Mýtus, že investovanie je len pre bohatých už dávno neplatí, no napriek tomu sa ho ešte časť ľudí stráni. Základ je upratať si vo svojich financiách a následne si určiť, koľko percent zo svojho zárobku môžete preinvestovať. Odborníkov na financie sme sa preto spýtali, ako začať a čo je vhodné pre jednotlivé príjmové skupiny obyvateľstva.
Nižšie príjmové skupiny obyvateľstva
Maroš Ovčarik Foto: archív Partners Investment
Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas a generálny riaditeľ firmy Partners Investment
Nižšie príjmové skupiny môžu s investovaním začať jednoducho. Vybrať si investičnú spoločnosť, zvoliť produkt, podpísať investičnú zmluvu a začať posielať platby. Založenie investičného produktu je porovnateľne jednoduché, ako založiť si terminovaný vklad. To všetko za predpokladu, že si človek vyberie hotový investičný produkt, o ktorý sa mu stará investičná spoločnosť.
V praxi sa takéto riešenia volajú riadené portfólia. Pri nich investičná spoločnosť vyskladá hotové portfólio a každé euro, ktoré si človek pošle, sa zainvestuje do celého portfólia.
Kľúč k tomu, aby ľudia začali viac investovať je, že tému investovania musia mať zrozumiteľne vysvetlenú, objasnené nielen výhody, ale aj riziká. Musia rozumieť tomu, že investovanie znamená pohyby výkonnosti oboma smermi. Že pokiaľ dodržia investičný horizont, zhodnotenie môže byť skutočne zaujímavé.
Zaujímavých produktov je na trhu dosť, zaostáva však vzdelávanie. Ukazuje sa, že osobné poradenstvo vie túto bariéru prekonať úspešnejšie ako samoštúdium ľudí.
Kríza je príležitosť, na ktorú skúsení investori čakajú roky. Poklesy trhov sú pre neskúsených investorov skúškou nervov, pre skúsených mimoriadnou príležitosťou na výhodné nákupy. Dôležité je však vedieť, že krízy tu boli aj budú. A najhoršie, čo môže človek vtedy spraviť je, že v panike odpredá svoje investície. Práve naopak, pokiaľ niekto posiela pravidelne napríklad 50 eur na investovanie, počas krízy sa oplatia aj mimoriadne vklady.
Lenka Buchláková Foto: Fingo
Lenka Buchláková, ekonomická analytička v spoločnosti Fingo.sk
Aj nízkopríjmová skupina ľudí sa môže pustiť do investovania. Ako prvý krok by si však mali urobiť revíziu výdavkov, nemať dlhy a mať našetrenú rezervu minimálne vo výške šiestich mesačných výdavkov, no ideálne vo výške 12 mesačných výdavkov.
To znamená, že ak má priemerná štvorčlenná rodina výdavky na úrovni 800 eur mesačne, v rezerve by mala mať minimálne 4 800 eur. To je základné pravidlo predtým, ako sa pustíme do investovania.
V dnešnej dobe možno investovať veľmi jednoducho, napríklad prostredníctvom ETF fondov či sporenia do zlata. Spomínam tieto formy investovania práve preto, že v rámci nich viete začať už od 20, resp. 25 eur mesačne. V prípade ETF fondov žiadne vstupné ani výstupné poplatky nemáte. Čo sa týka nákladov za správu, najlacnejšie ETF účtujú poplatok za správu a riadenie majetku do 0,1 % ročne. Navyše sú oslobodené od dane z príjmu.
Investovanie do ETF, ale aj napríklad do zlata, si možno zriadiť aj online. Nie je to jadrová fyzika. Ak by klient napríklad investoval do ETF fondov 20 eur pravidelne každý mesiac, za 10 rokov by navkladal 2 400 eur, ale vďaka výnosu by mohol vybrať až 3 260 eur. Vďaka investovaniu do ETF by teda zarobil 860 eur pri šesťpercentnom ročnom zhodnotení, pričom jeho výnos môže byť aj oveľa vyšší.
Nízkopríjmová skupina ľudí je špecifická v tom, že sú v nakladaní s peniazmi konzervatívni a potrebujú ich mať kedykoľvek k dispozícii. Ak si chcú peniaze vybrať z fondov, po požiadaní trvá výber približne 2 dni, kým sa im pripíšu na účet. Zároveň sa táto skupina ľudí bojí strát, preto sa ťažko púšťajú do investovania. Aj preto odporúčam ETF fondy, lebo ich možno označiť za jedny z najbezpečnejších cenných papierov.
Stredne príjmové skupiny obyvateľstva
Ivan Kahanec Foto: Brokeria
Ivan Kahanec, analytik spoločnosti Brokeria
Najdôležitejšie je začať čo najskôr. Základným pravidlom je, že na vytváranie strednodobých a dlhodobých rezerv by malo ísť minimálne 10 percent financií z ich čistých príjmov. Túto sumu odporúčame rozdeliť na jednotlivé ciele, aby bolo možné pri nich správne nastaviť investičnú stratégiu.
Dlhodobé, napríklad dôchodkové sporenie, môže byť pre väčšinu klientov nastavené dynamickejšie. Naopak, investície so strednodobým horizontom by mali byť nastavené vyvážene alebo konzervatívnejšie.
Najmä pri dlhodobých cieľoch odporúčame začať ich napĺňať hneď a neodkladať ich. Najväčším rizikom pri investovaní je totiž to, že klient si doň nebude prispievať.
Stredne príjmová skupina ľudí spravidla nemá čas venovať sa investíciám niekoľko hodín týždenne, a preto je pre nich najvhodnejší spôsob investovania cez podielové fondy a ETF.
S každým klientom vypracujeme investičný dotazník, ktorý nám pomôže určiť klientov investičný profil a vzťah k riziku. Vo všeobecnosti však klientom odporúčame využívať investičné produkty, ktoré majú transparentnú poplatkovú štruktúru a nízke poplatky. Zároveň odporúčame využívať pri investíciách veľkých nadnárodných správcov investícií, ktorí dokážu vďaka úsporám z rozsahu ponúkať kvalitné fondy s nižšími nákladmi.
Rastie počet stredne príjmových klientov, ktorí uvažujú nad svojím dôchodkom a nad finančnou prípravou na dôchodok. A celosvetový trend využívania poplatkovo efektívnych ETF či indexových fondov sa prejavuje aj u tejto skupiny.
V súčasnosti sledujeme všeobecne presun časti investícií z konzervatívnych dlhopisov do akciových fondov. Je to najmä preto, že dlhopisové fondy neprinášajú očakávané zhodnotenie, a preto klienti radšej idú do väčšieho rizika.
Dominik Hapl Foto: Across Private Investments
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments
Stredne príjmová skupina si najskôr musí upratať osobné financie. Mali by mať vytvorenú rezervu vo
výške 3 – 6 mesačných platov.
(Primeraná výška rezervy je individuálna, všeobecne sa uvádza, že by mala byť vo výške troch až šiestich mesačných platov, či ako uvádzala Lenka Buchláková, vo výške 6 – 12 mesačných výdavkov. Oba varianty sú odporúčané odborníkmi a každý by si mal nájsť tú správnu výšku rezervy pre svoj rodinný rozpočet, aby dokázal bez problémov vykryť nepredvídateľné situácie, pozn. ed.)
Dlhy a splátky úverov by nemali presahovať 30 % čistého príjmu, 40 % by mala tvoriť bežná spotreba a 10 % by mali investovať na dôchodok, prioritne do akciových indexových fondov. Mali by si zriadiť druhý pilier, ak ho ešte nemajú, a ten by mal tiež plne investovať do akciových indexových fondov.
Po týchto základných bodoch by malo ostať 10 – 20 % čistého príjmu na investovanie a vytvorenie si investičného portfólia.
V prípade mladých ľudí sú veľmi obľúbené akcie a akciové ETF, čo je pochopiteľné, pretože v prípade poklesu majú dostatočný investičný horizont pred sebou na to, aby sa ich investície vrátili, respektíve zarobili.
Mali by sa vyvarovať tradingu, teda krátkodobému obchodovaniu a špekulovaniu na burze za vidinou rýchleho zisku. Až 80 percent takýchto špekulantov príde o svoje peniaze. Skôr by sa mali zamerať na dlhodobé budovanie portfólia.
Banky prioritne propagujú svoje produkty, čo nie je daňovo aj poplatkovo vždy to najvýhodnejšie. Nehovoriac o výkonnosti. Je dobré sa obrátiť na obchodníkov s cennými papiermi, ktorí dokážu priniesť takýmto klientom lepšie a efektívnejšie riešenia, prípadne klienta usmerniť a nasmerovať, čo by mal robiť a čomu sa vyvarovať. Prostredie pandémie vytvorilo nové príležitosti, ale zásady dlhodobého investovania sa nezmenili.
Vyššie príjmové skupiny obyvateľstva
Anna Macaláková Foto: J&T BANKA
Anna Macaláková, riaditeľka spoločnosti J&T Banka
Výpredaje na finančných trhoch zo začiatku pandémie ukázali výhody dlhodobého investovania a konceptu takzvaného permanentného kapitálu. Jeho základom je strategické držanie vybraných investícií bez ohľadu na aktuálne pohyby na finančných trhoch.
Aj napriek silnému rastu, ktorý akciové trhy zaznamenali v posledných mesiacoch, považujeme práve investície do akcií naďalej za atraktívnu investičnú príležitosť. Nízke úrokové miery, postupné otváranie ekonomík a rôzne stimulačné balíčky najmä v USA vytvárajú pre takéto investície priaznivé prostredie.
Práve nárast takéhoto rizikovejšieho investičného apetítu je u investorov dnes zreteľný. Stúpol záujem aj o investície do startupov, investori hľadajú tiež príležitosti investovať do rastových firiem – aktuálne rezonujú investície do oblastí, akými sú cloudové služby, e-commerce či zelená energia.
Stúpa tiež záujem o kolektívne investovanie a osobitne private equity, kde sa investori môžu podieľať na rozvoji firiem priamo s ich vlastníkmi.
Dominik Hapl Foto: Accross Private Investemen
Dominik Hapl, analytik Across Private Investments
Tak, ako pri strednej príjmovej skupine, aj pri bonitnejšej klientele sa dlhodobé investičné pravidlá
investovania nemenia. Pandémia priniesla nové investičné príležitosti na finančnom trhu, ale tie sme videli už
aj v roku 2008 v prípade hypotekárnej krízy, v roku 2000, keď praskla dot.com bublina a mnoho
ďalších v minulom storočí.
Krízy a poklesy cien aktív sú prirodzenou súčasťou trhov. Tí šikovnejší ho využijú vo svoj prospech. Pre bonitných klientov asi najviac platí základné pravidlo, a tým je vysoká miera diverzifikácie.
Ak investujete viac ako desiatky tisíc eur, nemali by ste ich vkladať len do jedného nástroja. Investor by mal rozkladať svoje investície medzi dlhopisy (40 %), akcie (40 %), nehnuteľnosti (10 % ) a alternatívne investície (10 %).
Takto rozložené portfólio vie potom ročne zarábať 5 – 8 % po očistení od dane. Práve diverzifikácia chráni veľký kapitál pred veľkým kolísaním. V prípade stotisícových alebo miliónových portfólií je 5- – 8-percentný výnos s relatívne malým rozkolísaním celej hodnoty portfólia práve tým, čo väčšina bonitnej klientely hľadá.
A v neposlednom rade to je profesionálny prístup s individuálnou starostlivosťou. Práve preto si treba vybrať kvalitného partnera a porovnať si služby, produkty, poplatky a nechať si všetko dopodrobna vysvetliť.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
