„Bol to muž, bol z ľudí, ktorým sa podľa obľúbeného príslovia hovorí muž stopercentný.“ Žiadne také príslovie nepoznáte? Nič si z toho nerobte, bolo obľúbené v roku 1932. Aspoň podľa Karla Čapka, ktorý ho použil v nekrológu Tomáša Baťu.
Päťdesiatšesťročný podnikateľ, ktorého význam široko prekročil hranice Československa, zahynul pri leteckej katastrofe v moravských Otrokoviciach. Baťov nečakaný koniec vtedajšie Československo priam paralyzoval.
Stálo za tým hneď niekoľko dôvodov, najdôležitejšie boli zrejme dva. Prvým je dobový kontext. Vtedy ešte mladú republiku – od vymanenia sa z habsburského mocnárstva uplynulo v čase Baťovej smrti len necelých štrnásť rokov – ovplyvňoval vlastenecký étos v miere, ktorú si dnes nevieme predstaviť.
Parížske denníky písali o Napoleonovi obuvi
S tým súvisela aj hrdosť na úspech „synov vlasti“, najlepšie medzinárodný, pričom v tomto smere nebol žiadny podnikateľ úspešnejší ako Tomáš Baťa. „Odišiel Napoleon obuvi,“ komentoval jeho skon parížsky denník Echo de Paris a ďalšie zahraničné denníky tiež písali o preslávenom obuvníckom kráľovi.
Druhý dôvod, prečo Baťova smrť Československo zmrazila, spočíval v tom, že bol angažovaným mužom v najlepšom slova zmysle. Jeho názory sa nešlo prepočuť, jeho činnosť sa nedala nevidieť. Táto neprehliadnuteľnosť sa pritom zďaleka netýkala len topánok. V tomto ohľade Baťa z vlastných topánok vyrástol.
Foto: Nadácia Tomáša Baťu
Baťovo pôsobenie je vidieť dodnes – Zlín, ukážkové funkcionalistické mesto, je jeho odvážnym dielom. Od roku 1923 až do smrti bol dokonca aj jeho starostom.
Baťu je dodnes aj počuť, jeho kréda a myšlienky si vzalo za svoje nielen mnoho podnikateľov. Citovanie jeho téz niekedy skĺzava do gýča, niekedy do vedomej či nevedomej pózy, nedá sa však poprieť, že autor citátov je stále veľmi inšpiratívny.
Ako vodopád
Baťa bol „vodopád“, ktorého vplyv sa „rozprskával“ do všetkých strán. Ak nedopadal na všetkých, tak rozhodne na mnohých. Jedným slovom: Baťa bol uchopiteľný.
„Nútil všetkých okolo seba myslieť, pracovať, zlepšovať prácu a zlepšovať produkt. V tejto myšlienke je kúzlo úspechu jeho podniku,“ vyhlásil o ňom po leteckej havárii národohospodár a politik Karel Engliš.
„Mal jedinečnú, zriedkavo vídanú vlastnosť – čistý a zdravý rozum. Od cesty zdravého rozumu sa nikdy neodchýlil,“ vyhlásil bratislavský starosta Ľudovít Okánik.
Impérium na štyroch kontinentoch
Podľa údajov Nadácie Tomáša Baťu predstavovali aktíva firmy v čase smrti zakladateľa 920 miliónov vtedajších korún a boli z 80 percent kryté vlastným imaním (kapitál 175 miliónov, rezervné fondy 515 miliónov, nerozdelený zisk 46 miliónov).
Vo firme pracovalo vyše 31-tisíc zamestnancov, ktorých úspory na osobných účtoch dosahovali výšku 152 miliónov. Ročne v jeho továrňach vyrobili viac ako 36 miliónov párov obuvi. Baťa tak zaisťoval v Československu 81 percent výroby obuvi a 75 percent exportu.
Koncern mal fabriky v Zlíne, Otrokoviciach, Třebíči, Bošanoch, Nových Zámkoch a Krasiciach. Ďalšie mal v Nemecku, Juhoslávii, Poľsku, Švajčiarsku, Francúzsku a budovali sa aj v Anglicku a Indii. K impériu patrilo tiež 2,5-tisíc predajní, z toho 700 v zahraničí. Baťove sesterské spoločnosti pôsobili v 24 krajinách na štyroch kontinentoch.
Foto: Nadácia Tomáša Baťu
Rozkvet pritom nevyjadrujú len čísla. Topánky od Baťu zanechávali stopy po celej planéte a sám podnikateľ s obuvou zanechal stopy v množstve ľudí. Baťova škola práce nevychovávala len robotníkov, ale aj novú generáciu.
Školou prešli ľudia, ktorí sa neskôr preslávili aj v iných odboroch, napríklad konštruktér Bohuslav Ševčík, architekt Bohuslav Fuchs, sochár Vincenc Makovský či filmári Karel Zeman a Hermína Týrlová.
Meno Baťa je dodnes pojmom
Nešlo len o známe osobnosti. „Celkom nedávno som viezol dedka s jeho spolužiakmi z Baťovej školy na zraz a bol som prekvapený, ako mladí mi on aj ostatní páni pripadali,“ opisoval pre februárové vydanie českého magazínu Forbes Petr Kubíček, spolumajiteľ profitujúcej zlínskej technologickej firmy B2A, ktorá spolupracuje so spoločnosťou Apple.
Sám Kubíček by vedel dlho hovoriť o tom, ako mocne ho Baťa v podnikaní inšpiruje, ako mu dodáva odvahu ku krokom, ktoré plánuje urobiť. Tieto kroky robí „v Baťových topánkach“ a metafora nesedí iba na neho.
Baťa je dávno vnímaný ako inštitúcia a bol tak vnímaný už za svojho života. Jeho meno bolo síce menom človeka, ale možno ešte viac menom firmy. V tak veľkej miere sa to isté podarilo zrejme už len mene Škoda.
Rozlúčka s velikánom
Pohreb podnikateľa bol spontánnym vyjadrením národného cítenia a úcty k velikánovi. Konal sa dva dni po tragédii a zúčastnilo sa ho 50-tisíc ľudí. Už 12. júla, v deň, keď sa lietadlo po siedmich minútach letu z nejasných príčin zrútilo a v troskách našiel smrť priemyselník i jeho pilot, kondoloval prezident Masaryk. Pri pohrebe kondolencie nemali konca.
Nie je zveličením, že sa so zosnulým lúčilo celé mesto a ako by sa s ním rozlúčiť ani nemohlo. Obrad trval šesť hodín a bola to podľa všetkého až neúnosná dĺžka, o čom svedčí komentár jedného z prizerajúcich sa, ako ho zaznamenali noviny: „Ide o prvú vec, ktorú robia bez Baťu, a už je to vidieť.“
Ironické slová sa k piete príliš nehodili, no pomerne verne vystihovali obavy z budúcnosti bez šéfa. „Závod je ekonomicky zaistený, nemáme dlhy, všetky dane sú zaplatené. Mzdy zamestnancov sú garantované hotovosťou uloženou v bankách,“ upokojoval Jan Antonín Baťa, nevlastný brat zosnulého továrnika.
Baťa zdôrazňoval, že úlohou jeho školy práce nebolo ľudí prevychovať. Foto: Nadácia Tomáša Baťu
Znárodňovanie a návrat Tomáša Baťu mladšieho
Ten sa ujal vlády nad obuvnícku ríšou spoločne s vysokými manažérmi Dominikom Čiperom a Hugom Vavrečkom, pôvodne známym novinárom, diplomatom či autorom predlohy k filmu Lelíček v službách Sherlocka Holmesa, a tiež dedkom Václava Havla, prvého ponovembrového prezidenta.
Triumvirát udržal kontinuitu a zaistil plynulý rozvoj až do doby, než bol v Československu násilne zničený povojnovým znárodňovaním a nástupom komunizmu.
Firma však ďalej úspešne pôsobila v slobodnom svete a v roku 1991 obnovila podnikanie aj v krajine, odkiaľ sa vzopäla k rozmachu. Hýbateľom reštartu bol Tomáš Baťa junior, syn podnikateľskej ikony. Skôr, ako sa stal prezidentom republiky Havel, vyslal k nemu Baťa junior spolupracovníkov, aby zistili, kedy má do rodnej krajiny prísť.
„Čím skôr, tým lepšie,“ odkázal Havel, a keď sa 14. decembra 1989 dostalo lietadlo s nástupcom obuvníckeho rodu nad československý vzdušný priestor, podnikateľ od kapitána začul: „Pán Baťa, mám pre vás odkaz československej letovej kontroly. Hovorí sa v ňom: Vítame vás doma!“
Autor článku Filip Saiver je redaktor Forbes Česko.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
