Svoj profesionálny čas v súčasnosti venujem práci poradcu pre kariérny rast, písaniu a rozvoju lídrov. V minulosti som pracovala ako manželská a rodinná terapeutka. V tomto období som sa stretla s príkladnou, ale naopak aj veľmi nevhodnou výchovou detí. Sama ako rodič viem, že iba láska a múdrosť, hoci veľmi dôležité, nestačia, ak chceme pomôcť deťom plne rozvinúť ich potenciál. Veľakrát práve výchova rodičov bráni úspechu, nadobúdaniu nezávislosti a predovšetkým rozvoju lídrov v našich deťoch.
O tom, ako súčasná výchova potláča potenciál našich detí, predovšetkým ich prílišným rozmaznávaním, a bráni tak ich rozvoju ako lídrov, som sa porozprávala s expertom na líderstvo Dr. Timom Elmorom. Tim napísal viac ako 25 bestsellerov, vrátane Generation iY, Our Last Chance to Save Their Future (Naša posledná šanca zachrániť ich budúcnosť). Je zakladateľom a prezidentom Growing Leaders, organizácie, ktorá sa oddane venuje mentorovaniu mladých ľudí. Jej cieľom je rozvinúť potenciál súčasnej generácie ako mladých lídrov.
Tim sa s nami podelil o 7 najčastejších dôvodov, prečo sa naše deti nevedia prejaviť ako lídri vlastných životov, rovnako ako aj nadnárodných spoločností.
1. Nedovolíme im riskovať
Žijeme vo svete, ktorý nás čoraz viac varuje pred nebezpečenstvom. Jednoduché a všadeprítomné krédo „bezpečnosť je prvoradá“ umocňuje naše obavy zo straty detí a tak robíme všetko, aby sme ich ochránili. Napokon, je to našou povinnosťou. V skutočnosti však úplne eliminujeme prítomnosť rizika z ich životov. Európski psychológovia upozorňujú na fakt, že ak sa deti dostatočne nehrajú vonku a nikdy nezažijú pocit rozbitého kolena, majú často v dospelosti fóbie. Deti musia niekoľkokrát spadnúť, aby si uvedomili, že je to prirodzenou súčasťou ich života. Rovnako tínedžeri musia niekoľkokrát zažiť rozchod s partnerom, aby dokázali oceniť emocionálnu dospelosť, ktorú so sebou prinášajú dlhotrvajúce vzťahy. Pokiaľ budú rodičia odstraňovať riziko zo životov detí, s veľkou pravdepodobnosťou budeme mať lídrov s nízkym sebavedomím a prílišnou dávkou arogancie.
2. Prirýchlo ich zachraňujeme
Súčasná generácia mladých má často nevyvinutézručnosti, ktoré sú pre pre život veľmi dôležité a ktoré zvykli byť úplnou samozrejmosťou pre mladých ľudí iba pred 30 rokmi. Dnes dôležitú úlohu hrajú rodičia, ktorí zasiahnu vždy, keď sa vyskytne problém a situáciu vyriešia. Ak poskytujeme pomoc deťom prirýchlo, berieme im tak možnosť naučiť sa zvládať ťažkosti samostatne a s rozvahou. Môžeme to označiť ako veľmi krátkozraké rodičovstvo, ktorému chýba vízia lídra. Skôr alebo neskôr si deti zvyknú, že ich vždy niekto zachráni: „Ak zlyhám, určite príde rodič, ktorý dôsledky môjho konania ututle“. Takéto správanie je nanešťastie veľmi vzdialené realite, a my tým znemožňujeme našim deťom stať sa raz kompetentnými dospelými.
3. Prirýchlo vybuchujeme
Zvýšený dôraz na sebavedomie sa začal klásť od doby, keď generácia „Baby Boomers“ bola deťmi, skutočný pôvod však má v školstve z 80. rokov. Mentalita typu „ak sa zapojíš do malej bejzbalovej ligy, uvidíš, že si šampión“, dáva našim deťom pocit, že každý je výnimočný. Výskumy poukazujú na nechcené dôsledky takejto výchovy. Dieťa si uvedomí, že iba jeho rodičia sú presvedčení, že je výnimočné, pokiaľ to nevraví nikto iný. Prirodzene začne pochybovať nad objektívnosťou rodičov. Aj nepravdivá chvála znie v danom momente výborne. Ak potom vybuchujeme prirýchlo a zlé správanie netolerujeme, deti sa naučia podvádzať, klamať, a vyhýbať sa zložitým situáciám. Zdanlivo účinný spôsob ako sa vyhnúť konfrontácii s realitou.
4. Vo výchove dobrých lídrov nám bráni pocit viny
Deti vám nemusia prejavovať lásku neustále. S ľahkosťou prekonajú sklamanie, ale len s ťažkosťami dôsledky rozmaznanosti a skazenosti. Nebojte sa im povedať „nie“ alebo „teraz nie“ a dovoľte im bojovať za to, čo je pre ne dôležité. Ako rodičia, hlavne v prípade väčších rodín, zvykneme deti odmeniť presne tým, čo žiadajú. Keď sa jednému z našich detí darí dobre, máme pocit, že je nespravodlivé odmeniť iba toto jedno dieťa a ostatné nie. Takéto pocity sú neopodstatnené. Oberáme sa tým o možnosť ukázať našim deťom, že úspech závisí od našich vlastných činov a dobrých úmyslov. Buďte opatrní a nenaučte deti, že odmenou za dobrú známku je výlet do nákupného centra. Vo vzťahoch založených na materiálnych odmenách deti nemajú možnosť naučiť sa vnútornej motivácii a bezpodmienečnej láske.
5. Nehovoríme o našich chybách z minulosti
Príde čas, keď tínedžeri budú chcieť roztiahnuť krídla a sami vyskúšať svet. Dovoliť im to je našou rodičovskou povinnosťou. Napriek tomu by sme ich mali navigovať a pomáhať im pri hľadaní tej správnej cesty. Je dôležité sa s deťmi rozprávať o našich chybách a skúsenostiach z obdobia dospievania, a tým ich učiť sa správne rozhodovať. (Vyhnite sa však tým „zlým skúsenostiam“ akými sú fajčenie, alkohol, drogy, atď.) Deti potrebujú vedieť, že z negatívnych udalostí sa dá veľa naučiť. Mali by byť pripravené niesť zodpovednosť za svoje konanie. Podeľte sa o vaše skúsenosti, čo ste prežívali, aké ste mali pocity, a aké ponaučenie ste si odniesli. Deti nezvyknú byť iba pod vplyvom svojich rodičov, preto je dôležité, aby ich rodičia mali ten najlepší vplyv.
6. Inteligencia, nadanie a zrelosť nie sú to isté
Inteligencia sa často používa ako miera vyspelosti dieťaťa. Rodičia predpokladajú, že inteligentné dieťa je pripravené viesť samostatný život. V skutočnosti opak môže byť pravdou. Napríklad profesionálni atléti alebo hollywoodske hviezdy sú obdarené obrovským talentom, a napriek tomu mnohokrát práve ich pristihnú v rôznych škandalóznych situáciách. Ak je vaše dieťa mimoriadne nadané v jednej oblasti svojho života, nie je dobré automaticky predpokladať rovnakú úroveň vyspelosti vo všetkých oblastiach. Neexistuje presný vek, kedy dieťa nadobudne plnú zodpovednosť, ani žiadna príručka v akom veku dať dieťaťu špecifické slobody. Zvykne byť dobrým pravidlom pozorovať jeho rovesníkov. Ak si všimnete, že samostatne vykonávajú oveľa viac činností, je pravdepodobné, že vy sami nevedome bránite formovaniu nezávislej osobnosti vášho dieťaťa.
7. Vodu kázať a víno piť
Ako rodičia nesieme zodpovednosť nielen za bezpečnosť našich deti, ale aj za formovanie ich úspešnej budúcnosti. Dať im charakter, budovať v nich zmysel pre povinnosť, naučiť ich stáť si za svojimi slovami a skutkami je našou úlohou. Rodičia zvyknú byť jedným z najväčších vzorov pre svoje deti, preto by aj oni sami mali klásť veľký dôraz na hovorenie pravdy. Lži vyjdú na povrch a pomaly zničia charakter. Buďte ostražití v otázkach etiky, to čo si všimnú ostatní, určite postrehnú aj vaše deti. Nevyhľadávajte skratky, tým ich naučíte, že podobné konanie nie je akceptovateľné. Ukážte deťom, čo to znamená dávať nezištne a s radosťou, napríklad dobrovoľnou prácou pre komunitu. Zanechávajte veci lepšími, ako ste ich našli, oni to určite spozorujú a ochotne budú váš príklad nasledovať.
Ako je možné, že rodičia robia takéto fatálne chyby? Bráni im strach zmeniť svoje správanie? Alebo pramenia tieto zlyhania z obáv byť prísnym rodičom (samozrejme s tými správnymi hranicami)?
Tim Elmor: „Myslím, že strach aj nedostatok porozumenia hrajú dôležitú rolu, majú však rovnaký pôvod. Každá generácia rodičov sa snaží kompenzovať nedostatky tej predošlej. V súčasnosti sa predovšetkým sústreďujeme na „teraz“ a menej na „neskôr“. Je to o šťastí detí dnes a nie o ich pripravenosti na zajtra. Mám podozrenie, že je to prirodzenou reakciou na minulosť, v ktorej maminky a ockovia dbali v prvom rade na prípravu detí na ich ďalšie životné obdobie, teda sporenie peňazí (nie ich míňanie) a dôchodok. Veľká časť z nás sa až príliš upla na heslo „ži tu a teraz“, zaslúžiš si to. Prílišná vernosť tomuto krédu zvykne viesť až k príliš vysokému dlhu na kreditnej karte. Nechce sa nám čakať na plody našej úrody, všetko chceme hneď. Rodičia, ktorí sa vedia upriamiť na budúcnosť viac ako na prítomnosť, majú oveľa lepšie výsledky.“
Môžu rodičia svoje správanie zmeniť aj bez pomoci rodinného terapeuta?
Tim: „Je veľmi doležité, aby ste si plne uvedomovali svoje konanie a slová pri komunikácii s vlastnými deťmi, ale aj s ďalšími osobami, ak sú vaše deti nablízku. Uprednostnite budovanie ich úspešnej budúcnosti pred krátkodobým komfortom. Viac mentorujte a menej rozmaznávajte.“
Ako začať:
1. Rozprávajte sa s deťmi o problémoch z dospelého života. Hovorte o skúsenostiach, ktoré by ste si na ich mieste želali mať vy.
2. Dovoľte im vyskúšať veci, ktoré sú pre ne výzvou aj napriek obavám zo sklamania a prehry.
3. Preberte s nimi možné dôsledky ich konania, ak im pri rozhodovaní bude chýbať disciplína.
4. Poukážte na ich silné stránky pri riešení reálnych problémov.
5. Je dobré venovať sa aktivitám, ktoré vyžadujú trpezlivosť. To ich naučí čakať na plody svojej práce.
6. Musia vedieť, že nemôžu mať všetko. Život stojí na výberoch a rozhodnutiach.
7. Priblížte deťom bežné činnosti dospelých, napríklad platenie účtov alebo uzatváranie pracovných dohôd.
8. Zoznámte ich s potenciálnymi mentormi z vášho okruhu známych.
9. Pomôžte im predstaviť si budúcnosť, ktorá ich bude napĺňať. Navrhnite postup, ako ju dosiahnuť.
10. Oslávte spolu pokrok, ktorí robia smerom k nezávislosti a zodpovednosti.
Zamyslite sa. Aký rodič ste pre svoje deti? Obetujete ich dlhodobý rast pre krátkodobý komfort?
Autorka Kathy Caprino píše pre Forbes US o kariére, osobnom rozvoji a ženských témach.
