Pred rokom zažívala dobrovoľnícka činnosť svoje zlaté časy. Ľudia boli súdržní a pomáhali si na viacerých frontoch. Pri tejto činnosti však zostali len tí, ktorých pomáhanie očarilo. Ako však v rozhovore pre Forbes hovorí prokuristka Dm drogerie markt a riaditeľka dobrovoľníckeho centra Cardo Zuzana Vinklerová, filantropia Slovákom nie je cudzia. Okrem toho spomína, ako ju skĺbiť s rodinným životom, motivovať deti, ale aj ako sa globálna spoločnosť ako sieť drogérií vyrovnávala s nástupom pandémie.
Ste členkou vedenia Dm drogerie markt a zároveň šéfujete dobrovoľníckemu centru Cardo. Ako sa dajú tieto dve činnosti kombinovať?
Skúsenosti, ktoré získavam v neziskovom sektore využívam pre Dm a naopak. Zároveň nemám rada, ak niekto plytvá mojou energiou, sama sa snažím byť efektívna a neplytvať energiou iných. Takéto nastavenie urýchľuje mnoho procesov a tým pádom dokážem stihnúť viac vecí. Navyše som na oboch stranách obklopená šikovnými ľuďmi, ktorí sú nadšení pre spoločnú vec. Okrem toho je podstatné si vytvoriť domáce zázemie.
Ako do tohto pracovného kolotoča vsunúť rodinný element?
V prvom rade chcem povedať, že rodina je stále na prvom mieste. A aj keď dnes už nie je veľmi bežné žiť vo viacgeneračných domácnostiach, my to tak máme. Pod jednou strechou žijeme tri generácie zrelých ľudí, ktorí sú si navzájom oporou. O synergii v čase súčasnej pandémie ani nemusíme hovoriť. Vďaka pocitu bezpečia, ktorý si poskytujeme, to zvládame v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, čo má v konečnom dôsledku aj vplyv na môj výkon. To mi umožňuje sedieť na dvoch stoličkách, aj keď sa to môže zdať nepredstaviteľné.
Dobrovoľníctvo a pandémia
Na začiatku pandémie sme boli svedkami ľudskej súdržnosti, rástla potreba pomáhať. Pretrváva stále záujem vykonávať dobrovoľnícku činnosť?
Ľudia môžu pomáhať rôznym spôsobom podľa svojich možností. Či už priamo fyzicky alebo finančne. Filantropia je samozrejme veľmi užitočná a v čase pandémie sa veľmi cení. Čo sa týka samotnej dobrovoľníckej činnosti, tak stúpol záujem najmä o jej neformálnu formu (oblasť dobrovoľníctva, ktorá sa organizuje mimo neziskových organizácií, pozn. red.).
Videli sme to, keď ľudia bezplatne zhotovovali ochranné pomôcky pre svoje okolie, alebo napríklad pri doučovaní deti, keď zatvorili školy. Dobrovoľníci sa podieľali napríklad aj na dezinfikovaní škôl, kostolov, pomáhali ako administratívni pracovníci pri testovaniach. V neposlednom rade boli títo ľudia veľkou pomocou pri poskytovaní psychologického poradenstva, napríklad v poradni IPčko.
Zostane podľa vás v ľuďoch nadšenie pre dobrovoľnícku činnosť aj po odznení aktuálneho stavu?
Z vytrvalých dobrovoľníkov, ktorí majú túto činnosť vo svojej DNA to nevyšumí. Ale tí, ktorí začali nejakú činnosť vykonávať len pre pandémiu a už s ňou skončili, tak sa k nej zrejme už nevrátia. Uvidíme, aká veľká vzorka ľudí to bude.
Uplynulý rok si bude určite vyžadovať rozsiahlu štúdiu správania sa spoločnosti, aj vrátane dobrovoľníctva. Myslím si však, že ľudia, ktorí pričuchli k dobrovoľnej činnosti a nadchla ich, tak pri nej zostanú.
Preferujú Slováci skôr finančné prispievanie na charitatívnu činnosť alebo dobrovoľníctvo?
Finančná pomoc je Slovákom blízka, najmä veľkým korporáciám. Je pre nich prirodzené prispievať na filantropické projekty nielen asignáciou dane, ale tiež materiálne či priamou finančnou podporou.
Samotná dobrovoľnícka pomoc je obmedzená priamym zapojením sa. Tí, ktorí tento druh vykonávať nemôžu, respektíve sa nechcú zviditeľňovať, tak prispievajú finančne. A takto je to dobre. Nemusíme byť dobrovoľníci všetci. Ak však v sebe máme potrebu pomáhať, tak akýkoľvek spôsob je vítaný.
Pomoc od štátu
Aké príležitosti v tomto smere priniesla pandémia? Ako k tomuto segmentu pristupuje aktuálne štát?
V neziskovom sektore podľa mojich odhadov aktuálne vládne neistota. Časť donorov, ktorí si mohli dovoliť prispievanie na základe svojich hospodárskych výsledkov, dnes svoje rozpočty krátia. Preto vznikajú obavy a zrejme sa bude musieť tento sektor stať ešte dravejším, aby mohol loviť v obmedzených vodách. Avšak, podporuje to rozvoj kreativity.
Čo sa týka pomoci štátu, uvidíme koľko zdrojov sa vo výsledku dostane neziskovému sektoru z plánovaných lokálnych a európskych verejných financií. Na Slovensku napríklad dlhodobo chýba trvalo udržateľná podpora dobrovoľníckych centier. Tieto krajské centrá aj strešné organizácie, akou je aj tá naša, zabezpečujú servis pre zvyšné neziskové organizácie pri zapájaní dobrovoľníkov do ich činností, čím môžu neziskovky šetriť zdroje na iné výdavky.
Ísť príkladom svojim deťom
Koľko hodín denne venujete dobrovoľníckej činnosti?
Nemám to síce vypočítané, ale zaberá mi prevažnú časť môjho voľného času. Keďže mám už samostatné deti, tak si to môžem dovoliť aj bez toho, aby to pocítili. Presne kvantifikovať to však neviem.
Ako do tejto činnosti zapájate svoje deti?
Pomáhajú mi s materiálmi napríklad pre Európske dobrovoľnícke centrum v Bruseli, ktorého sme členom, alebo pre ďalšie globálne organizácie. Okrem toho sú súčasťou aktivít, ktoré vykonávame v Dm drogerie markt.
Dôležité je najmä to, že vidia rodiča, ktorý robí zmysluplnú činnosť. Zároveň však nie je dobré svoje deti nútiť do niečoho len pre to, že sa tomu venujete vy. Sami by sme mali ísť príkladom a ukázať im, že je to prirodzená súčasť života.
Ťažkosti v prvej línii a covidový príspevok
Drogérie patria medzi jedny z mála obchodov, ktoré mohli zostať otvorené počas celého roka. Aké najpálčivejšie problémy ste museli riešiť?
Podobne ako mnohí sme v prvom rade museli zabezpečiť ochranu zdravia našich zamestnancov a súbežne dodávky tovaru. Stali sa situácie, keď kamióny stáli na hraniciach a polícia nám musela pomáhať raziť koridory, aby sa tovar dostal do skladov.
Okrem toho musela naša logistika intenzívne komunikovať s nemeckou centrálou, pretože prirodzene mali všetky krajiny určité požiadavky a oni museli spravodlivo rozhodnúť o rozdelení medzi zákazníkmi obľúbenej vlastnej značky, aby bola potreba naplnená v rámci celého koncernu.
Napätá situácia nastala aj pri vybavovaní ochranných rúšok pre zamestnancov. Viacero prísľubov sa nenaplnilo a asi nezabudnem, ako som sa ponáhľala sama po prvých 10-tisíc kusov do Chirany, kde sa nám ich podarilo vybaviť.
Ako vnímali zamestnanci, že sa odrazu stali pracovníkmi prvej línie?
Naši zamestnanci musia byť počas celej pracovnej doby v rúšku, respektíve aktuálne nosiť respirátor, čo naozaj nie je jednoduché. Okrem toho na predajniach nastávajú situácie, keď musia predavačky upozorňovať zákazníkov na správne nosenie ochranných pomôcok. Napriek tomu sa nestávajú prípady, že by sa ľudia nakazili na pracovisku.
U pozitívnych došlo k nakazeniu mimo pracoviska, takže nám to dokazuje, že bezpečnostné štandardy sme nastavili dobre. Okrem toho sme zamestnancom vyplatili takzvaný Covid príspevok. Podarilo sa nám prerozdeliť 600-tisíc eur medzi všetkých zamestnancov.
Budúcnosť v online priestore
Vidíte sa aj v budúcnosti na dvoch stoličkách alebo plánujete dať prednosť jednej aktivite pred druhou?
Premýšľala som nad tým, ako pokračovať. Samozrejme, na dobrovoľnícku činnosť a strategické témy nie som sama, zakladajúcich členov Cardo je niekoľko. Každý z nás však má svoje civilné povolanie a určite sa budeme čoskoro zamýšľať nad tým, čo ďalej, aby bola táto činnosť udržateľná. Na dobrovoľníctvo určite nezanevriem, ale akou formou to bude, to sa ešte uvidí.
Ako vidíte budúcnosť samotného dobrovoľníctva?
To je veľmi vizionárska otázka a ja nevlastním krištáľovú guľu. Množstvo aktivít sa určite presunie do online priestoru, keďže organizácie zistili, že týmto spôsobom dokážu odprezentovať svoju činnosť širšiemu publiku. Zrejme týmto spôsobom zasiahnu aj viac mladých ľudí.
Dnes sa do dobrovoľníctva zapájajú v najväčšej miere ľudia medzi 25 a 35 rokov alebo starší vo veku 45 až 55 rokov. Práve online teda môže pomôcť pri rozširovaní týchto skupín, pretože najmä mladšie ročníky sú na tento priestor zvyknuté.
Zuzana Vinklerová:
Od roku 1996 pôsobí v Dm drogerie markt, aktuálne na pozícii prokuristky a členky vedenia. Počas svojho pôsobenia viedla niekoľko medzinárodných projektov a zodpovedá za vzdelávanie spolupracovníkov.
Okrem toho je výkonnou riaditeľkou Cardo – Národného dobrovoľníckeho centra, ktoré vzniklo v roku 2004. Dobrovoľníctvu sa venuje popri práci na plný úväzok už takmer dve dekády.
Dobrovoľníckym činnostiam sa venujú aj jej dve deti – pomáhajú jej s materiálmi napríklad pre Európske dobrovoľnícke centrum v Bruseli alebo ďalšie globálne organizácie.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk.
