Svet pred rokom spoznal firmu BioNTech a jej vakcínu proti Covid-19. Princíp mRNA vakcín však objavil už pred 21 rokmi nemecký biológ Ingmar Hoerr, zakladateľ firmy CureVac, ktorej očkovaciu látku by mali v Európe schváliť v júni. V májovom vydaní magazínu Forbes rozpráva Ingmar Hoerr o ťažkostiach, ktorým ako zakladateľ startupu dlhé roky čelil.
Rozhovor sprostredkovali Kerstin Bock a Martin Bruncko, členovia investičného výboru European Innovation Council Fund. S rozpočtom 10 miliárd eur je fond najväčšou iniciatívou Európskej únie v oblasti venture kapitálu. Ingmar Hoerr s EIC spolupracuje na zlepšovaní startupového ekosystému v Európe, jeho snahou je, aby sa talentovaní európski vedci nebáli posunúť z univerzít aj na startupovú scénu.
Ako sa opovažuješ pýtať naše peniaze?
V roku 1999, keď sám publikoval princíp mRNA vakcín v doktorskej práci na univerzite v nemeckom Tübingene, však v Európe ekosystém pre vedecké startupy prakticky neexistoval. „O zakladaní firmy som vtedy veľa nevedel,“ spomína. „Bol som ‚malý človek‘ bez kontaktov, ani venture kapitáloví investori mi príliš nepomohli,“ hovorí Hoerr.
Čelil stále tej istej otázke v rôznych formách: „Investori sa ma stále pýtali – prečo by si mal mať s firmou úspech práve ty? Ako sa opovažuješ pýtať si od nás peniaze?“ Ako vedec mal pritom vždy pripravené dáta, nielen „dobrý nápad“. „Ani dáta však týmto ľuďom neboli dosť dobré,“ spomína. „Pýtali sa ma aj to, či mi moji profesori dali peniaze na založenie firmy. Že nedali? A prečo nie? Hovoril som si – veď sú to profesori, nie venture investori, nemajú peniaze na investovanie. Mal som pocit, že tie otázky sú trošku hlúpe.“
Na to, aby startup vôbec založil, sa odhodlal iba vďaka grantu od vlády a možnosti využívať dva roky univerzitné laboratóriá. „Potrebovali sme však viac peňazí, museli sme sa preto zmeniť na firmu so spotrebiteľským produktom. Aby sme mali tržby, začali sme zákazníkom predávať RNA.“ Z dnešného pohľadu hovorí, že sa tak síce naučili byť skutočnou firmou, výskum nových aplikácií mRNA však tri roky v podstate stál.
Ďalšiu finančnú výzvu predstavovali klinické skúšky. „Na univerzite ich už nebolo možné robiť,“ spomína. „Vtedy sme využili peniaze od Dietmara Hoppa. Bez nich by sme to nedokázali.“
Stačila hodina a milióny prišli
Dnes už 81-ročný Hopp je spoluzakladateľom najúspešnejšej európskej IT firmy, softvérového giganta SAP, a dlhodobo jedným z najbohatších ľudí Európy. „Nemci sú posadnutí strachom, že by mohli zlyhať. Takýto prístup je však jasná nevýhoda,“ citoval Forbes pred rokmi jeho „ne-nemeckú“ biznisovú filozofiu.
„V tom čase neboli v Nemecku zaužívané investičné postupy,“ pokračuje v spomínaní Hoerr. „Myslím, že sme boli jedna z prvých investícií Dietmara Hoppa. Nevedeli sme, že by do biotechnológií mohol investovať, ako IT podnikateľ bol od tejto oblasti pomerne vzdialený. Ale podarilo sa to.“
Spoluzakladateľ SAP Dietmar Hopp. FOTO: SAP MEDIA
Stretnutie CureVacu vybavil v roku 2006 jeden Hoerrov kolega. „Friedrich von Bohlen, sám tiež CEO v biotech firme s názvom Lion Bioscience. Bol prvý, kto pochopil, čo vlastne robíme. Povedal mi, Ingmar, ak sa toto podarí rozbehnúť, otvorí to úplne novú oblasť v medicíne.“
U Hoppa im stačila hodina. „Porozprávali sme sa a Dietmar povedal – v poriadku, budem investovať. Nebál sa. Prizvaní neboli žiadni ďalší ľudia, ktorí by proces posudzovali. Rovnaké to bolo aj v prípade Ugura a jeho BioNtechu.“
Ugur Sahin, dnes už miliardár, založil svoju firmu na univerzite v Mainzi. Jeho investormi sa stali miliardárski bratia Strüngmannovci. Tí mali, na rozdiel od bývalého IBM-kára Hoppa, aspoň vzťah k farmasektoru. Z rodinného výrobcu generík Durachemie urobili v 80. a 90. rokoch miliardovú firmu Hexal a tú predali Novartisu.
Thomas Struengmann. FOTO: FORBES USA
„Aj oni vtedy urobili najmä súkromné rozhodnutie – dobre, pomôžeme týmto vedcom,“ konštatuje Hoerr.
Vďaka peniazom od Dietmara Hoppa, ktoré napokon prúdili celé desaťročie a dosiahli desiatky miliónov eur, sa CureVac mohol konečne sústrediť na svoju misiu. Tá, ako Hoerr zdôrazňuje, bola skutočne veľkou, paradigmatickou zmenou. „Použitie technológie sa týkalo nielen chorôb ako rakovina, ale aj procesov ako starnutie, viacerých vážnych vedeckých výziev.“
Gates: Žiadny Powerpoint, zato 46 miliónov
Ďalšiu veľkú investíciu získal CureVac v roku 2015, celkovo takmer 100 miliónov eur. Nadácia Billa & Melindy Gatesovcov prispela necelou polovicou. Kým Hoppa presviedčal Hoerr pri golfovom ihrisku, Gates si ho zavolal do kotolne jedného parížskeho hotela. Scénu ako z filmu (neomietnuté steny, všade kúrenárske potrubia, v strede miestnosti stolík a jasné zadanie od miliardára – „len žiadne powerpointové prezentácie, prosím“) opísal Hoerr už pre viacero médií.
Bill Gates podáva orálnu vakcínu proti obrne. FOTO: TASR,AP
Zrejme nebolo celkom náhodou, že po rokoch hľadania presvedčil napokon dvoch technicky orientovaných miliardárov v preddôchodkovom veku a nie špecializovaných venture investorov. Ktorá vlastnosť mu v ťažkých momentoch boja o peniaze pomáhala najviac? Vedecká tvrdohlavosť. Na otázku, či musel niekedy so svojou ideou urobiť „startupový pivot“, teda zmenu zamerania firmy, odpovedal jasným nie.
„Naša misia bola vždy jasná, ja som predsa tie výsledky získal z vlastných experimentov. Vedel som, že to bude fungovať, išlo o to „ako“, nie „či“. Keď sa nás pýtali, či to nie je nejaký ‚bullshit‘, hovorili sme – nie, rozhodne nie! Pozrite sa, tu sú dáta!“
Medzitým však CureVacu rástla aj konkurencia – nielen v BioNTechu, ale aj za morom. „Moderna, to bol druhý spôsob, ako ísť na vec. Typický americký prístup,“ približuje zakladateľ CureVacu.
Zakladateľom Moderny je kanadský biológ Derrick Rossi, ktorý mal skúsenosti aj z oblasti venture kapitálu. „Moderna nikdy nebola startupom,“ hovorí Hoerr. „Po celý čas to bola farmaceutická firma s množstvom peňazí a od začiatku mala aj veľa dobrých ľudí v boarde. To je americký spôsob – nech je firma veľmi veľká od začiatku. Náš nemecký spôsob je iný: byť najprv malý, podnikať v službách, rásť krok za krokom.“
Pandémia a boj o život
Pred príchodom pandémie nebola technológia mRNA vakcín v praxi ešte stále nasadená vo veľkom. V CureVacu veľmi pokročil výskum použitia proti rakovine a niektorým infekčným chorobám, vrátane vírusov, napríklad besnoty. „Ale hlavné zameranie bolo na rakovinu,“ hovorí Hoerr. „Potom však prišiel prvý prípad covidu vo Wu-chane a v našej firme, tak, ako vo všetkých ostatných, sme o ňom veľa diskutovali. Postupne sa jasne ukázalo, že musíme akcelerovať a na sto percent sa sústrediť na vakcínu proti covidu.“
Zakladatelia BioNTech – manželia Ugur Sahin a Özlem Türeciová. FOTO: TASR, DPA
Zatiaľ čo Ugurovi Sahinovi sa podarilo ešte vo februári rýchlo dohodnúť s farmaceutickým gigantom Pfizer a približne o dva mesiace po príchode pandémie do Európy už mali v klinických skúškach vakcínu, CureVac ešte čakala dráma.
V priebehu pár dní prišli tri dôležité správy: prvá – CureVac či jeho produkty chcú odkúpiť Spojené štáty americké, respektíve prezident Donald Trump. Druhá – CEO CureVacu Daniel Menichella prichádza o miesto a na jeho pozíciu sa vracia Ingmar Hoerr. Tretia – Ingmar Hoerr je hospitalizovaný. Neskôr sa ukázalo, že bojuje o život v nemocnici po krvácaní do mozgu.
Prvú správu Hoerr aj CureVac od tých čias už mnohokrát dementovali, tvrdia, že išlo o novinársku kačicu. Do problému, či skôr konfliktu s USA, sa však zapojili vrcholoví politici Nemecka, štátov G7 či akcionár Dietmar Hopp. Situácia sa napokon vyvinula tak, že nemecký štát, britský farmagigant GlaxoSmithKline a napokon aj príchod na newyorskú burzu postupne zvýšili trhovú kapitalizáciu CureVacu do konca roka 2020 nad 20 miliárd dolárov.
Druhú správu Hoerr, ktorý už dnes opäť nie je v manažmente firmy, nekomentuje. Išlo o strategické rozhodnutie firmy v zložitom momente, keď sa presadila zmena zacielenia na vakcínu proti Covid-19. (Menichella patril k predstaviteľom farmafiriem, ktorí sa v marci s Trumpom stretli).
O tej tretej vyšlo niekoľko článkov, v ktorých si médiá vychutnali Hoerrove spomienky na to, ako si po precitnutí z kómy myslel, že ho asi uniesla KGB. V nemeckej nemocnici totiž pre obrovský záujem novinárov dostal „krycie meno“ a prvé sestričky, ktoré videl, pochádzali z Ukrajiny či Ruska.
Meškanie. Aj tak úspech?
V každom prípade, CureVac, ktorý s ideou vakcíny prišiel, preteky o to, kto bude prvý na trhu, nevyhral. Nedávno však Financial Times publikovali článok, ktorý tvrdí, že príchod vakcín na trh až v „druhej vlne“ môže byť aj výhodou – napríklad vďaka možnosti prispôsobiť vakcínu mutáciám vírusu. Menšie nároky na skladovanie vakcíny by navyše CureVacu mohli otvoriť trhy v rozvojových krajinách.
Na túto tému zostal Ingmar Hoerr diplomatický: „Vo vývoji sú vždy dve perspektívy, na ktoré sa musíte zamerať – rýchlosť a kvalita,“ povedal. „CureVac sa vždy zameriaval na svoje ciele a priority a nikdy na nich neprestal pracovať, kým ich nedosiahol. To však nie je v žiadnom prípade kritika niektorého z ďalších výrobcov. Som šťastný, že ich vakcíny sú už nejaký čas na trhu.“
