Beatles (aj Richard Müller) spievali o tom, ako je to s peniazmi, šťastím a láskou. Sme so zvyšujúcim sa bohatstvom šťastnejší? Vedci tvrdili, od slávneho výskumu z roku 2010, že od istej majetkovej úrovne sa už šťastnejší necítime, nech zarábame akokoľvek veľa.
Nový výskum však prichádza so zistením, že pocit šťastia sa zväčšuje ruka v ruke s tým, ako rastie plat. Zdá sa, že peniaze vám síce lásku nekúpia, ale kúpia vám viac spokojnosti, aj keď ste už bohatí.
Výskum z roku 2010:
Peniaze nad 75-tisíc už nefungujú
V roku 2010 prišli psychológ Daniel Kahneman a ekonóm Angus Deaton (obaja nobelisti za ekonómiu) s výskumom, ktorý sledoval, či peniaze hrajú rolu v dvoch aspektoch emočného života. Prvým bola kvalita každodenného života, radosť, stres, hnev a city, ktoré človeku život spríjemňujú alebo sťažujú.
Druhým bolo, ako svoj život hodnotia – aké názory majú ľudia na kvalitu vlastného života.
Štúdia zistila, že peniaze mali vplyv na to, ako ľudia hodnotia život, a že ľudia, ktorí majú viac peňazí, sú so životom spokojnejší. Emocionálna pohoda rástla s príjmom, ale iba do ročného platu 75-tisíc dolárov (dnešných 90-tisíc). Nad touto hranicou už ľudia šťastnejší neboli.
Výskumníci uzavreli, že hoci nízke príjmy korelujú s názorom, že ľudia žijú menej kvalitný život s menšou emočnou pohodou, vysoký príjem môže zabezpečiť spokojnosť so životom, ale šťastie si zaň nekúpite.
Výskum z roku 2021:
Peniaze sú príjemné aj nad 80-tisíc ročne
Matthew Killingsworth z University of Pennsylvania, vytvoril na sledovanie šťastia aplikáciu Track Your Happiness. Tá skúma, vďaka čomu sa oplatí žiť. Aplikáciu podľa Bloombergu vyvinul zhruba v tom čase, keď Kahneman a Deton robili svoju štúdiu.
Používatelia do aplikácie niekoľkokrát za mesiac nahlásia, ako sa cítia. Vďaka tomu pomôžu aj výskumu aj sebe samým – zistia, vďaka ktorým faktorom sú najviac šťastní. Ako hovorí aplikácia, panuje zhoda v tom, že šťastie je kľúčový element života, ale väčšie domy, silnejšie technológie či lepšia zdravotná starostlivosť, dosiahli iba malé zlepšenia vo vnímaní šťastia.
Killingswortov výskum pracoval s 1,73 miliónom hlásení od 33-tisíc zamestnaných dospelých občanov USA. V roku 2019 dosahoval mediánový príjem domácnosti v USA 68 703 dolárov za rok, v prípade účastníkov prieskumu to bolo 85-tisíc.
Porovnanie príjmu a šťastia uzatvára v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. A čo zistil? S rastom príjmu rástli aj spokojnosť so životom a pocit, že sa respondentom darí. No na rozdiel od výskumu z roku 2010 rástol dobrý pocit zo života aj nad hranicou ročného zárobku 80-tisíc dolárov.
Záver znie, že „vyššie príjmy majú potenciál zlepšiť každodenný pocit zo života a nezaseknú sa na vrchole ani v prípade bohatých ľudí“.
Ktoré sú najšťastnejšie krajiny sveta?
Tradičným pokusom o meranie šťastia je aj každoročný World Happiness Report – rebríček najšťastnejších krajín sveta. Po štvrtý raz za sebou sa na prvom mieste umiestnilo Fínsko.
Jedným zo zaujímavých zistení rebríčka je, že ľudia sú výrazne šťastnejší v spoločnostiach, v ktorých je vysoká úroveň medziľudskej dôvery. Asi najslávnejšou otázkou rebríčka je takzvaná „benevolence question“, ktorá znie: „Predstavte si, že by ste stratili peňaženku s 200 dolármi. S akou pravdepodobnosťou by vám ju niekto, kto býva neďaleko, vrátil so všetkými peniazmi?“
Ľudia, ktorí si myslia, že stratená peňaženka sa veľmi pravdepodobne vráti, sú na stupnici od 1 do 10 asi o jeden bod šťastnejší. To je práve rozdiel medzi Fínskom a Českom (Česko je na 16. mieste s 6,897 bodmi, Fínsko má 7,889 bodov). A Slovensko sa umiestnilo ešte o kúsok nižšie, s 6,519 bodmi je na 22. mieste.
Dôvera je viac ako peniaze
Spôsobom, ako merať dôveru v ľudí, je aj porovnať ju s inými faktormi, ktoré vplývajú na šťastie. Zostavovatelia rebríčka odhadujú, že dôvera v druhých má asi dvakrát výraznejší vplyv na šťastie, než by malo zdvojnásobenie platu.
Na peniazoch záleží, ale na tom, či žijete v spoločnosti, v ktorej sa ľuďom verí, záleží dvakrát viac. „Ak ľudia dostanú šancu vidieť dobrotu druhých v praxi, získajú bonus v podobe šťastia a keď môžu poslúžiť aj sami,“ konštatujú sociológovia.
Pôvodný článok vyšiel na webe Forbes.com. Autormi sú: Alex Ledsom, ktorá píše najmä o cestovaní a Mark Travers, ktorý píše o psychológii. S prispením Forbes Slovensko.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
