Osemnásťročná Greta Thunberg a 94-ročný sir David Attenborough „zdieľajú krízy“. Ona počas posledných dvoch rokov najprv zorganizovala školský štrajk pred švédskym parlamentom a potom sa stala tvárou globálneho klimatického hnutia. On počas posledných 60 rokov prezentuje to, ako moderný človek žije v prírode, a dosť dlho nás varuje, že prírode škodíme. Spolu sa stretli v tomto exklúzívnom rozhovore.
Greta Thunberg je vo svojom pokojnom dome v štokholmskej štvrti Kungsholmen. Pred rokom sa na katamarane plavila cez Atlantický oceán. Teraz práve prišla domov zo školy. Labrador Roxy spí na gauči, zlatý retriever Moses na dlážke. Na kuchynskom stole je rozložené tisícdielikové puzzle. Greta skladá okraje, kým sa sir David objaví na monitore.
Poučnú knihu Život na našej planéte si za zvýhodnenú cenu môžete objednať tu.
Na jeseň 2020 sa Greta stala hlavnou postavou v rovnomennom filme Nathana Grossmana. Sir David Attenborough vlani predstavil knihu Život na našej planéte. V predhovore píše: „Svet prírody mizne. Dôkazy sú všade okolo nás, deje sa to počas môjho života. Vidím to na vlastné oči.“
Jeho príbeh sa začal v roku 1937, keď mal 11 rokov. V tom čase pokrývala divočina 66 percent planéty, úroveň oxidu uhličitého v atmosfére dosahovala 280 ppm. Dnes pokrýva 35 percent a oxidu uhličitého je 415 ppm.
Tak ako klimatická zmena a pokračujúca pandémia, je strata biodiverzity súčasťou veľkej krízy udržateľnosti, ktorú spôsobil človek.
Počítač vydá zvuk a Gretina kuchyňa sa naplní známym hlasom. Zvyčajne ho sprevádzajú obrázky savany, koralových útesov a mocných zvierat. Teraz hovorí: „Hello, Greta!“
Rozhovor moderoval šéf oddelenia kultúry denníka Dagens Nyheter Björn Wiman.
Sir David, ako vyzerá váš život počas pandémie?
DA: Nie je to také zlé. Mám šťastie, že mám záhradu. Nie je veľká, ale je to záhrada a má jazierko. Raz za týždeň mi dovezú potraviny. Mám čo robiť, píšem, nahrávam, robím voice-over k programom, ktoré sledujem. Som teda dosť aktívny. Osem a pol mesiaca som neodišiel z domu, čo je neskutočne veľa. Ale nesťažujem sa.
Greta, vieme, že dokumentárne filmy sira Davida boli tým, čo vás prilákalo k téme.
GT: Je to tak. Sledovala som dokumentárne filmy, ktoré ma zoznámili s témou klimatickej a environmentálnej krízy. Tak som sa učila a prepájala si fakty. Otvorili mi oči.
Tento rozhovor je o dvoch častiach tej istej veľkej krízy. Klimatická zmena a masové vymieranie iných druhov na Zemi. Niekedy sa mi zdá, že klimatická kríza dostáva príliš veľkú pozornosť a interakcii medzi týmito dvomi krízami sa venuje málo pozornosti. Súhlasíte?
GT: Tieto krízy sú prepojené. Nemôžeme komunikovať jednu krízu bez toho, aby sme komunikovali druhú. Médiá však dnes žiaľ fungujú tak, že potrebujú jednoduché a klikateľné titulky. Vysvetliť komplexné problémy je preto zložité – a toto je veľmi komplexný problém. Potrebujeme prepojiť informácie: toto nie je jedna kríza, nie sú to dve alebo tri oddelené krízy. Toto je symptóm oveľa väčšej krízy.
Myslíte si, Greta, že je príliš veľký dôraz na „prírodnú“ zložku krízy a príliš malý na dôsledky ľudskej civilizácie a budúcnosť ľudstva?
GT: Nemyslím si, že venujeme príliš veľkú pozornosť prírode. Myslím, že jej venujeme príliš malú pozornosť.
DA: To je pravda.
GT: Venujeme príliš malú pozornosť všetkým aspektom krízy.
Týka sa to aj riešení? Niekedy sa hovorí, že riešenie sa skrýva v „nových technológiách“ alebo v tom, že „zmeníme spôsob života“.
DA: Nie je jedno riešenie. Je viacero rôznych riešení, keďže je aj veľa problémov. Rybolov prináša jeden druh problémov, emisie oxidu uhličitého iné problémy, spôsob, ako sa správame k poľnohospodárskej pôde ďalšie. Priemysel palív a energetika majú svoje problémy. Nie je tu len jedna zázračná akcia, vďaka ktorej by sme mohli povedať – fajn, bingo, máme to. Vyriešili sme problém. Nie je to tak. Problémov je milión.
GT: Presne tak. Niekedy sa zdá, že míňame to málo času hádkami o to, ktoré riešenie je najlepšie. Nemali by sme robiť toto, lebo tamto je lepšie. Ako keby sme mali na výber! Ako keby sme sa mohli rozhodnúť, čo by sme mali robiť. Ako keby bolo jedno magické riešenie, ktoré všetko opraví. Musíme sa z tejto polohy posunúť a opustiť tú ideu.
DA: Súhlasím. Svet je veľký. Jediné, čo môžeme robiť, a v čom si ty, Greta, mimoriadne dobrá, je pracovať na tom, aby ľudia po celom svete videli, v čom je problém. Musíme vydržať a pracovať, kým bude veľká demokratická väčšina hlasov, ktoré hovoria – robte niečo! Musíme tieto hlasy živiť, lebo inak tí, čo sú pri moci, nebudú reagovať. Ale aj keď zareagujú, bude extrémne zložité dosiahnuť dohodu na tom, ako by sme sa mali správať k oceánom alebo atmosfére.
GT: Áno. Keďže kríza je taká komplexná, ani jej úplne nerozumieme, a vždy budú veci ktorým nebudeme rozumieť, musíme dať dohromady všetkých expertov. Nemôžeme čakať, že všetky odpovede sa nám objavia, že niekto povie – toto musíme robiť, toto problém vyrieši. Musíme hľadať odpovede počas cesty.
Pravda môže byť pomerne hrozivá
Obaja ste súčasťou médií a komunikácie. Aký máte názor na rovnováhu medzi upozorňovaním na hroziacu apokalypsu a konštruktívnym tónom, ktorý hľadá riešenia?
GT: Myslím, že jednoducho musíme hovoriť pravdu. Mali by sme byť dostatočne dospelí na to, aby sme to zvládli. Pravda môže byť pomerne hrozivá, ale prináša nádej. Mali by sme hovoriť pravdu, aby sme získali komplexný pohľad.
DA: Áno. Nemôžeme čakať, že sa to podarí za deň, za rok, za desať rokov, že vyriešime všetky problémy. Už sa však udiali veľké zmeny. Pamätám si, že pred 10 rokmi bolo čudné investovať do obnoviteľných zdrojov, veterných a solárnych. Ale stalo sa to. Zmeny sa teda dejú, nie sú dostatočné, nie sú dostatočne dramatické. Všetci sa pohybujeme v našich malých kruhoch a ťažko sa zovšeobecňuje. V mojom prostredí sa stretávam s oveľa väčším počtom ľudí, ktorí problémom rozumejú, oveľa väčším počtom ľudí, ktorí robia, čo môžu.
Obaja máte skúsenosti so stretnutiami so svetovými politikmi. Aký máte názor na to, ako sú informovaní?
DA: Ťažko povedať, keďže zväčša hovorím ja. Oni mi neodpovedajú. Je skvelé, ak sa môžete porozprávať s prezidentom Obamom, tí, s ktorými som sa stretol, sa správali veľmi slušne. Ale neviem, či veci rozumejú, alebo nie. Všetci hovoria, čo je správne, „áno, súhlasíme“, alebo „niečo treba urobiť.“ Ale sú to politici, ak sú na kamere, k ničomu sa nezaviažu. Aspoň nie v mojom prípade. Možno Grete niečo povedali?
GT: Mám rovnaký názor.
Greta, keď ste mali prejav v britskom parlamente, spýtali ste sa – funguje mi mikrofón? Prečo?
GT: Mám pocit, že môj odkaz sa nedarí odkomunikovať. Stále a stále hovoríme to isté, ale nezdá sa, že niekto počúva. Nikto nič nehovorí. Preto som dala túto rétorickú otázku, počujete nás? Niekedy sa zdá, že hovoríme úplne iným jazykom.
DA: Presne tak, a možno to tak aj v skutočnosti je. Jazyk, ktorý používame my, je priamy. Demokracia je menšie zlo, čo sa týka foriem vlády, ale stále je dosť zlá. Ako máte presvedčiť 60 miliónov ľudí, aby sa zjednotili na jednom konkrétnom kroku? Je to veľmi ťažké. Myslím, že sú politickí lídri, ktorí úplne rozumejú tomu, čo hovorím, ale nevedia, ako to dosiahnuť.
GT: Chýba tlak od obyvateľstva. Ľudia o kríze, ktorej čelíme, nie sú informovaní. Nepristupujeme ku kríze ako ku kríze. Preto verejnosť nemá názor, ktorý by umožnil politikom prijať nevyhnutné riešenie.
DA: Mám veľké očakávania od klimatickej konferencie v Glasgowe na konci roka. To je stretnutie výkonnej moci. Je hrozné, že summit príde tak neskoro, o rok neskôr, ako sme dúfali. Ďalší rok za nami, a je to vážnejšie.
Americký prezident Joe Biden nedávno vymenoval bývalého ministra zahraničných vecí Johna Kerryho za ‚klimatického cára‘. Čo si o tom myslíte?
DA: To je dobrá správa. V americkej politike sa veľmi nevyznám. Je to aspoň niečo. Uvidíme, kam to povedie.
GT: Ešte sa o tom veľa nedá povedať, nevieme, kam to povedie. Hoci nemáme veľa času, v tomto prípade asi budeme musieť počkať, kam to bude smerovať. Všetko, čo môžeme robiť, je veriť, že sa to podarí a tlačiť na politikov pri moci.
DA: Vy, Greta, ste ovplyvnili voličov, váš hlas a hlas mladých. Máte veľkú podporu a v demokracii politici rešpektujú názor voličov. Je to zdĺhavé, ale tak to funguje.
Koľko máme času?
Nárast obsahu oxidu uhličitého v atmosfére a strata biodiverzity idú ruka v ruke. Obe spôsobil človek.
Oteplenie, ktoré nasleduje po emisiách, mení životné podmienky na Zemi.
Panel pre klimatickú zmenu OSN, IPCC, zdôrazňuje, že je potrebné udržať tempo otepľovania pod 1,5 stupňom..
V roku 2019 bola priemerná teplota Zeme o 1,2 stupňa vyššia ako pred priemyselnou revolúciou.
Ak budú emisie pokračovať rovnakým tempom, rozpočet na dosiahnutie cieľa 1,5-stupňa sa vyčerpá za sedem rokov.
Sir David, myslíte si, že argument, že čas sa míňa je taký vážny, ako ho prezentuje Gretina generácia?
DA: Iste tu o 10 rokov už nebudem. Ale nie som kvôli tomu menej nervózny. Pozerať sa na tento problém z osobného hľadiska znamená znižovať jeho vážnosť a nepochopiť podstatu. Je to globálny problém, všeobecný problém, musíme o tom hovoriť pravdu.
GT: Nemala by to byť osobná vec, ale mnoho ľudí sa na to tak, žiaľ, pozerá. Ľudia, ktorí o budúcnosti nerozmýšľajú, nemyslia na nikoho iného len na seba samého. Ľudia, ktorí myslia iba na to, aký vplyv to bude mať na ich životy. Samozrejme, ak vylúčite časový aspekt, môžeme pokračovať tak, ako doteraz. Možno v budúcnosti príde magické riešenie. Nemáme však čas na to, aby sme na takéto riešenie čakali. Nevieme, či príde, a preto musíme konať teraz.
DA: Áno.
Myslíte si, že ľudia chápu, že kríza sa blíži a je čoraz ťažšie sa jej vyhnúť? Myslím napríklad požiare v Kalifornii a Austrálii. Sú už miesta na svete, kde je civilizácia v podobe, v akej ju poznáme, ohrozená. Teraz. Začnú sa ľudia správať inak, keď sa kríza dotkne privilegovaných vrstiev?
DA: Je to možné. Je však zaujímavé, že v prípade spomínaných požiarov sa nezdá, že by si tamojší ľudia niečo všimli. Zdá sa, že prepojenie medzi tým, že ste postihnutí a že začnete konať, je dosť slabé.
GT: Je to tak. Ľudia v Austrálii po požiaroch nezmenili správanie. Ľudia v Kalifornii ho tiež nezmenili. Nie je tu nejaké zjavné prepojenie. Potrebujeme niečo iné. Ide o to, ako sa ku kríze postavíme.
Greta, pre vás je „equility“, klimatická spravodlivosť, kľúčový koncept. Viete ho trošku priblížiť?
GT: Klimatická spravodlivosť je o tom, aby sme zachovali rovnako dobré podmienky pre všetkých. Dalo by sa to nazvať rovnaký prístup k tomu, čo planéta ponúka. A bez toho, aby sme sa klimatickej spravodlivosti venovali, krízu nepohneme. Je základom Parížskych dohôd. Ak neprihliadneme na rôzne zdroje a dejiny krajín a podmienok rozličných generácií, tak to nevyriešime.
DA: Jasným príkladom je, čo všetko rozvinutý svet zobral nerozvinutému, z ekonomického pohľadu. V Británii sa tomu výskumne venuje známy profesor ekonómie Partha Dasgupta. Hľadá spôsob, ako naceniť rôzne environmentálne hodnoty. Teším sa na jeho výsledky.
Niektorí hovoria, že pandémia je unikátna príležitosť, aby sme si uvedomili, v akom nebezpečenstve sme a zmenili spôsob, akým žijeme. Súhlasíte?
GT: Je jasné, že pandémiu by sme nemali vidieť ako príležitosť. Je to tragédia, nič iné. Budeme sa z nej musieť nejako dostať, a budeme si musieť vybrať, ako sa budeme správať ďalej. Je to výber, nenazvala by som to príležitosť.
DA: Úplne súhlasím. Zdá sa, že vakcíny tu budú čoskoro (rozhovor sa konal v lete 2020) a potom bude otázka znieť – Tak vrátime sa teda do sveta pred pandémiou? Dúfam, že nie, myslím, že sme žili extravagantne. Je však veľmi ťažké prijať zákon, ktorý takú zmenu prinesie, je to o ľudskej vôli. Možno sme našli spôsob života, ktorý nám vyhovuje. Uvidíme.
Nehovoríte si niekedy, že by ste radšej nevedeli, aká vážna kríza je? Aby ste si žili život, aký žije väčšina ľudí?
DA: Nemáte na výber, ak vidíte, čo sa deje a ste v tej oblasti, v ktorej ja. Jednoducho, nemôžem sa vyhnúť tomu, že niečo hovorím a robím. Už to hovorím dosť dlho, hovoril som to skôr, než boli vedecké poznatky také jasné, aké sú teraz. Ale ľudia sa stále hádajú o základných faktoch.
Čo na to hovoríte?
DA: To, čo Greta hovorí dookola: Pozrite sa na výskumy! Na fakty. Nemôžete takémuto problému porozumieť len z osobnej perspektívy. Ak máte dosť faktov a zážitkov, získate princípy. Tak to robí veda a myslím, že to robí celkom úspešne.
Greta, vo filme hovoríte – pre mňa je to príliš veľa zodpovednosti. Máte stále taký pocit?
GT: Myslím, že to tak cítia všetci aktivisti. Nechceme to robiť. Či by sme chceli, aby sme o veci nevedeli? To nie. Chceli by sme, aby kríza neexistovala. A chceli by sme, aby sa do hľadania riešení zapojilo viac ľudí, všetci jednotlivci. A najmä deti.
Pôvodný článok vyšiel vo švédskom denníku Dagens Nyheter. Autorkou je Alexandra Urisman Otto.
