Pandémia pripútala k obrazovkám nielen dospelých, ale najmä deti. Predtým sme riešili, koľko by mali tráviť času pri počítači či s mobilom v ruke, po roku domácej izolácie vidíme, že je to o dosť viac, ako by bolo správne.
Len s tým nemáme šancu čokoľvek urobiť – potrebujeme pracovať a zároveň deťom dopriať aspoň nejakú zábavu. Rastú nám doma digitálni „zombíci“?
Zakladateľka Slow Tech Institute Michaela Slussareff. Foto: archív respondentky
„Nevidela by som to vôbec tak tragicky,“ hovorí Michaela Slussareff, zakladateľka Slow Tech Institutu, kde spolu s tímom psychológov, psychiatrov, odborníkov na závislosti, sociológov a ďalších vedcov organizuje prednášky, chodí do škôl alebo hodnotí herné aplikácie.
Podľa Slussareff u nás prevládajú dva typy rodičov:
- Prví odmietajú všetky digitálne technológie a chcú ich deťom zakazovať,
- druhí ich používanie príliš neriešia a potom sú prekvapení, že ich ratolesť nedokáže odlepiť oči od obrazovky.
„Musíte pochopiť, že úplný zákaz ani neobmedzený prístup k mobilu, počítaču či tabletu nie je funkčná stratégia,“ vysvetľuje. Rodičia by mali rozlišovať, za akým účelom si dieťa sadá k obrazovke.
Viac sa pýtajte
„Je v poriadku, keď dieťa trávi za obrazovkou čas, keď sa učí do školy alebo si volá s kamarátmi. Tínedžeri, ktorí oproti predchádzajúcim generáciám zažívajú väčšiu vlnu úzkosti, si vo virtuálnom prostredí často hľadajú rady,“ hovorí Michaela Slussareff.
V súvislosti s deťmi a online svetom sa často riešia otázky kyberšikany, predátorov alebo takzvaných „fake news“. Už menej sa však podľa odborníčky venujeme tomu, čo našich najmladších na internete naozaj zaujíma.
„Ideálne je, keď si s dieťaťom zahráte hru, od ktorej ho častokrát vyháňate. Alebo si pozriete video od jeho obľúbeného youtubera či tiktokera,“ radí Slussareff. Otvorená komunikácie medzi dieťaťom a rodičom je základ, ako nastaviť zdravé vzťahy vo všetkom – digitálny svet nevynímajúc.
Ako ste na tom vy?
Zrástli ste so svojím smartfónom, ale dcéru alebo syna od neho odháňate? Deti vnímajú, keď im nevenujeme pozornosť, sebareguláciu sa tiež učia od nás.
Aj preto stojí za to vysvetľovať im, čo na telefóne robíte, napríklad: „teraz potrebujem poslať e-mail“ alebo „pozriem sa, kedy nám ide autobus“. Tiež je dobré dohodnúť sa, že v čase, keď sa venujete dieťaťu, nebudete reagovať na správy, e-maily či hovory.
Technológie nie sú zlé
„V 70. rokoch minulého storočia sa debatovalo o tom, ako deťom škodí sledovanie televízie. Trochu mi tie diskusie pripomínajú súčasné debaty o internete,“ je presvedčená Michaela Slussareff.
„Hoci sme vyrástli s televíziou, nič také zásadne zlé sa nám nestalo,“ domnieva sa. Jedným dychom však dodáva, že rodičia by deťom mali ukazovať, čo je zaujímavé a zábavné na „offline“ svete.
Rovnako by malo byť predmetom rozhovorov aj to, čo deti zažívajú na v online priestore. „Pýtajte sa, čo sa im páči, ale nebojte sa prejaviť aj svoj názor,“ odporúča odborníčka.
Namiesto zákazov pravidlá
Čo robiť, ak tvrdé zákazy na súčasnú najmladšiu generáciu nefungujú? „V ideálnom prípade by malo dieťa denne zažiť pohyb a interakciu s kamarátmi. Potom prichádza na rad voľný čas, ktorý sa dá vyplniť rôzne, aj pobytom na sieti,“ radí Michaela Slussareff.
Musíte sa však vopred dohodnúť, kedy a za akých okolností sa dieťa pred obrazovku dostane. Aplikácie, programy a hry by mali byť primerané jeho veku a slúžiť ako oddych, nie napríklad ako spôsob na jeho upokojenie.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je redaktorka českého Forbesu Anna Nosková.
