Hraním pokru zarobil milión, neskôr sa svoje skúsenosti rozhodol zúročiť v mentálnom koučingu. Dag Palovič dnes pomáha nielen riaditeľom či manažérom korporácií, ale aj top športovcom, napríklad majstrovi Európy v šprinte Jánovi Volkovi či jednotke MMA vo východnej Európe Ivanovi Buchingerovi. Pre Forbes.sk poskytol niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu lepšie sa rozhodnúť.
1. Rozhodujte sa vo vyrovnanom stave.
Ak ste pod vplyvom emócií, nemáte šancu prijať relevantné rozhodnutie. Vtedy je dobré si uvedomiť, že tak, ako emócia príde, aj odíde. Stačí počkať. Keď vás teda „prenasleduje“ more myšlienok, staňte sa pozorovateľom samého seba. Využívajte vedomé prenesenie pozornosti.
Ako na to? Spýtajte sa sám seba: „Týka sa ma táto myšlienka či emócia tu a teraz? Viem s tým niečo spraviť?“ Ak nie, vedome ju prepustite do minulosti a svoju pozornosť nasmerujte do činnosti, ktorú práve robíte. Keď ste upokojený, viete situáciu zvážiť podstatne objektívnejšie, racionálnejšie, intuitívnejšie. Rovnako tak prijať rozhodnutie.
Spýtajte sa samého seba, či ste vo vyrovnanom stave. Ak nie, chvíľu počkajte, kým symptómy odznejú, prípadne si dajte krátke dychové cvičenie. Až potom sa rozhodnite.
2. Rozhodnutie vs. nutkavé reakcie, inštinkt.
Vyhnite sa emočným, nutkavým reakciám, ktoré prichádzajú „inštinktívne“. Rozhodnutie je potrebné prijať vedome a pozrieť sa na situáciu objektívne. Pokojne na to využite aj štatistiku či čísla. Veľa ľudí napríklad sadá do auta denne bez problémov, no do lietadla pre strach a obavy nie, hoci mortalita na cestách je neporovnateľne vyššia ako vo vzduchu. To je len jeden príklad z mnohých.
Nenechajte za seba rozhodovať sympatie či strach, pozrite sa aj na čísla a fakty.
3. Zozbierajte si maximum informácií potrebných na adekvátne rozhodnutie.
Rozhodujte sa až v momente, keď máte dostatok informácií, skúste si ich vopred overiť aspoň z dvoch či troch nezávislých zdrojov. Je tiež potrebné vedieť s nimi narábať – berte informácie od iných do úvahy, ale nespoliehajte sa len na ne.
Na situáciu sa pozrite z viacerých uhlov pohľadu. Nie len z toho vášho, ale aj zo strany vašich partnerov, kolegov, zákazníkov… Nemusíme sa stotožniť s prvým pohľadom, ktorý sa vám zjaví.
4. Ako sa pri rozhodnutiach zbaviť obáv, neistôt, strachov?
Dlhodobé riešenie je robiť maximum činností v prítomnom okamihu bez „multitaskingu“. Čím viac dennodenne sa opakujúcich činností budete vykonávať vedome, v stave „flow“, tým ľahšie sa do doň dostanete, keď to budete potrebovať. Zároveň si tak ľahšie udržíte koncentráciu a pozornosť pri rozhodovaní.
Čím viac v myšlienkach odbiehate do minulosti či budúcnosti, tým viac sa privádzate do víru negatívnych emócií. Bytie v prítomnosti vám pomôže stať sa vyrovnanejším.
Palovič radí rozhodovať sa vo vyrovnanom stave. Foto: archív respondenta
5. Pozitívny mentálny prístup.
Je dobré byť pripravený aj na negatívny vývoj situácie, no nevenujte mu príliš veľkú pozornosť. Ak sa rozhodujete, povedzte si, čo spravíte v prípade iného než optimálneho vývoja a „pustite“ tieto myšlienky do minulosti. Ďalej sa aktívne venujte pozitívnym scenárom. Ak vám prídu na um negatívne myšlienky, prenášajte pozornosť (bod 1).
6. Neotáľajte.
Čím dlhšie presúvate dôležité rozhodnutie bez odôvodnenej príčiny, tým ťažšie sa vám bude rozhodovať. Je možné, že sa vlastným pričinením dostanete do akejsi paralýzy výberu. Nečakajte, že sa situácia vyrieši sama, je to rovnako nezmyselné ako čakanie na príchod Godota v knihe Samuela Becketta.
7. Rozhodujte sa podľa dôsledkov.
Nerozhodujte sa podľa toho, čo chcete, čo sa vám páči alebo nepáči. Rozhodujte sa podľa toho, čo môžete týmto rozhodnutím spôsobiť. Následky a dôsledky by mali byť základné faktory pri rozhodovaní sa. Pustite do hry informácie, intuíciu (srdce), logiku (rozum) a následne si vyberte riešenie podľa toho, aké potenciálne následky so sebou prinesie.
Napríklad pri výbere auta je podstatná jeho bezpečnosť, ovládanie, vlastnosti, nie to, ako vyzerá, či akú má farbu. Základ je ísť pri rozhodovaní dovnútra, nie sa viezť po povrchu.
