté a sleduje rovnaké investície, tak tento dav môže mať samozrejme (krátkodobo) pravdu. Zamyslite sa však nad tým, či sa vždy oplatí sledovať dav, a zapnite kritické myslenie – aktívne hľadajte nesúhlasné názory a stratégie. Nesledujte naslepo investičné trendy a nákup akcií len preto, že je to „horúca“ téma.
Opatrne narábajte s neočakávanými peniazmi
Pamätajte si, že peniaze sú zameniteľné. Ak sa dostanete k finančným prostriedkom, ktoré ste neočakávali, chvíľu popremýšlajte, kde ich môžete využiť čo najlepšie, najmä ak máte účty na zaplatenie.
Zodpovedný prístup
Ľudia resp. investori nie sú iracionálni, ale sú predvídateľne iracionálni. Mnohé z týchto odchýlok finančného správania sa prenesú do spôsobov ako sa správame, premýšľame a cítime a ovplyvňujú vo veľkej miere naše každodenné rozhodnutia. Napriek tomu sa investori môžu pokúsiť bojovať proti nim.
Vytvorenie systému zodpovednosti pre seba, preformulovanie výhier a strát a snaha držať sa ďalej od stádovitého myslenia sú všetko časom overené metódy na zlepšenie spôsobu, ako robiť lepšie investičné rozhodnutia.
Jakub Křivan je Director Institutional Clients CEE & Nordics v spoločnosti Quantic Financial Solutions, predtým pracoval na pozícii Head of CEE v spoločnosti C-QUADRAT Investment group vo Viedni, v ktorej v minulosti zastával aj pozíciu obchodného riaditeľa pre CZ/SK. Svoje vysokoškolské štúdium vo Viedni zavŕšil titulom MBA so zameraním na behaviorálne financie. V roku 2018 bol pri zrode platformy SBEN, ktorej poslaním je šíriť poznatky o fascinujúcich možnostiach behaviorálnej ekonómie a prinášať tento svetový trend na Slovensko. Hovorí plynule po nemecky a anglicky a medzi jeho záľuby patrí cestovanie, basketbal a varenie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.
