Jedna z najfrekventovanejších otázok posledných dní znela: „Elon, ty si to nevedel?“ Tesla s veľkými fanfárami oznámila, že bude za nové autá prijímať platby aj v Bitcoine, potom ale dupla na brzdu a platby v Bitcoine zase odmietla – dôvodom mal byť environmentálny dopad kryptomeny.
Energetická náročnosť a uhlíková stopa Bitcoinu pritom nie je tajomstvom. Podľa cambridgeského ústavu pre alternatívne financie (CCAF) v súčasnosti Bitcoin spotrebúva približne 110 terawatthodín za rok, čo je ročný ekvivalent energetických nárokov krajín veľkosti Švédska či Malajzie, prípadne 0,55 percenta toho, čo spotrebuje za rok celá planéta.
Muskov náhly obrat má byť reakciou na vládne kroky amerického prezidenta Bidena, ktorý zvyšuje tlak na ekologickú šetrnosť firiem. Niečo tak energeticky náročné, ako je Bitcoin, prestáva hrať do kariet podnikom, ktoré chcú dosiahnuť na benefity zelenej politiky.
Energeticky šetrnejšia kryptomena
Jedným zo zreteľných signálov toho, o čo pri odmietnutí Bitcoinu Teslou išlo, bol napríklad krátky vzostup hodnoty kryptomeny Cardano, ktorá išla hore vo chvíli, keď Bitcoin zareagoval prudkým poklesom (z ktorého sa doteraz úplne nespamätal).
Cardano patrí ku kryptomenám, ktoré využívajú energeticky šetrnejší algoritmus než Bitcoin. Kým ten funguje na princípe „proof of work“, ktorý má na elektrickú energiu gigantické požiadavky, v srdci Cardana dýcha princíp „proof of stake“.
Prvý menovaný má ťažiarov, druhý validátor. Ťažiari v rámci proof of work ťažia za využitia masívnej výpočtovej kapacity (pri hľadaní čísla nazývaného „nonce“), a preto je ťažba Bitcoinu tak energeticky náročná.
Bitcoin, ale aj ďalšia rozšírená kryptomena Ethereum, zatiaľ bežia práve na energeticky náročnom algoritme proof of work. To sa čoskoro zmení.
Nevyžaduje takmer žiadnu energiu
V rámci alternatívneho proof of stake sa neťaží, ale validuje – samotný systém vyberá pre takzvaný blok validátora. Práve na tento princíp má Ethereum v rámci svojho upgradu 2.0 a implementácie zvanej Casper prejsť. Počas niekoľkých mesiacov tak chce znížiť svoj dopad na životné prostredie o 99,95 percenta.
Každý validačný uzol bude v Ethereu 2.0 ručiť 32 etermi – a to je práve ten „stake“, vklad, ktorý slúži ako záruka. Tento princíp, na rozdiel od klasickej kryptomenovej ťažby (fungujúcej na princípe „work“, teda práce vyžadujúcej výpočtový výkon), nevyžaduje takmer žiadnu energiu.
Bitcoin, ktorý pôjde ďalej na proof of work a bude naďalej využívať sieť počítačov spustených 24 hodín denne, sa tak v rámci tlaku na ozelenanie kryptomien ocitne v nevýhode.
Spotrebu energie možno porovnať takto: kým transakcia v bitcoinovej sieti vyžaduje asi 1 300 Wh, čo je spotreba priemernej americkej domácnosti za 45 dní, súčasná transakcia v ethereu je energeticky asi 12-krát menej náročná – teda zhruba štyri dni spotreby priemernej domácnosti.
Avšak očakávaná transakcia v Ethereu 2.0, ktoré prejde na proof of stake, by mala vyžadovať len 35 Wh, čo zodpovedá asi minútovému zohrievaniu vody vo varnej kanvici.
Prechod etherea na proof of stake sa chystá roky a je očakávaný práve na konci tohto roka alebo v prvej polovici toho budúceho.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Darek Šmíd.
