Väčšina filozofií a náboženstiev, ale aj zdravý rozum, zahŕňajú silnú vieru v dobré skutky. Nielenže majú zjavný benefit v pomoci iným, no sú i jednou z najsilnejších terapií, ktorými môžeme pomôcť sebe. Mahátma Gándhí povedal, že najlepším spôsobom ako sa nájsť, je stratiť sa v službe iným. Podporujú ho aj vedecké štúdie.
Nová práca z univerzity Northwestern napríklad uvádza, že ľudia, ktorí našli zmysel života v pomoci iným, získavajú i nečakaný benefit pre seba: lepšie spia. Ale aj množstvo predchádzajúcich výskumov potvrdzuje, že keď keď nájdete zmysel života mimo seba, je to dobré nielen pre vaše mentálne, ale aj pre fyzické zdravie, dlhý život a dokonca aj pre vaše gény.
V spomínanej novej štúdii sa výskumníci pýtali starších ľudí na ohodnotenie vety: „Mám dobrý pocit, keď si spomeniem na to, čo som urobil v minulosti a čo ešte dúfam, že urobím v budúcnosti.“ Zároveň mali zodpovedať otázky o kvalite spánku a s ním spojených zdravotných problémov. Ukázalo sa, že tí, ktorí mali zmysel života, spali oveľa lepšie. Mali o 63 % menšiu pravdepodobnosť spánkového apnoe (krátkych výpadkov dýchania počas spánku), 52 % menej častý výskyt syndrómu nepokojných nôh a mali tiež mierne lepšiu celkovú kvalitu spánku.
Keď písala o svojej rakovine, niektorí jej priali smrť.
Založila projekt, ktorý pomáha
„Pomôcť ľuďom kultivovať ich zmysel života môže byť efektívna a nelieková stratégia, ako zlepšiť kvalitu ich spánku, zvlášť v populácii, ktorá čelí rastúcemu výskytu nespavosti,“ hovorí spoluautor štúdie Jason Ong. “Zmysel v živote možno dosiahnuť a rozširovať vedomými terapiami.“
Alebo jednoducho aj tak, že budete rozmýšľať na tým, čo je pre vás dôležité – na riešení ktorého problému by ste sa aspoň malou časťou chceli podieľať alebo ktoré dobrovoľnícke príležitosti sú pre vás dostupné.
Ďalšia minuloročná štúdia zistila, že mať zmysel života v pomoci iným je spojené s merateľnými benefitmi. Do testovania zapojili ľudí v rozpätí od tridsiatnikov až po osemdesiatnikov. Tí, ktorí mali vyšší dôvod žiť, bez ohľadu na vek či vzdelanie, mali aj lepšie výsledky v testoch pamäti či v kognitívnych funkciách.
Predchádzajúce testy tiež ukázali, že zlepšenie života prináša aj pre mladých ľudí. Ak mali tínedžeri pocit, že našli zmysel života, mali o sebe tiež pozitívnejší obraz, menšie sklony k delikvencii či lepší prechod do dospelosti. A nezáležalo pritom ani na tom, aký typ osobnosti boli.
Ďalšie štúdie spred pár rokov tiež ukázali, že jedným z benefitov je dlhší život či zaregistrovali prínosné zmeny v genetických prejavoch. Vedci sa pozerali na „vonkajšie“ vs. hedonistické šťastie (teda z činností, ktoré prinášajú šťastie iným a vďaka tomu aj sebe vs. činnostiam, ktoré prinášajú pocit šťastia iba sebe, ako napríklad ísť sa dobre najesť či niečo si kúpiť). „Vonkajšie“ šťastie bolo spojené s nižšími úrovňami zápalových markerov a vyššími hladinami antivírusových látok. Hedonistické šťastie vedci spájali s opačným vzorcom.
„Táto štúdia nám hovorí, že robiť dobre iným a iba cítiť sa dobre majú veľmi rôzne efekty na ľudský genóm, hoci vytvárajú podobné úrovne pozitívnych emócií,“ uviedol výskumník UCLA Steven Cole. Ľudský genóm je zjavne citlivý na to, akými spôsobmi sa dostávame k stavu šťastia.
Prečo má vyšší zmysel v živote takéto pozitívne zdravotné dôsledky? Napríklad tým, že vďaka nemu sa prestávame zameriavať na seba, čo má blahodárne účinky. Fokusovať sa na iných znamená, že zmiernite obavy a stres z vlastných starostí.
Na zistení presných mechanizmov, ktoré spájajú nájdenie zmyslu života so zdravím, musia ešte vedci pracovať. No v každom prípade sa ukazuje, že nájsť ho je múdry ťah. Ak ho ešte nemáte, urobte akýkoľvek dobrý skutok v prospech niekoho v núdzi a zistíte, ako sa budete cítiť. Dávna múdrosť a moderná veda sa však, zdá sa, zhodujú: byť súčasťou niečoho väčšieho môže byť jednou z najlepších vecí, ktoré môžete urobiť – pre iných aj pre seba.
Alice G. Walton píše pre forbes.com o zdraví, medicíne, psychológii a neurovede.
