Streetfoodová scéna v Bratislave ožíva a láka najmä mladých ľudí, ktorí sa snažia presadiť v gastronómii, ale nemajú dostatok peňazí na vlastnú reštauráciu. Príkladom, ako rozbehnúť biznis popri škole a pritiahnuť zákazníkov je Veronika Elekaničová a jej pouličná palacinkáreň Petite Crêperie. „Hlavné je začať. Ak to totiž neurobíte vy, urobí to za vás niekto iný,“ vraví študentka VŠMU.
Má rada umenie, cestuje a krajiny spoznáva aj cez tamojšie kuchyne. Prelomovým sa stal jej študijný pobyt v Paríži, keď na uliciach ochutnávala rôznorodé druhy palaciniek, ktoré dovtedy nepoznala. Páčilo sa jej tiež, ako ich pripravujú na veľkých platniach a servírujú priamo pred zákazníkmi. S úsmevom dodáva, že už samotná príprava bola malé divadlo.
„Po návrate z Paríža som kamarátom dokola rozprávala, ako by sa mi taký projekt páčil, že by som chcela mať vlastnú pouličnú palacinkáreň,“ spomína Veronika Elekaničová. „Ani neviem, ako vážne som to najskôr celé myslela, ale rozhodujúci impulz prišiel, keď som vlani na Vysokej ulici objavila malý priestor na prenájom.“
Z ponuky sladkých palaciniek Petite Crêperie.
Náklady na rozbeh palacinkárne v Bratislave predstavovali okolo 13-tisíc eur a financovala ich z rodinnej pôžičky. Z Paríža vedela, že palacinky nemusia byť len sladké a zrolované na tanieri, ale môžu byť veľké, sýte, aj s netradičnými variáciami. Jej najobľúbenejšie boli s kozím syrom a pri tvorbe svojho konceptu miešala inšpiráciu z Francúzska s vlastným vkusom a intuíciou.
Vraví, že každý nápad znie na začiatku jednoducho, ale až pri jeho realizácii zistíte, koľko práce obnáša. Keďže nemala skúsenosti, najťažšie pre ňu bolo vymyslieť receptúry, ale aj naučiť sa „točiť“ cesto na veľkej platni. „Tiež som pri koncepte take-away chcela originálnejšie balenie. Preto palacinky skladáme do kornútu, aby sa pri chôdzi dali jesť v ruke,“ dopĺňa.
Slané palacinky vyrába z pohánkového cesta, na veľkej platni sa aj zapekajú, aby cesto ostalo chrumkavé a jednotlivé chute spojené. Medzi najobľúbenejšie u zákazníkov patrí kombinácia mozzarella, prosciutto a bazalka, alebo kozí syr, chorizo a jarná cibuľka. Pri sladkých palacinkách využíva najmä sezónne ovocie, v lete patrili k najpredávanejším tie s bielou čokoládou, jahodami a mätou. Spolupracuje tiež s lokálnymi výrobcami, používa domáce džemy, ale aj slovenské orieškové maslá Pure Nuts.
S food truckom v lete jazdili po festivaloch či firemných akciách.
V tomto roku svoj biznis rozšírila, ku kamennej prevádzke pridala aj pojazdnú kuchyňu. „Reagovala som na dopyt aj mimo Bratislavy, často som totiž dostávala otázky, či vieme aj niekde prísť,“ vraví Veronika Elekaničová. V lete sa s food truckom v podstate nezastavili. Jazdili po festivaloch či firemných akciách a z mobilnej kuchyne mali aj väčšie tržby, ako z kamennej prevádzky. „Iné je to v tom, že prídete na podujatie, kde je množstvo ľudí a vy sa musíte pripraviť, že v kuchyni budete v jednom kole. Náš denný rekord je zatiaľ asi 800 predaných palaciniek,“ usmeje sa. Na zimu, keď je menej podujatí, však uvažuje nad tým, že pre food truck nájde aj nejaké stabilnejšie miesto.
Na reklamu Petite Crêperie využíva len sociálne siete a to, že si jej palacinky ľudia medzi sebou odporučia. „Najmä v začiatkoch sme mali také vlny záujmu,“ približuje. „Rady sa tvorili najmä o piatej, keď sa končí v práci a odrazu prišlo v jeden čas aj dvadsať zákazníkov. Teraz sa to už viac vyvážilo a máme aj početnú stálu klientelu.“
Veroniku Elekaničovú čaká posledný ročník štúdia filmovej produkcie na VŠMU v Bratislave. Vraví, že s delením času nemá problém, rada pracuje a nebavilo by ju sedieť so založenými rukami. Navyše, ako dopĺňa, snaží sa mať „nabúchané“ leto, aby sa na jeseň a počas jari mohla viac venovať škole.
„Uvažujem aj o rozširovaní prevádzok v iných mestách, v hlave mám aj ďalší, celkom nový koncept,“ naznačuje svoje biznis plány mladá majiteľka. „Otvorení sme však len rok a nikam sa neponáhľam, zatiaľ je rozširovanie iba v teoretickej rovine. Aktuálne to bude až najbližšie leto, po štátniciach.“
Foto: Petite Crêperie.
