Niekoľko rokov sa venovala programovaniu, teraz spoluzaložila startup, ktorý digitalizuje lodný turistický priemysel, tým, že umožňuje prenájom parkovacích miest pre lode a jachty. Teraz dostal investíciu v hodnote niekoľkých stoviek tisíc eur. Ivana Zemanovičová hovorí v rozhovore pre Forbes o vlastnom startupe, ceste k nemu, o jej rozhodnutí opustiť vysokú školu, aj o stereotypoch v IT svete. „Veľa žien sa technológií bojí, no v realite ide skôr o strach vrytý do ich mysle výchovou a spoločnosťou,“ hovorí.
Pamätáte si na svoj prvý stret s programovaním?
Ešte keď som bola dieťa, milovala som hru Crash Bandicoot, no nemali sme peniaze na to, aby sme si kúpili Play Station, ktoré bolo potrebné na jej hranie. Vďaka mojim počítačovo zdatným kamarátom sa mi však dostalo do rúk CD s programom, ktorý dokázal simulovať Play Station na počítači. No aby som ho na ňom spustila, potrebovala som zistiť niečo o tom, ako funguje jeho operačný systém. Keď som videla, že počítače v sebe skrývajú oveľa viac ako vidím na povrchu, zapálilo to vo mne oheň zvedavosti a záujmu o to, čo všetko dokážu.
V minulosti ste však uvažovali aj nad umeleckou školou. Vidíte medzi týmito dvoma svetmi nejakú podobnosť?
Umením vytváram nové objekty, ktoré pred tým neexistovali a dávajú ľuďom hodnotu. Myslím, že na túto definíciu sedí aj programovanie, len ten výsledok je trocha abstraktnejší. Pri umení používam napríklad ceruzku alebo štetec, pri programovaní zasa rôzne programovacie jazyky.
Vždy som vedela, že chcem niečo vytvárať a práve preto ma tieto dve odvetvia zaujali. Programovanie som si napokon vybrala, pretože som vedela, že má uživí, videla som v ňom väčší potenciál pre osobnostný rast a vedela som, že umeniu sa napriek tomu stále môžem venovať vo voľnom čase.
Pomáha vám táto záľuba aj v profesii?
Áno. Výhodu umenia vidím v tom, že rozvíja predstavivosť. Tá je dôležitá nielen pri uchopení abstraktných konceptov v rámci programovania, ale aj celkovo v živote.
Uspieť bez vysokej školy
Programovanie ste študovali na FIIT na STU, no školu ste nedokončili. Prečo?
Téma vysokej školy zvykne vyvolávať silné vášne medzi ľuďmi, keďže každý má na to svoj názor a svoje skúsenosti. Podľa mňa je vzdelanie veľmi dôležité, no bohužiaľ slovenské školy sú v katastrofálnom stave.
Učivo nie je prispôsobené samotnej praxi a študenti sa často musia doučiť veľmi veľa vecí sami. Nehovoriac o silnom nápore a strese, ktorý na univerzite zažívajú. Som veľmi vďačná za to, že som mala kamarátov a kolegov, ktorí mi ukázali, že aj bez titulu sa dá byť úspešný.
„Predtým som vedela programovať, ako-tak robiť v tíme a manažovať samu seba. Teraz potrebujem vedieť ako robiť hiring, nastavovať procesy, riešiť predaj a partnerstvá, vyjednávať, rozumieť marketingu, písať biznisplán a mnoho ďalšieho,“ hovorí Ivana o svojej novej role.
Nie je „samoučenie“ tá ťažšia cesta?
Je rozdiel byť samouk, ktorý je zavretý doma a číta knihy verzus „samouk“, ktorý neštuduje na klasickej univerzite, no učí sa od skúsených mentorov, hľadá si najnovšie poznatky z oboru a číta dokumentácie programovacích jazykov.
Učili by ste sa radšej od skúseného profesionála programujúceho stránky, ktoré dnes používajú stovky tisíc ľudí, alebo od človeka, ktorý opakuje to isté učivo 20 rokov? Ja by som si vždy zvolila prvú možnosť.
Je veľa mladých ľudí, ktorí to možno cítia podobne, no napriek tomu idú na vysokú školu, napríklad kvôli tlaku okolia či spoločnosti. Môžu mať pocit, že bez titulu sa uspieť nedá. Čo by ste im odkázali?
Tlak okolia je najhorší na začiatku. Možno na vás bude rodina nahnevaná, budú na vás kričať a nebudú vás chápať, ale čím dlhšie pôjdete za svojím cieľom a čím bližšie k nemu budete, tým viac sa tento tlak bude premieňať na rešpekt a uznanie, no musíte vydržať. Ja sama som na začiatku cítila veľa neistoty a vôbec som nevedela, či som sa rozhodla správne.
V prípade, že dlhodobo robíte niečo, s čím nie ste stotožnený a cítite, že to pre vás nie je správne, krivka býva skôr opačná. Čím dlhšie to budete potláčať, tým sa budete cítiť horšie. Ak si chcete vybudovať dobrú kariéru, buďte proaktívni, pomáhajte druhým a robte dobrovoľnícke projekty, ktoré prospievajú spoločnosti. Týmto si vytvoríte dobrý „network“, veľa sa naučíte a zároveň zatraktívnite portfólio pre zamestnávateľov.
Stretli ste sa počas svojej programátorskej kariéry aj so stereotypmi?
Našťastie, ľudia v mojom okolí sú dosť vzdelaní. Stereotypné narážky počúvam väčšinou od tých, ktorí ma nepoznajú, a preto sa nad tým nepozastavujem. Počula som už hlášky typu: „To naozaj? Neverím, že si programátorka.“ alebo „Si príliš pekná na to, aby si bola programátorka.“ Úprimne, väčšinu z nich si ani nepamätám, lebo to automaticky ignorujem.
Prečo podľa vás ešte stále pretrváva predstava, že IT je najmä pre mužov?
Ja som túto predstavu zborila už dávno, no niektoré ženy sa pred technológiami „zablokujú“ a často od nich počúvam napríklad: „Ja nie som technicky typ.“, „Ja to pokazím.“ alebo „Mne to proste nejde.“ Od mužov to počúvam pri tejto téme len ojedinele. Veľa žien sa technológií bojí, no v realite ide skôr o strach vrytý do ich mysle výchovou a spoločnosťou.
Rola podnikateľky
Vy ste nedávno po rokoch programovania spoluzaložili startup Seasy, v rámci ktorého prenajímate parkovacie miesta pre lode a jachty. Vždy ste plánovali vlastný biznis?
Od začiatku som vedela, že programovanie asi nebude niečo, čo chcem robiť celý život. Vnímam ho skôr ako jednu z mojich zručností, ktorá je však obzvlášť dôležitá v tejto technologickej dobe. Myslím si, že každému človeku by sa zišlo učiť sa programovať tak, ako sa učíme písať a čítať.
Dôvodom, prečo som nechcela ostať pri kariére programátorky bolo to, že som si ciele nastavila vyššie. Nechcela som robiť na sne niekoho iného, chcela som robiť pre seba a na svojom.
Ako vlastne tento biznis nápad vnikol?
Prišiel s ním spoluzakladateľ Niklas, ktorému to napadlo, keď bol sám na lodi a zažil, aký je to komplikovaný a stresujúci proces. Ak chcel niekto doteraz zastaviť na noc v nejakom prístave, musel zväčša doraziť na miesto v dostatočnom predstihu, aby tam ešte našiel voľné miesto.
Niektoré prístavy dovoľujú rezervácie cez telefón, no ani to nebýva jednoduché. Cez našu aplikáciu však viete nájsť najbližší prístav, vyriešite celú rezerváciu za 3 minúty a môžete dôjsť kedy chcete bez toho, aby ste sa stresovali, či v prístave nájdete voľné miesto.
Dvaja spoluzakladatelia Seasy, Ivana a Martin, sú zo Slovenska. Foto: archív respondentky
Okrem biznisového potenciálu, ktorý som v nápade videla, mám veľmi silný vzťah k moru, vodným športom a zároveň ma fascinovala predstava sailingu.
Keď sme však so Seasy začínali, ani ja ani ďalší spoluzakladateľ Martin sme nikdy neboli na plachetnici a vôbec som si nevedela predstaviť, aký je to pocit. Teraz už viem, aké je to super a som rada, že som do toho išla.
Veľa podnikateľov prirovnáva plachtenie k vedeniu firmy, ktoré je, citujem, ako plavenie oceánom a hľadanie pokladu, ktorý možno ani neexistuje. Stotožňujete sa s tým aj vy?
Pri každom biznise je veľmi dôležitá validácia produktu v čo najskoršej fáze vývoja. Keď sme so Seasy začínali a nevedeli sme, či o produkt bude vôbec záujem, tak som podobný pocit zažívala aj ja. No v momentálnom štádiu to už tak nevnímam, skôr je to prekonávanie rôznych výziev na ceste ku stanoveným cieľom.
Čo konkrétne máte na starosti vy?
Momentálne mám na starosti najmä získavanie dát o prístavoch, HR, plánovanie a procesy. Keď ostane čas, tak aj programujem. Myslím, že s ďalšími dvoma spoluzakladateľmi sa výborne dopĺňame.
Niklas (CEO) je skúsený v získavaní partnerstiev a financií pre projekt. Je z Rakúska, je vášnivý sailor a pred tým, ako začal pracovať na Seasy, sa venoval poradenstvu pre biznisy v oblasti digitalizácie procesov.
Ja (CIO) a Martin Olšanský (CTO) sme zo Slovenska a máme veľa skúsenosti s prácou v startupoch, čo sa týka programovania a tvorby produktu. Okrem startupov ako SaferPass Martin robil napríklad aj na internet bankingu pre Erste.
Spomínali ste získavanie financií. Ako projekt financujete?
Na začiatku sme ho financovali sami, robili sme na ňom najmä vlastnými silami, aby sme ušetrili čo najviac peňazí. Je pravda, že na začatie biznisu je potrebné mať aspoň nejaké peniaze na pokrytie nákladov spojených so založením firmy a zároveň na vaše prežitie, pretože keď pôjde do tuhého, budete sa musieť do projektu oprieť naplno. My sme v roku 2020 dostali prvé financie „z vonku“, išlo o grant v hodnote 50-tisíc od ESA BIC v Grazi, Rakúsku. Následne sme začiatkom 2021 dostali investíciu od súkromných investorov, ktorej výška je v šesťcifernej sume.
Budúcnosť
Ako sa rozbiehal biznis v čase pandémie?
Prvú verziu našej webovej aplikácie sme spustili počas minulého leta a akurát vtedy ľudia takmer vôbec necestovali, takže rast bol oveľa menší, ako sme plánovali. No aj napriek tomu sme získali dôležité dáta o používaní aplikácie a feedback od užívateľov, aby sme mohli produkt vylepšiť a sformovať do podoby, akú plánujeme na túto sezónu. Veľa úspešných startupov ako napríklad AirBnB vzniklo práve počas kríz a ani my sa nenecháme zastrašiť nepriaznivou situáciou. Naopak, pokúsime sa z nej vyťažiť čo najviac.
Riadiaci tím startupu. Foto: archív respondentky
Ako? Kde vidíte svoju výhodu?
Ľudia začali byť počas pandémie viac zvyknutí na online služby – online donáška jedla, online nakupovanie potravín, oblečenia a mnoho ďalšieho. Nám ako online platforme to prihralo do karát, keďže veľa „sailorov“ patrí ku staršej, menej digitálnej generácie. Zároveň si biznisy uvedomili dôležitosť online-u a sú naklonenejší k implementovaniu takýchto riešení.
Aký je teda váš najbližší cieľ?
Jedným z cieľov je dosiahnuť 500+ prístavov zobrazených na našej platforme do začiatku tejto sezóny. Momentálne máme na platforme 250 prístavov v Chorvátsku, Grécku a čoskoro pribudne 200 prístavov v Taliansku, pričom sa sústredíme najmä na tie krajiny, kde je čo najviac rozvinutý lodný turizmus a zároveň poznáme konkrétny trh čo najlepšie. Postupne však rozširujeme pôsobenie aj do ďalších európskych prímorských krajín, keďže naším cieľom je byť európskym lídrom.
