Skresľovanie, otáčanie reality, zľahčovanie alebo prekrúcanie faktov. Zažívate takéto situácie na pracovisku či v živote aj vy? Keď sa stanete obeťou takéhoto manipulátora, v určitom zmysle strácate kontakt s realitou. Psychoterapeutka a lektorka Brigita Roseman Trimajová radí, ako sa dá tzv. gaslightingu brániť.
Tento pojem pochádza z divadelnej hry a neskôr psychologického trileru s názvom Gaslight (Plynové lampy) z roku 1944. Hlavnú hrdinku, za ktorej stvárnenie získala herečka Ingrid Bergman Oscara, sa manžel snaží presvedčiť, že trpí preludmi. Na manipuláciu pritom používa aj zmeny intenzity svetla na plynovej lampe.
Ako sa môže prejavovať gaslighting?
Podľa Medical News Today dokážete identifikovať napríklad tieto druhy správania:
- Manipulátor spochybňuje vaše spomienky. Môže hovoriť vety typu: „Nikdy si veci nepamätáš presne. Si si naozaj istý? Máš predsa zlú pamäť.“
- Manipulátor sa odmieta zapojiť do konverzácie. Môže predstierať, že vám nerozumie, aby nemusel reagovať. Môže hovoriť vety typu: „Neviem, o čom hovoríte. Iba sa ma snažíte zmiasť.“
- Manipulátor podceňuje alebo ignoruje vaše pocity. Môže vás obviniť z toho, že ste príliš citliví alebo že prehnane reagujete, aj keď máte oprávnené obavy či pocity.
- Manipulátor predstiera, že zabudol na udalosti alebo ich priebeh. Môže poprieť, že niečo povedal či urobil, a naopak obviniť vás, že si to všetko iba vymýšľate.
- Manipulátor mení tému diskusie a začne vás spochybňovať. Môže hovoriť vety typu: „Toto je iba ďalší bláznivý nápad, ktorý máš od svojich priateľov.“
Podľa Roseman Trimajovej obeť takýchto praktík začne často sama seba spochybňovať, cíti sa manipulovaná, nekompetentná, z dlhodobého hľadiska jej to môže výrazne naštrbiť sebavedomie a ovplyvniť schopnosť rozhodovať sa alebo riešiť konflikty.
„A tak sa začnete aj správať ako nekompetentní, je pre vás ťažké uveriť vo vlastné schopnosti a v to, že na seba dokážete prebrať zodpovednosť,“ podotýka odborníčka. Manipulátor, ktorý sa uchyľuje ku gaslightingu, zo svojho správania profituje, pretože získava vyššie postavenie na základe svojho vplyvu.
Obeťami sa môžete stať aj ako nováčikovia
Kto je najčastejšie obeťou? Roseman Trimajová vysvetľuje, že náchylnejší sú tí z nás, ktorí nemajú pocit kontroly nad situáciou a v určitom smere potrebujú vedenie. Manipulácia sa deje v osobnostnej aj v situačnej rovine. Príkladom je, ak ste na pracovisku nováčikmi.
O manipulácii hovorí Brigita Roseman Trimajová. Foto: archív Brigity Roseman Trimajovej
„Vstupujete do určitého prostredia, ktoré nepoznáte, a prvé dojmy majú veľký vplyv na to, ako si adaptujete firemnú kultúru a akým spôsobom sa do nej zaradíte,“ dodáva odborníčka.
Pokiaľ sa dostanete do rúk manipulátora, tak mu to nejaký čas môže prechádzať bez toho, aby ste vôbec tušili, že sa nachádzate v pasci. Čo teda robiť, ak sa vám vnútri rozsvietia výstražné kontrolky a uvedomíte si, že ste sa stali obeťou manipulácie?
Roseman Trimajová odporúča, aby ste si začali robiť podrobné záznamy interakcií s manipulátorom – akým spôsobom s vami komunikoval, kedy sa čo odohralo, čo od vás žiadal, aký bol výstup a tiež aké boli jeho reakcie.
Následne by ste sa mali so svojimi obavami niekomu zdôveriť, pokiaľ máte na pracovisku psychológa, navštívte ho. Vyhľadať nadriadeného by ste mali tiež, práve pri ňom by ste mali mať možnosť hovoriť o tom, kde sa manipulácia alebo zlé zaobchádzanie odohráva.
„Bohužiaľ sa často stretávame aj s tým, že línioví manažéri nevedia takúto situáciu dobre vyhodnotiť, majú aj inú agendu a nemusia mať dostatok odborných vedomostí,“ hovorí odborníčka.
Konfrontujte ho
S gaslightingom či ďalšími formami manipulácie si môžete poradiť aj tak, že naberiete odvahu a priamo konfrontujete zdroj problémov – teda manipulátora.
„Prichádza to do úvahy, ak sa cítite posilnení napríklad rozhovorom s nadriadeným, psychológom, nazbierali ste argumenty a viete, že máte právo chrániť svoje hranice, stávate sa menej manipulovateľnými. Potom môže stačiť jedna konfrontácia, situácia je vyriešená a nikdy to nedôjde do extrémnych rozmerov,“ vraví Roseman Trimajová.
Možno sa obávate toho, že si „zarúbete cestu“, pravdou však je, že hoci sa s manipulátorom nestanete priateľmi a atmosféra v tíme nebude ideálna, ani si neublížite. „Nebude to pre vás príjemný zážitok, ale vyjdete z toho celí. Ak dáte gaslightingu voľný priebeh a nebudete manipulátora konfrontovať, môžete byť poškodení stratou sebavedomia, iniciatívy,“ dopĺňa.
Inak by sa mohlo stať, že síce budete chcieť odísť do iného zamestnania, ale nikdy sa neodhodláte urobiť tento krok, pretože nebudete dôverovať v to, že si dokážete nájsť ďalšiu prácu alebo vzdorovať či odporovať iným ľuďom. Vymaniť sa spod gaslightingu nie je podľa odborníčky jednoduché, najmä ak už spochybňujete sami seba. Vráťte sa preto z kratšej cesty.
Manipulátorovi treba ukázať hranice
Prečo to vlastne manipulátori robia? „Je za tým zisk, kariérny postup, vyšší plat, omotanie si šéfa okolo prsta, manipulovanie so svetom, presadenie sa či potreba moci,“ menuje Roseman Trimajová. Väčšina manipulátorov si uvedomuje, že ich správanie je neprípustné, avšak kým nie je zarazené, majú pocit neohrozenosti.
„Dospelí ľudia, ktorí majú nejaký level sebareflexie, časom prídu na to, aké sú ich silné stránky a tromfy. Osobnosti s narcistickými či psychopatickými črtami budú používať to, čo sa im bude hodiť,“ upozorňuje odborníčka. Preto by sa mali spoločnosti v rámci firemnej kultúry snažiť o nulovú toleranciu voči negatívnym prejavom, akými sú gaslighting či dokonca šikana vo forme mobbingu a bossingu.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
