Nie je nič nebezpečnejšie ako toxický šéf. Nielenže infikuje celé pracovisko, ale zároveň vytvára okolo seba strach – ľudia sa boja ozvať či požiadať o pomoc. Táto toxicita časom ničí dôveru zamestnancov, negatívne ovplyvňuje ich prácu a zhoršuje ich duševné zdravie. Vo výsledku sa často spoliehajú na to, že ich zdravie zachráni voľno.
Štúdia Harvard Business School zistila, že toxickí šéfovia spôsobujú to, že:
- 25 % zamestnancov si svoju frustráciu „vybíja“ na klientoch a zákazníkoch,
- 48 % z nich zámerne znižuje svoje pracovné úsilie a trávi menej času v práci,
- 78 % uviedlo, že ich zaviazanosť voči organizácii klesá,
- 66 % uviedlo, že klesá ich výkonnosť.
Nie je žiadnym prekvapením, že 57 % zamestnancov dalo výpoveď, pretože mali zlého šéfa. Aj keď majú mnohé spoločnosti skúsenosť s toxickým pracoviskom či toxickým šéfom, ešte viac ich o tom mlčí.
Ako niekto, kto mal s prácou v takomto prostredí skúsenosť, som sa cítil ponížený a nedokázal som pochopiť, prečo som sa stal terčom šéfa oddelenia HR. Moja dôvera sa zhoršovala a začal som veriť, že ja som tým problémom. Napokon ma pracovisko zlomilo, ostal som dovtedy, kým to už ďalej nešlo.
Prečo zamestnanci ostávajú v toxickom prostredí?
- majú dobrý plat a benefity,
- cítia povinnosť držať sa tam, aby ich životopis nevyzeral zle,
- milujú prácu, ktorú robia,
- chýba im dôvera a viera v to, že môžu získať lepšie zamestnanie,
- spoločnosť im platí program alebo školné, ktoré vyžaduje, aby zotrvali v ich súčasnom zamestnaní.
Ak rozmýšľate nad tým, či je váš šéf toxický, tu je pár znakov:
Nereálne očakávania a nemožné termíny
Neustály pocit prepracovanosti a neistota v očakávaniach šéfa sú jasné znaky toho, že je váš šéf toxický.
Namiesto úcty k vášmu času očakáva, že odložíte všetko bokom len preto, aby ste dokončili projekt s nereálnym termínom. Keď sa voči tomu pokúsite ozvať, odmietne vás počúvať alebo to zoberie tak, že nerozumiete naliehavosti problému.
Tu však nejde o to, že ste nepochopili urgenciu projektu, ale o to, že je nemožné splniť konečný termín a o to, že je projekt odsúdený na neúspech.
Zamestnanci sú tak nútení produkovať menej kvalitnú prácu a opúšťať stanovené procesy, aby dokončili úlohu, za ktorú sú neskôr pokarhaní.
Toxickí šéfovia navyše neustále menia podrobnosti. Zamestnanci často veľmi rýchlo vyhoria, pretože sa vždy snažia predvídať, čo je nové, čo sa zmenilo a čo očakáva ich šéf.
Rozkazovanie, no žiadna zodpovednosť
Toxickí šéfovia sú neslávne známi tým, že svoju autoritu využívajú na obchádzanie pravidiel a procesov.
Veria, že ich úloha v spoločnosti ich robí neomylnými. Namiesto priznania chyby či prebratia zodpovednosti za niečo, čo sa pokazilo, ju ignorujú, obviňujú iných alebo sa ospravedlňujú.
Ak im niekto poskytne dôkazy alebo konštruktívnu spätnú väzbu, berú to ako útok a často sa domáhajú odvety. Aj preto sa ľudia v okolí toxického šéfa alebo manažéra často menia na tých, ktorí nikdy nepovedia nie zo strachu, čo by mohli stratiť, ak tak urobia.
Daniel Foley, vedúci marketingu v Scooter Guide, uviedol, že najviditeľnejšou črtou toxického vodcu je to, keď zamestnanci nerobia to, čo im káže. Vysvetlil, že ľudí „inšpirujú vodcovia, ktorí žijú a dýchajú príkladom, vodcovia, ktorých ostatní chcú nasledovať“.
Toxickí šéfovia si však nevážia spokojnosť zamestnancov, pretože sa príliš boja o seba.
Nízka emočná inteligencia a reaktívne rozhodovanie
Toxickí šéfovia môžu mať na spoločnosť negatívny dopad viacerými spôsobmi. Odháňajú nielen zamestnancov, ale aj svojich klientov a zákazníkov.
Vďaka tomu si v odvetví, v ktorom pôsobia, budujú zlú povesť. Je to pre ich toxické správanie a reaktívne rozhodovanie. Oni sami však nevidia, že ich správanie, rozhodnutia a slová negatívne ovplyvňujú ostatných.
Štúdia Pearsona a Poratha zameraná na tisíce zamestnancov a manažérov zisťovala, aký dopad na zamestnancov má líder s nízkou emočnou inteligenciou (EQ). Čo zistila?
- Dve tretiny zamestnancov uviedli, že ich výkonnosť poklesla,
- 12 % zamestnancov dalo výpoveď z dôvodu nízkeho EQ šéfa,
- viac ako 75 % zamestnancov uviedlo, že poklesla ich lojalita voči zamestnávateľovi,
- štyria z piatich zamestnancov premárnili čas v práci pre obavy z nepríjemného incidentu, ku ktorému došlo,
- 63 % zamestnancov premrhalo pracovný čas snahou vyhnúť sa toxickému šéfovi za každú cenu.
Reaktívne rozhodovanie vytvára chaotické a stresujúce pracovné prostredie, ktoré vedie k vyhoreniu zamestnancov.
Šéfovia, ktorí sú reaktívni, dokážu urobiť z malichernosti obrovskú krízu. Sústredia sa na veci do bodu, keď sa ponoria do rolí iných ľudí, pretože neveria, že ich zamestnanci pracujú dostatočne rýchlo.
Je to pre zamestnancov nielen demotivujúce, ale zároveň to znehodnocuje ich odbornosť a postavenie v spoločnosti.
Daivat Dholakia, prevádzkový riaditeľ spoločnosti Force by Mojio, vysvetlil: „Je normálne a zdravé, aby bol každý manažér pri rozhodovaní praktický a komunikoval. Menej zdravé je, keď šéf cíti potrebu prehodnocovať každú maličkosť, ktorá sa v spoločnosti udeje.“
Žiadna ľudskosť, iba pracovná sila
Keď šéfovia očakávajú, že budú vedieť o každom detaile, je to znakom toho, že sú mikromanažéri. A je takmer nemožné posunúť spoločnosť vpred, keď manažér nedôveruje ľuďom, ktorých si najal.
Nešťastnou realitou je to, že väčšina toxických šéfov vidí svojich pracovníkov iba ako producentov zisku a nie ako ľudí. Vytvárajú tak kultúru jednorazových pracovníkov, ktorú zamestnanci nepochybne pociťujú. Preto sa ich lojalita a zaviazanosť voči spoločnosti rýchlo zhoršuje.
Spoločnosť s toxickým pracoviskom síce môže byť schopná najať špičkové talenty, no realita je taká, že bude bojovať o ich udržanie. Žiadne množstvo peňazí, sľuby do budúcnosti ani nové pracovné zaradenie nestoja za to, aký dopad má toxický šéf na ich duševné zdravie.
Autorka článku Heidi Lynne Kurter píše na Forbes.com o ľudských zdrojoch.
