Tornáda, ktoré odnášajú autá, strechy, maria ľudské životy, máme zafixované ako výjavy z katastrofických filmov a nie z moravských dedín kúsok od Slovenska. A tornádo, ktoré vo štvrtok spustošilo obce na Hodonínsku a Břeclavsku, bolo v modernej českej histórii skutočne bezprecedentné – hoci sa tornáda na území Česka vyskytujú v priemere niekoľkokrát do roka.
Kde sa však takéto tornádo vôbec vzalo? Ako to funguje? A ako zistíme jeho silu? To pre český Forbes opísal Martin Setvák z Českého hydrometeorologického ústavu.
Supercely
„Slabšie tornáda môžu vzniknúť na normálnej búrke, silnejšie na supercelách,“ hovorí Setvák a opisuje, že supercely (z anglického supercells) sú extrémne silné búrky, ktorých jadro rotuje.
Cirkulácia vzdušnej hmoty vo vnútri takejto búrky potom môže vyústiť až do tornáda: Ničivý vzdušný vír, ktorý pri kontakte so zemou trhá stromy, ničí domy a do vzduchu zdvihne aj kamión alebo prevráti vlak.
Ak sa vír zemského povrchu nedotkne, nejde o tornádo, ale „len“ o trombu. Aj tá vzniká v silnej búrke, vyzerá takmer rovnako, ale neprináša so sebou katastrofickú deštrukciu.
„Ak sa však trubica spustila k zemi z búrkového oblaku, dotkla sa zemského povrchu a spôsobila tu škody, hoci malé, ide v zmysle definície jednoznačne o tornádo,“ vysvetľuje Setvák.
„Keď cirkulácia supercely oslabí, tornádo sa môže dočasne zdvihnúť. Ale keď búrka opäť zosilnie, tornádo môže zostúpiť a zničiť to, čo mu príde do cesty,“ dodáva. Ako potvrdili radarové snímky, búrky devastujúce Hodonínsko a Břeclavsko boli skutočne supercely.
Ako teda vznikne ničivé tornádo?
Čo sa stane v atmosfére, že namiesto obyčajnej búrky vznikne práve tento ničivý variant? Podľa Setváka je to dané špecifickými meteorologickými podmienkami a musí sa stretnúť niekoľko predpokladov.
„Predný vertikálny strih vetra nazývaný jet stream, tryskové prúdenie. Je to známy jav, keď sa vo výškach od 9 do 12 kilometrov stretávajú rôzne smery a intenzity vetra,“ vysvetľuje.
Práve výskyt jet streamu dáva potenciál k vzniku supercely. Úlohu však hrá následne možno aj stáčanie nižšieho vetra. „Búrky navzájom interagujú, nasávajú a vylievajú chladný vzduch a ich vzájomné pôsobenie môže spôsobiť práve prerod do supercely, pod ktorou môžu vzniknúť aj silnejšie tornáda,“ Pokračuje Setvák.
Aj preto je v stredoeurópskych podmienkach predpoveď sily búrky a vzniku tornád extrémne zložitá. Ako silné bolo teda tornádo, ktoré zasiahlo vo štvrtok večer Moravu? To nám ukáže až revízia škôd. Podľa nich sa totiž klasifikuje sila tornáda, ktorá sa počíta na takzvanej Fujitovej stupnici v číslach nula až päť.
Už „trojkové“ tornádo odnáša autá a ničí steny
Tornádo so silou F0 kladie vetvy stromov a maximálne vrhá komíny, „ef peťka“ za sebou zanechá absolútnu skazu – len základy domov. Podľa Setváka bolo juhomoravské tornádo podľa prvotných odhadov minimálne F3 a možno dosiahlo až silu F4.
Už „trojkové“ tornádo pritom môže zdvíhať a odnášať autá, brať so sebou stromy vyrezané z koreňov, kompletne strhnúť dobre postavenú strechu i narušiť murivo stavieb. Letecký prieskum v nasledujúcich dňoch navyše ukáže, či oblasť zdevastovalo jedno tornádo, alebo či búrka vyprodukovala tornád viac.
„Už teraz podľa videonahrávok vieme, že na hlavnom materskom tornáde boli savé víry s rozmerom niekoľkých metrov a trvajúce desiatky sekúnd. Vznikli cirkulácie tornáda a spôsobili najväčšie škody,“ dodáva Setvák.
Spolu s kolegami Milanom Šálekom a Janom Sulanom sa venuje výskumu tornád v Česku už od polovice 90. rokov.
„Vrátane tých slabých je ich na našom území v priemere niekoľko za rok. Existujú roky, keď nie je zdokumentované žiadne, ale v posledných dvoch dekádach ich bolo niekedy aj päť až sedem do roka,“ počíta Setvák.
A spomína aj na jediné zaznamenané tornádo so silou F4 na českom území, ktoré opísal už Kosmas vo svojej kronike. V roku 1119 zničil „Satan v podobe víru“ veľkú časť kniežacieho paláca na pražskom Vyšehrade.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Kristýna Tmejová.
