Keď sme pred dvomi rokmi v magazíne Forbes vyberali osobnosť na júlovú obálku, rozhodli sme sa pre brankára futbalovej reprezentácie Martina Dúbravku. Nazvali sme ho „Neznáma hviezda“, keďže malá skúška v redakcii potvrdila, že jeho tvár pozná len málokto.
Na majstrovstvách Európy, ktoré sa začínajú v piatok 11. júna, sa Dúbravka môže stať takou hviezdou, že si ho konečne všimne celý kontinent. V posledných rokoch patrí k najlepším brankárom na šampionáte, a to bez preháňania.
Má za sebou tri a pol sezóny, presne 101 zápasov, v najťažšej lige sveta. V Anglicku už získal viacero ocenení, najmä však štyrikrát za sebou zachránil pre podpriemerný tím Newcastlu účasť v Premier League.
Foto: Ondřej Pýcha
Naposledy zachránil aj slovenskú reprezentáciu. Prvý raz v nevydarenom marcovom kvalifikačnom súboji s Cyprom (0:0) a pred šampionátom aj v poslednom nedeľňajšom prípravnom stretnutí s Rakúskom (takisto 0:0).
V prípravných zápasoch väčšinou hráči neukážu všetko, čo v nich je, pre brankára to však neplatí – a Dúbravka proti Rakúšanom vychytal asi tri „čisté góly“.
Martin Dúbravka likviduje šancu obrancu Anglicka Phila Jonesa počas kvalifikačného zápasu na MS v roku 2017. FOTO: SITA, AP
Nedocenený hrdina
Napriek jeho svetovým kvalitám však ani dnes nepatrí medzi najznámejších či najoceňovanejších slovenských športovcov. Tak to bolo počas jeho kariéry v podstate vždy – aj v Premier League, napriek rešpektu, ktorý si rýchlo vydobyl, sa každú chvíľu ocitne v nejakom prehľade najmenej docenených brankárov ligy.
„Najvyšší status mávajú útočníci, ktorí dávajú veľa gólov alebo dokážu robiť fintičky,“ odpovedal, keď sme sa ho na túto zvláštnosť pýtali pred dvomi rokmi. „Ale v Anglicku sa k nim pripája aj brankár. Ľudia vedia doceniť jeho zodpovednosť, že on je ten posledný, a aj to, keď dokáže chytiť niečo navyše.“
Po príchode do Newcastlu (vo februári 2018) si mohol vďačnosť anglických futbalových fanúšikov zažiť vďaka fantastickému debutu. „Bolo to hneď po mojom prvom zápase, proti Manchestru United. Nedostal som gól, ten zápas mi fakt vyšiel, patril medzi moje najlepšie v kariére. A ľudia reagovali neuveriteľne, priam mi šli ‚stavať sochy‘. Po jedinom zápase.“
Zákrok proti Sergiovi Aguerovi z Manchestru City. FOTO: SITA, AP
Beníteza zaujal jediným zápasom
Spôsob, akým sa do Premier League dostal, bol trochu špecifický: vtedajší tréner Newcastlu Rafael Benitez ho za dva milióny eur získal v zime, uprostred sezóny, zo Sparty. Zaujal ho v jesennom kvalifikačnom zápase v Škótsku.
„Hampden Park bol vypredaný, 47-tisíc ľudí, a absolútne šialených,“ spomínal Dúbravka v roku 2019. „Povedali mi, že tam a aj proti Anglicku vo Wembley sa na mňa pôjdu pozrieť skauti Newcastlu. Maťo Škrtel a Hamšo mi neskôr hovorili – boli sme s reprezentáciou na Zochovej chate a sedeli v saune – tam si sa predal!“
Slovenskí brankári sa pred ním v Premier League za 25 rokov nikdy nepresadili. „Nevedel som, v akej pozícii do Anglicka prichádzam. Akurát som si vravel, že si ma vybral Rafael Benítez, ktorý je jedným z najlepších trénerov na svete, len za polročné hosťovanie za mňa zaplatili dva milióny, tak verím, že nejakú šancu dostanem. A keď ju dostanem, musím ju využiť!“
V najlepšej lige sveta ako 29-ročný
Benítez, ktorý bol trénerom oboch veľkých slovenských futbalových hviezd – Mareka Hamšíka v Neapole a Martina Škrtela v Liverpoole – sa na Dúbravku vopred, samozrejme, pýtal. Škrtel, ktorý je dodnes Slovákom s jasne najväčším počtom zápasov odohratých v Premier League (242), bývalému koučovi vtedy málo známeho brankára zo Sparty pochválil.
Foto: SITA, AP
„Keď sa to všetko začalo riešiť, Maťo mi zavolal. Začiatok telefonátu bol veľmi zábavný. Poviem to tak – ty blbec, ako to, že si mi nepovedal, že ideš do Newcastlu? Tréner volal aj jemu, pýtal sa, aký som charakterovo, ako ma vidí ako brankára. Maťo mu asi povedal samé pozitíva, keď si ma vybral…“
Do najlepšej ligy sveta sa Dúbravka dostal až ako 29-ročný po relatívne kľukatej kariére. Trochu paradoxne, už sedem a pol roka predtým si v Žiline vyskúšal Ligu majstrov, slovenský majster však vtedy od Chelsea, Marseille a Spartaka Moskva dostal v šiestich zápasoch 19 gólov. Neskôr chytal za dánsky Esbjerg, Liberec a potom za Spartu.
V reprezentácii však čakal na šancu celých sedem sezón. „Dlho som bol na pozícii tretieho-štvrtého brankára a vždy som to bral, lebo reprezentácia je absolútny vrchol. Stretával som sa tu s Maťom Škrtelom, ktorý už bol úplne niekde inde. Takmer som nevedel, ako s ním komunikovať,“ spomínal.
V tíme Slovenska do 21 rokov pritom chytával veľa – raz chytil aj penaltu neskoršej hviezde Barcelony Ivanovi Rakitičovi. „To vždy rád pripomeniem priateľom – vidíš, tomu som chytil penaltu! Keď som hrával za Liberec, zvykli mi kamaráti odpovedať: no, on je v Barcelone a kde si ty? A ja im – no, tak to už je druhá vec…“
V skupine so Španielskom, Poľskom a jeho bombardérom Lewandovským a Švédskom nebude Slovensko, samozrejme, patriť k favoritom. To je výzva pre brankára.
Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk
