„Banka viacerými nástrojmi a poradenstvom podporuje prechod od hnedého k zelenému podnikaniu. Iný spôsob podnikania bude mať v budúcnosti ťažkosti,“ hovorí Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre firemných klientov v ČSOB.
Prečo je téma udržateľného financovania dôležitá?
Tento príbeh sa začal písať v roku 2015, kedy bola prijatá Parížska globálna klimatická dohoda, ktorá nadväzovala na Kjótsky protokol a zaviazala každú signatársku krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Jej cieľom je obmedziť nárast teploty o vyše 2 °C. Následne sa spustila séria usmernení a regulácií a v roku 2019 prijala Európska komisia Európsku zelenú dohodu, ktorá premení hospodárstvo EÚ na zelené. To znamená, že do roku 2050 máme ambíciu stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom.
Teraz teda musíme prestavať európsku ekonomiku, čo si vyžaduje obrovské investície. Konkrétnym výsledkom bude podpora výstavby a využívania obnoviteľných zdrojov energie, zelená obnova budov, udržateľná doprava, dekarbonizácia priemyslu a ďalšie kroky uvedené v pláne obnovy. V ňom vidíme, že reformy a investície v zelenej ekonomike sú jeho najväčšou časťou, hovoríme o 2,17 miliardy eur.
Ako s týmito regulačnými rámcami súvisia aktivity ČSOB?
K uvedeným krokom sa pridávajú celé bankové skupiny vrátane našej materskej KBC Group. Predpokladáme, že peniaze do ekonomiky pôjdu nielen cez granty, ale aj cez rôzne finančné nástroje a garančné schémy, čím sa prostredníctvom bánk dostane viac zdrojov do zelenej ekonomiky. My sme signatárom bankovej iniciatívy, tzv. Collective Commitment to Climate Action, ktorá sa zaviazala dodržiavať princípy programu OSN pre životné prostredie. Konkrétne to znamená, že identifikujeme vo svojich portfóliách odvetvia s najväčším podielom na tvorbe emisií a zverejníme ciele pre jednotlivé sektory, ktoré budú v súlade s Parížskou dohodou. Logicky, prostredníctvom našich produktov budeme podporovať a umožňovať prechod na zelenú ekonomiku.
„Naším cieľom je pozitívne motivovať klientov k zodpovednosti, veď všetci chceme mať budúcnosť pre svoje podnikanie, deti,“ hovorí Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie riešení pre firemných klientov v ČSOB. Zdroj foto: ČSOB
Prečo je takýto typ financovania potrebný?
Toto nie je iba o šetrení vodou, ani o sadení stromčekov. Reálne si priamo cez našu úverovú politiku a produkty stanovíme konkrétne ciele v jednotlivých sektoroch. Pochopiteľne to budú sektory ako energetika, komerčné nehnuteľnosti, hypotéky, agrosektor, stavebníctvo, hutnícky priemysel, chemický priemysel a ďalšie. V skupine máme, samozrejme, aj lízing, ktorý je najväčší na trhu, čiže sa to bude týkať aj áut.
Ako chcete tieto ciele dosiahnuť?
V oblasti energetiky si napríklad stanovíme zloženie portfólia, ktoré budeme mať do roku 2025-2030. V rámci neho budeme podporovať projekty, ktoré sa zamerajú na výrobu energií z obnoviteľných zdrojov, a naopak, tie, ktoré sú z fosílnych palív, budeme časom obmedzovať alebo ich úplne vynecháme. Ak prejdem do konkrétneho kroku – uhlie financovať nebudeme a podporíme napríklad financovanie solárnych elektrární. Je to však živý proces, ktorý stojí na tzv. customer engagement. To znamená, že budeme aktívne s klientmi komunikovať, vysvetľovať im budúcnosť a regulácie. Samozrejme, veľkí klienti situáciu poznajú a prispôsobujú sa, pre menších je aktuálnou témou skôr pandémia. Je to pochopiteľné, pretože na konci dňa sa každý pýta, kto to zaplatí.
A kto to zaplatí?
Všetci očakávajú, že ak chcú banky podporovať zelenú ekonomiku, tak to zelené bude lacnejšie. Zatiaľ to takto celkom nie je. Banky si teraz sami určujú podmienky financovania zelených projektov a nie každý „enviro“ projekt musí splniť podmienky výhodnejšej úrokovej sadzby, napr. s prihliadnutím na rizikovosť projektu. Druhá cesta je, že Európska centrálna banka nastaví bankám podmienky, ktoré im umožnia urobiť zelené financovanie atraktívnejším a motivuje ich k podpore zelených projektov. Na Slovensku, na rozdiel od západnej Európy, klientov zatiaľ nemotivujú tzv. zelené úvery, ale lacnejšie úvery. Dôležitú úlohu zohrá aj EÚ a ochrana spoločného trhu pred výrobkami z Ázie či Afriky, ktoré dekarbonizáciu nemajú ako prioritu, a preto sú schopní produkovať lacnejšie výrobky ako európsky výrobca, ktorý musí investovať nemalé prostriedky do znižovania svojej uhlíkovej stopy.
Je teda pred nami ešte dlhá cesta, ale postupne sa k nám budú pridávať aj iné bankové skupiny a budú sa meniť celé odvetvia. My chceme ísť pozitívnou motiváciou, a preto ponúkame podporu tranzitného financovania z „hnedého“ do „zeleného“. Napríklad pri zmene výroby energií z fosílnych palív na geotermálnu energiu alebo iné obnoviteľné zdroje, výstavbu energeticky úspornejších budov, rekonštrukcie starých budov na energeticky hospodárnejšie.
Čo ešte aktuálne robíte?
Dôležitá je spomínaná komunikácia s klientmi – kde a ako ušetriť, alebo ako prejsť na zelenšie formy podnikania. Mali sme klienta, ktorého sme museli dať na „exit list“, pretože vyrába energiu z uhlia a my už máme stanovené pevné parametre v tejto oblasti. Nemôžeme ho ďalej financovať. Poradili sme mu možnosti prechodu na zelenšiu výrobu, ponúkli investície do výrobných procesov alebo zariadení, ktoré ho urobia zelenším, a následne sme mu mohli schváliť úver. Veľký priestor vidíme v poradenstve, pretože nebude problém s dostatkom peňazí, skôr s kvalitou projektov.
Je ešte veľa otvorených otázok, ale základ je nečakať na tvrdé regulácie. Naopak, pozitívne motivovať klientov k zodpovednosti, veď všetci chceme mať budúcnosť pre svoje podnikanie, deti. Nechceme zničiť planétu, tak poďme spoločne vymýšľať, ako to spraviť.
