Trvalo dlho, kým o tom probléme začala sama hovoriť. „Ten batôžtek som nechala na gymnáziu a po príchode na vysokú do Prahy to o mne skoro nikto nevedel,“ spomína Lada Brůnová.
Teraz už, naopak, o nej kdekto vie, že trpela mentálnou anorexiou. O svojom trápení s poruche príjmu potravy sa rozhodla hovoriť verejne – a nielen to. Spolu s klinickou psychologičkou Terezou Makovou založila platformu 3pe, ktorá má ľuďom s poruchami príjmu potravy pomáhať.
„Ja mám osobnú skúsenosť, ona zase zdravotnícku. Chceli sme vybudovať miesto, kde budú informácie pre ľudí, ktorí trpia týmto ochorením, a pre ich blízkych,“ vysvetľuje Brůnová.
Rozhodla sa otvoriť tabuizovanú tému
O svojej skúsenosti prvýkrát prehovorila zhruba pred dva a pol rokmi na debate organizovanej pre dievčatá, ktoré sú v akútnej fáze poruchy príjmu potravy. Počuť príbeh niekoho, kto tým prešiel a vedie teraz plnohodnotný život, je pre nich spravidla povzbudivé. Otvoriť dlhoročné tabu však pre Brůnovú nebolo nič jednoduché.
„Vtedy ma zradilo vlastné telo, skoro som nemohla hovoriť, vyslovovať slová, mala som stiahnuté hrdlo, úzkosť. Ale potom sa to zlomilo,“ spomína Brůnová.
„Keď to skončilo, prišla za mnou mama s dcérou, mali slzy v očiach, že je to pre nich ohromná motivácia, aby sa z toho dostali, keď vidia niekoho, kto to zvládol.“
Nepochopiteľná choroba
V tej chvíli si Brůnová naplno uvedomila, že je potrebné o probléme hovoriť. Napísala o svojej skúsenosti na Facebook a čoskoro sa jej začali ozývať médiá, či by im svoju cestu neopísala.
„A dosť často sa mi potom stávalo, že mi niekto napísal alebo zavolal, že mu to veľmi pomohlo. Často to boli rodičia alebo blízki ľudia, ktorí pochopili, čo sa deje ich dcére alebo priateľke, býva to pre nich inak nepochopiteľná choroba.“
Zlomové pre ňu bolo pozvanie na debatu na festivale Jeden svet k filmu Autoportrét popisujúci život nórskej fotografky, ktorá trpela anorexiou od deviatich rokov a v 33 rokoch pre dôsledky choroby zomrela. Organizátori vtedy hľadali niekoho s priamou skúsenosťou, zároveň pozvali aj zástupkyňu odbornej verejnosti.
Vtedy sa Brůnová stretla s Terezou Makovou, ktorá pôsobila v centre Anabell špecializovanom na pomoc ľuďom s poruchou príjmu potravy.
Individuálny prístup
„Dosť sme si sadli, vymenili sme si čísla. Hovorila mi, že to mám za sebou a že je fajn, že som si z toho niečo odniesla,“ opisuje Brůnová. „Mne sa páčilo, ako premýšľa o pacientkach, že vníma každého ako individualitu a chce ku každému pristupovať špecificky.“
Spolu potom začali premýšľať, ako sa téme venovať intenzívnejšie. Mrzelo ich, keď si uvedomili, že takmer žiadna platforma pomáhajúca ľuďom s poruchami príjmu potravy neexistuje. A tak sa ponúklo riešenie: vytvoriť ju.
Keď Brůnová odchádzala zo svojho predchádzajúceho zamestnania v darcovskej platforme Donio, už sa jej rodil v hlave nápad na 3pe.
„Vedela som, že mám skúsenosti, kontakty a konečne tému, ktorá je naozaj moja,“ vysvetľuje.
Projekt, ktorý propaguje zodpovedný prístup
Projekt spustili s Makovou na konci minulého roka a začali sa téme venovať v rôznych článkoch a tipoch na sociálnych sieťach. Doteraz najvýraznejším výstupom bolo nedávne zverejnenie 3pe kódexu, ktorý radí influencerom, ako vystupovať na sociálnych sieťach.
„Ozvala sa mi slečna na Instagrame, ktorá má asi 120-tisíc sledujúcich, že raz pridala na jej profil fotku pizze s tým, že teraz musí ísť cvičiť, a potom jej pár dievčat napísalo, že toto nie je v poriadku. Jej pritom vôbec nenapadlo, že by to mohlo byť cez čiaru, chce mať zodpovedný profil, a tak sa prišla poradiť,“ rozpráva Brůnová.
Vzniklo teda osem bodov, ktoré radia (nielen) influencerom, ako svojimi príspevkami na sociálnych sieťach nikomu neublížiť. Jeden z nich napríklad varuje pred tým, ako zradné môže byť obľúbené zdieľanie počtu nachodených či ubehnutých kilometrov.
Nezdravé porovnávanie sa
„Čísla môžu byť pre ľudí s poruchami príjmu potravy veľký spúšťač, núti ich to porovnávať sa s ostatnými. Podobne môžu fungovať aj fotky porovnávajúce telo pred a po.“
Ako ukazuje aj výskum, ktorý Brůnová urobila spoločne so študentmi Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity, veľa ľudí skutočne cvičí a upravuje svoje jedálničky podľa influencerov. A majú zlý pocit, keď nestíhajú ich tempo, čo môže mať nebezpečné následky. Aj preto Brůnová radí, že je dôležité v príspevkoch upozorňovať na to, že rady nie sú odborné a že ide len o to, čo funguje pre konkrétneho človeka.
Kódex čoskoro podpísalo niekoľko známych mien ako zakladateľka Czechitas Dita Formánková alebo dizajnérka Janja Prokić. „Som veľmi rada, že to v ľuďoch rezonuje a že sa ozvali. Dievčatá aj chlapci. Veľa ľudí to zdieľalo, neviem, či si to niekto naozaj prečíta, ale ak aspoň niekomu napadne premýšľať nad nejakým obsahom ako nad problematickým, tak budem rada.“
Chceli by sme spolupracovať so školami, napojiť sa na pediatrov a gynekológov.
Pomoc na viacerých frontoch
Potenciál má však 3pe oveľa väčší, čo umocnila aj pandémia. Vplyvom lockdownu pribudli ľudia s psychickými poruchami vrátane problémov s príjmom potravy. A tak majú aj zakladateľky 3pe veľké plány, ako pomôcť na čo najviac frontoch.
„Jedna vec je urobiť miesto, kde budú informácie prehľadne spracované, budú tam odkazy na miesta, kam sa môžete obrátiť, vysvetlíme tam základné pojmy… A veľkou pridanou hodnotou by mohla byť osvetová kampaň, čo sa týka pohybu, psychiky, menštruácie… Chceli by sme spolupracovať so školami, napojiť sa na odborníkov ako pediatrov, gynekológov, pretože to všetko s našou témou súvisí: keď máte znížený príjem potravy, zvyčajne prídete o menštruáciu, takže gynekológovia to môžu odchytiť relatívne skoro,“ vymenováva Brůnová.
Preto by chcela v ordináciách rozbehnúť informačné kampane odkazujúce na web 3pe, kde by sa záujemcovia dozvedeli ďalšie informácie a našli návod, kde hľadať pomoc. Jej vzorom je napríklad platforma Loon, ktorú založila jej kamarátka Kateřina Vacková. Platforma upozorňuje na význam prevencie rôznych ochorení.
„Keby sa to dostalo do veľkosti Loona a mohla by som sa tomu venovať na full time, tak by to bolo skvelé. Rozhodne sa budem pozerať na možnosti finančnej podpory, aby sme mohli byť sebestační,“ plánuje Brůnová.
Zatiaľ je však vďačná za každú pomoc niekomu, kto prechádzal stavom, ktorý sama dobre pozná.
Článok vyšiel na webe Forbes.cz. Autorkou je Michaela Černá.
