Čo je podľa vás ideálne letné víno? Sekt s jahodou, pohár dobre vychladeného rosé alebo Prosecco? Autor tohto článku má mimoriadne vyhranené chute a tu sú jeho tipy, ktoré víno (ne)piť v lete.
Poznámka: Tento článok nevznikol preto, aby kritizoval Prosecco. Autor proti nemu nič nemá, aj ho pije. Občas. A občas dokonca aj Prosecco frizzante.
1. Prosecco.
Prosecco je na zozname vín, ktoré nechcem v lete piť, práve pre to jediné slovo: občas. Je totiž trochu ako „europivo“, všadeprítomný šumivý letný nápoj s garantovanou základnou kvalitou. Kto ho pije, má sklon piť len Prosecco. A hoci ani to nie je smrteľný hriech, je to trošku škoda. Okrem neho je tu totiž ešte niekoľko tisíc iných, nemenej dobrých vín.
Druhá vec, ktorá hovorí proti nemu: nie je ani nejako mimoriadne lacné. Slabé lowcostové Prosecco ľahko nahradíte o trochu lepšou základnou supermarketovou Cavou (a to predražené, povedzme jedenásťeurové, už aj skutočne slušnou neanonymnou Cavou od solídneho vinárstva).
A aký je medzi nimi rozdiel? Rozdiel triedy, opäť to nie je myslené v zlom. Cava sa, podobne ako Champagne alebo sekt, vyrába klasickou metódou druhotného kvasenia vo fľaši, čo vínu dáva trochu viac zaujímavých tónov ako má priamočiare Prosecco.
Okrem toho je Cava cuvée a Prosecco zvyčajne jednoodrodovka, čo je opäť bod pre Cavu, ak sa teda podarí využiť šancu na komplexnosť, ktorú jej dávajú tri katalánske odrody.
A na rozdiel od Prosecca, v ktorom dominuje extra dry, je Cava dostupná vo všetkých „triedach“– od „ostrokyslého“ brut nature cez štandardný brut po semi-seco (zhruba polosladké) alebo dokonca dulce.
Ešte raz: slabé Prosecco je o triedu horšie ako slabá Cava, dobrá Cava o triedu lepšia ako dobré Prosecco. (Tá najlepšia aj o tri, ale to je už aj iná cenová kategória). A napokon, ak ste na trendové šumivé veci, čo Cava v posledných rokoch nie je a preto je aj taká lacná, prečo nevyskúšať aj nejaký pét-nat. Lebo ten možno príde čoskoro do módy až natoľko, že bude tiež predražený .
2. Primitivo.
Ak proti Proseccu tento článok nič nemá, proti Primitivu už trochu hej. Nie pre ten názov (preklad znie „skoré hrozno“). Ale masívnosť, výraznosť, „tučnosť“ a často aj veľa alkoholu, ktoré sú väčšinou typické pre bežné exempláre Primitiva, sú vo víne v podstate… vedľajšie.
Veľa všetkého je niekedy priveľa. Primitivo niekedy pripomína recept na vyprážané vajcia natvrdo alebo bôčik s jaternicou ako prílohou. Prípadne architektúru v štýle brutalizmu.
Podobný osud má na Slovensku často aj populárny Dunaj, ktorý vinári bežne štylizujú do polohy za každú cenu bombastického vína. Málokedy to ale je aj víno, ktoré má okrem toho aj niečo ako rovnováhu či eleganciu.
Ale ten hlavný dôvod aj tak nie sú estétske problémy, ale že Primitivo, na rozdiel trebárs od toho Prosecca, nie je celkom ideálne víno na leto. Do tepla sa hodí skôr nejaké ľahšie, trochu zachladené červené ako Pinot Noir alebo trebárs náš Portugal.
A keď sme pri tom Pinote, kto má chuť na „tučné červené “, prečo nevyskúšať radšej juhoafrickú svojráznosť menom Pinotage? Je ešte výraznejšie (hoci aj bizarnejšie) ako Primitivo a hádam aj trochu zaujímavejšie.
3. Hollywoodske ružové.
Rôzne Angeliny či Kylie už viac rokov uzatvárajú joint ventures so šikovnými vinármi v Provence a inde a ohurujú svet brandovými vínami, asi najčastejšie ružovými. Môžu byť niekedy aj výborné, ale takmer s istotou budú predražené.
V hlavnej cenovej kategórii ružových pôjde možno len o nejakých tri či päť eur navyše, ale načo ich posielať do Hollywoodu? Rovnaké víno od susedného vinárstva v menej výraznej fľaši bude pravdepodobne rovnako dobré, ak nie lepšie.
Kto má peňazí na rozdávanie, nech radšej zainvestuje do nejakého špičkového ružového, trebárs z Bandolu, alebo (šumivej) ružovej Franciacorty či dokonca Champagne Rosé.
A netreba sa nechať zlákať ani tým, že aj taký slušný wine writer ako Andrew Jefford z Decanteru už o tej Kylie napísal článok.
4. Víno z dovolenky.
To je možno najdôležitejšie odporúčanie. Víno, ktoré by doma chutilo lepšie ako na dovolenke, snáď ani neexistuje. Víno, ktoré by chutilo rovnako, je v zásade tiež veľká vzácnosť. To je asi nejaký psychologicko-prírodný zákon.
Úprimní someliéri či degustujúci publicisti napokon tiež priznávajú, že snaha o prísnu štandardizáciu podmienok a odstránenie rušivých vplyvov pri ochutnávaní k vyššej objektivite väčšinou aj tak nevedie. Ak by to tak bolo, mohlo by sa na „slepých“ degustáciách ochutnávať skutočne so zaviazanými očami.
Víno je jednoducho emócia, ktorá zrejme zostáva z veľkej časti na dovolenke.
5. Naturálne „naslepo“
Hoci v bode jedna zaznelo odporúčanie vyskúšať pét-nat, čo je jasný príklad vína „naturálneho“, prípadne príbuzné „methode ancestrale“, alebo ako ho už len označíme, v čoraz širšej kategórii naturálnych či „autentických“ vín je dobré dávať si trochu pozor. To „naslepo“ znamená v tomto prípade kúpiť si fľašu bez predchádzajúceho ochutnania.
Slovenskí (či presnejšie strekovskí) klasici majú už svoje skúsenosti a niektorí znalci tvrdia, že ich vína majú postupne stabilnejšiu kvalitu a sú odolnejšie voči chybám, ktoré im hrozia vďaka naturálnemu spôsobu výroby. (Ale aj tak, Strekovčania majú aj pomerne vysoké cenovky.)
Čoraz širší zástup rôznych napodobňovateľov, ktorí skúšajú surfovať na „oranžovej“ či naturálnej módnej vlne, však skrýva skutočne mnohé riziká. Tak ako v podstate každá módna vlna vo víne.
O pár rokov snáď na Slovensku budú naturálne vína vo fáze, keď bude trh vyčistený a emotívny prístup zákazníkov vystrieda nejaký racionálnejší, vyzretejší trh.
Zatiaľ je však z „naturálnych“ vín asi najspoľahlivejšie kúpiť si Sherry. A ani nie je až také drahé.
Nenašli ste chybu? Tak na zdravie. A prípadne napíšte aj na editori@forbes.sk
