V pondelok 29. marca sa skoro ráno objavila správa, že pri havárii helikoptéry na Aljaške tragicky zahynul najbohatší Čech a vládca skupiny PPF Petr Kellner. Osudnou sa mu stala záľuba v heliskiingu.
Narodil sa 26. mája 1964 v Českej Lipe, vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Prahe a svoje biznisové aktivity začal hneď po páde komunistického režimu. Mal pre to inštinkt. Ako jeden z mála pochopil možnosti, ktoré ponúkala kupónová privatizácia, a preto založil na jeseň roku 1991 Správu prvého privatizačného fondu, ktorú o rok neskôr transformoval na akciovú spoločnosť PPF.
Mal dravosť, mal ambície, ale ako niekto, kto tesne po páde režimu predával kopírky, pochopiteľne nestihol nazhromaždiť potrebný kapitál, ktoré výkupné stratégie žiadali. Desiatky miliónov na rozbeh mladému Kellnerovi požičal Štěpán Popovič, ktorý sa v roku 1989 stal generálnym riaditeľom spoločnosti Sklo Union.
Prvý Čech v globálnom rebríčku najbohatších ľudí
Peniaze štátneho podniku tak stáli na začiatku príbehu muža, ktorý sa ako prvý Čech dostal v roku 2006 do globálneho rebríčka najbohatších ľudí podľa amerického magazínu Forbes. Petr Kellner už vtedy chápal, čo v biznise znamená reciprocita (Václav Klaus potvrdí), a tak sa zo Štěpána Popoviča stal člen najvyšších orgánov PPF – ako predseda dozornej rady v skupine skončil až v decembri 2010.
Petr Kellner z pomocnej kapitálovej ruky vyťažil úplné maximum. Postupne cez PPF získaval podiely v českých firmách a neskôr aj v Rusku, kde ekonomická transformácia ponúkala možnosti nevídaných rozmerov. Najväčší zárez začala PPF „orchestrovať“ v roku 1995 v Česku, keď nákupom 20 percent akcií naštartovala proces ovládnutia Českej poisťovne. K tomu došlo finálne zhruba o šesť rokov neskôr.
„Po šesťročnom úspešnom pôsobení PPF ako hlavného akcionára poisťovne rozhodla vláda v septembri uplynulého roku o predaji svojho 30-percentného podielu skupine PPF,“ pochvaľoval si Petr Kellner vývoj vo výročnej správe z roku 2001.
Súkromne si mimoriadne strážil
Reštrukturalizácia portfólia Českej poisťovne umožnila okrem iného v roku 1997 vyniknúť splátkovej ríši Home Credit, ktorá sa neskôr stala najväčším nebankovým poskytovateľom spotrebných pôžičiek vôbec a vo veľkom začala pôsobiť v Rusku a tiež v Číne, kde v roku 2010 získala ako prvá zahraničná spoločnosť potrebnú licenciu regulátora.
Práve za vzťahy voči Číne, respektíve za svoju (ne)viditeľnú intervenciu do českej zahraničnej politiky bol Kellner mnohými kritizovaný, akokoľvek od toho skupinu dištancoval, naposledy cez úvodné slovo vo výročnej správe 2018.
„PPF nechce a ani nemôže vstupovať do politiky,“ napísal vtedy Kellner. Sú to napokon takmer výhradne len výročné správy, z ktorých mohla širšia verejnosť aspoň čiastočne poznať názory muža, ktorý si mimoriadne strážil súkromie a s médiami neprehovoril viac ako desať rokov.
Zdroj blízky Petrovi Kellnerovi sa v staršej debate s českým Forbesom voči ohýbaniu chrbta pred čínskym režimom každopádne vymedzil.
„Vždy hovorí: Prečo to píšu, veď to tak nie je. Keby sme my vydali prehlásenie podobné tomu, čo nedávno predviedla Tesla, tak si tunajšiu reakciu ani neviem predstaviť,“ povedal a narážal tým na ospravedlnenie týkajúce sa poruchovosti vozov, ktoré Muskova automobilka adresovala čínskej štátnej firme State Grid, čo začiatkom februára prebehlo svetovými médiami.
Pragmatizmus, ktorý víťazí nad ideológiou
Ak v prípade Kellnera o niečo išlo, bol to s najväčšou pravdepodobnosťou biznisový pragmatizmus. Ten pragmatizmus, ktorý vo svete globálneho obchodu víťazí nad ideológiou, čo dokazujú zástupy západných firiem, ktoré nemajú s Čínou problém.
Nepotrebujete raketovú fyziku, aby si človek domyslel, že rozbehnúť podnikanie v období privatizácie a etablovať sa v Rusku a Číne, navyše vo finančnej oblasti, tu a tam vyžaduje odklon od niečoho, čo môžeme nazvať osobným presvedčením (nie však nevyhnutne od legislatívneho rámca).
Obchody, aké si prial odjakživa
Aby sme však poisťovací príbeh dokončili – v roku 2008 vytvorili PPF taliansky Assicurazioni Generali veľký holding Generali PPF, z ktorého Kellnerova skupina v dvoch etapách vystúpila. Vtedy v roku 2013, respektíve 2015, išlo o obrovský obchod za celkovo 2,7 miliardy eur. To bola presne tá úroveň biznisu, ktorú si Petr Kellner podľa slov svojich aj slov jemu blízkych ľudí želal tvoriť odjakživa, teda presahujúcu hranice Česka.
Všetky jeho obchody – počínajúc práve Českou poisťovňou či nákupom televízie Nova v roku 2003, jej reštrukturalizáciou a predajom o rok neskôr cez ovládnutie O2 a následné vyčlenenie infraštruktúrneho Cetina, nákup CME a prostredníctvom neho druhý vstup do Novy až po aktuálne prebiehajúce rozhovory s Monetou – boli a sú veľké. Sú to TIE obchody, o ktorých sa daný rok najviac hovorí, ktoré rozdeľujú biznisovú obec a ktoré popisujú aj Reuters či Bloomberg.
Zo všetkých vrstiev odkazu Petra Kellnera je práve táto tá najviditeľnejšia. Je to český kapitál hrajúci globálnu hru. Nie pre peniaze. Tých už bolo dávno dosť. Skrátka preto, že tu tá možnosť bola a jeho to nesmierne bavilo.
To celé napriek tomu (či snáď vďaka tomu?), že PPF bola podľa slov súčasných aj bývalých manažérov napriek svojej veľkosti riadená ako rodinná firma a Petr Kellner nemal najmenšie problémy počúvať ambiciózne biznisové idey v teplákoch v pohodlí obývacej izby.
Autorom článku je Zdravko Krstanov z Forbes Česko.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
