Ten kvet vyzerá ako živý! Pivonka, nevädza, ľalia či kosatec pôsobia, akoby sa len presunuli zo záhrady na plátno. Umenie botanickej maliarky Pavlíny Kourkovej ocenila aj prestížna britská spoločnosť botanických umelcov SBA, keď ju prijala medzi svojich členov, rovnako tak jej americká obdoba ASBA.
Mohla si bezstarostne žiť, vyštudovala na pedagogickej fakulte biológiu a zdravý životný štýl a na Českej poľnohospodárskej univerzite záhradnú architektúru a krajinárstvo a oboje jej otváralo dvere k zaujímavej profesii.
Stať sa učiteľkou alebo navrhovať záhrady? Voľba medzi istotou a zaujímavým zárobkom. Lenže Pavlína Kourková napokon stavila na tretiu možnosť, rozhodne nie takú istú ako dva pôvodné varianty.
Neučí ani nenavrhuje záhrady, ale rastliny maľuje. Spojila svoju lásku ku všetkému, čo rastie, a maľovanie tak dobre, že jej patrí niekoľko medzinárodných cien a jej práca ju uživí.
Jeden obraz vzniká tri až štyri týždne. Foto: FB/archív Pavlíny Kourkovej
Všetko zmenila výstava v Londýne
Po štúdiu pracovala ako záhradná architektka vo Veľkej Británii. V rámci svojej profesie navštívila výstavu Chelsea Flower Show v Londýne a tam to prvý raz „cinklo“. „Stála som ohromená medzi všetkými tými krásnymi obrazmi, fascinovali ma veľké kvety a mala som potrebu dať sa do reči s maliarmi. Už vo mne bola túžba maľovať, len ešte nestačila vyplávať na povrch,“ spomína.
„Odrazu som vedela, že toto je ono. Že to bude moja cesta,“ dodáva. Keď vytvárala návrhy záhrad, vždy ju najviac bavilo maľovať plány a náhľady. „Vlastne som sa na tú profesiu nehodila, nedokázala som zákazku vybaviť rýchlo, len aby bola. Venovala som mnoho času kresleniu a detailom,“ vysvetľuje.
Po návrate do Česka sa pustila do vlastnej tvorby, nosila domov rastliny a vo voľnom čase ich maľovala. K tomu ale ešte nastúpila ako záhradná architekta v spoločnosti Botanicus. „Ráno som vstávala skoro, aby som mohla maľovať. A maľovala som aj po príchode z práce,“ spomína.
Na zákazky míňala priveľa času a energie
Keďže takýto rytmus bol únavný, začala premýšľať, že zamestnanie opustí. Brzdilo ju a nedovoľovalo jej naplno robiť, čo ju naozaj baví. Keď sa za priateľom presťahovala do Plzne, z práce odišla. „Objavila sa otázka, uživím sa vôbec?“ usmieva sa dnes svojej odvahe.
Posielala ilustrácie do vydavateľstiev a podarilo sa jej získať niekoľko zákaziek na ilustrovanie obalov čajov a tinktúr. Okrem toho maľovala svoje autorské obrazy, ktoré začala ponúkať vo forme originálov a limitovaných edícií autorských výtlačkov. Záujem o ne bol veľký.
Vďaka tomu si mohla dovoliť opustiť komerčné zákazky. „Ani na to som sa veľmi nehodila. Bolo to podobné, ako s návrhmi záhrad,“ usmeje sa. Nedokáže vraj maľovať na menej než sto percent, a tak si dávala veľkú prácu aj s komerčnými ilustráciami. Peniaze, ktoré za dostávala, však nezodpovedali času ani úsiliu, ktoré do nich vkladala. A brali jej priestor na vlastnú tvorbu.
A tak zostala na voľnej nohe len so svojím umením. Rozhodne neľutuje. Núdzu o prácu nemá, naopak. „Potrebovala by som sa skôr rozdvojiť či roztrojiť, aby som uspokojila dopyt,“ konštatuje.
Jedno plátno, štyri týždne práce
Talent, ako vraví, zdedila po starom otcovi. „Nikdy sa maľovaním neživil, ale maľuje celý život. Má 92 rokov a nedávno sa mi v liste zdôveril – píšeme si totiž listy – že už pri tom tak dlho nevydrží. Smiala som sa. Dedo, v tvojich rokoch?“ usmieva sa Pavlína.
Jeden jej obraz vzniká tri, ale skôr štyri týždne. „Je to mnoho ťahov a vrstiev, než vznikne verná podoba rastliny,“ hovorí umelkyňa, ktorá používa akvarely.
Originály predáva za desiatky tisíc korún, autorské listy od 1 100 do necelých tritisíc českých korún podľa veľkosti.
Niektoré obrazy putovali už aj do zahraničia, zberateľke do USA, do Nemecka, Dánska a na Slovensko.
„Nedávno mala jedna pani zo Spojených štátov záujem o veľký originál ľalií na čiernom pozadí. Lenže zabaliť ho do Ameriky tak, aby sa nepoškodil, je náročné. Už sa mi totiž stalo, že jedna autorská tlač prišla do USA zničená. Bojím sa o neho, takže ho radšej nepredám,“ hovorí Pavlína Kourková.
Ale vzápätí dodáva, že uvažuje poslať ho do Londýna na výstavu a po nej sa uvidí. Zničený obraz je pre ňu oveľa väčšia strata než to, že momentálne príde o výhodný predaj.
Ľudí, ktorí od nej kupujú obrazy, si veľmi váži a sú pre ňu najväčším ocenením. Originály často kupujú muži svojim ženám, ale nedávno jeden predala aj panej, ktorá naň šetrila, aby ho mohla dať svojej dcére na okrúhle narodeniny. „Bolo to dojemné, keď mi rozprávala, ako mala dcéra z darčeka slzy v očiach,“ spomína.
Jej umenie ocenili aj profesionáli
Niekoľko Pavlíniných obrazov sa dostalo aj do zimného čísla magazínu SBA (Spoločnosti botanických umelcov Anglicka a Walesu), čo považuje za veľkú poctu. Foto: archív Pavlíny Kourkovej
Veľký význam pre ňu má aj uznanie profesionálov. Stať sa členom britskej spoločnosti botanických umelcov SBA, čo sa Pavlíne Kourkovej podarilo, totiž nie je jednoduché. Umelec musí poslať päť diel a päť členov poroty sa musí nezávisle na sebe zhodnúť najmenej na štyroch dielach, vďaka ktorým nového člena príjmu.
Člen spoločnosti potom dostáva pozvánky na prestížne výstavy, ale aj na tie sa musí kvalifikovať, uhradiť poplatok, ktorý sa pohybuje v tisíckach korún a čakať, či komisia jeho dielo na výstavu príjme.
Práve výstava pred tromi rokmi naštartovala jej dráhu profesionálnej maliarky, pozvali ju ako vystavujúcu a zároveň viedla masterclass. Predtým prezentovala svoje práce najmä na sociálnych sieťach a netrúfla si ich kdekoľvek prihlásiť. Preto túto pozvánku s odstupom času považuje za zázrak.
Odvtedy sa zúčastnila na výstave botanického umenia v juhokórejskom Soule, odkiaľ si priviezla cenu Honorable Mention, či na prestížnej akcii Plantae v Londýne, kde sa každý rok zídu štyri stovky najlepších botanických umelcov z celého sveta.
Niekoľko jej obrazov nedávno uverejnil aj magazín SBA. „Vzhľadom na to, že je SBA najstaršou a uznávanou prestížnou spoločnosťou botanického umenia a združuje maliarov z celého sveta, tak ma to milé ocenenie veľmi potešilo,“ zdôverila sa Pavlína na svojom facebookovom profile.
V záplave živých kvetov
Niekto si kvety do herbára lisuje, česká umelkyňa si ich radšej nakreslí. Foto: FB/archív Pavlíny Kourkovej
U Pavlíny doma žiadny jej obraz nevisí. Zásobuje nimi rodinu, ale ona má rada okolo seba najmä živé kvety. „Práve včera som si kúpila sirôtky. Veľmi sa mi páči trebárs palma horská. A mať vo váze amarylis? To je skvost. Skrátka, potrebujem mať okolo seba zeleň,“ zdôveruje sa žena, ktorá tajne túži, aby sa niektorý z jej obrazov ocitol v zbierke asi najslávnejšej zberateľky botanického umenia, Britky Shirley Sherwood.
Sama sa ju, napriek svojmu renomé, zatiaľ neodvažuje osloviť. Oscarom za jej botanické umenie by pre ňu bola aj cena na výstave Plantae v Londýne. Vlani sa uskutočnila online, v tomto roku by mala byť začiatkom júna a zatiaľ sa plánuje v online verzii. Pavlína aktuálne pripravuje obrazy na aprílovú výstavu botanického umenia v Petrohrade, kam dostala pozvánku od ruských botanických maliarov.
Autorkou článku je Klára Mandausová z Forbes Česko.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
