Zhruba pred dvomi rokmi sme v redakcii sedeli a rozmýšľali o autách, ktoré v časopise recenzujeme. Ten diesel je, zdá sa, naozaj na odpis, poznamenal jeden kolega. Škoda ho, veď tie nové motory sú naozaj dobré.
Prešlo nejakých dvadsať-tridsať mesiacov a „efektívne na odpis“ sa zdá byť nielen diesel, ale aj benzín. Aspoň v plánoch Európskej komisie do roku 2035.
Žiadne emisie?
Dovtedy by podľa jej návrhu nové autá nemali produkovať už vôbec žiadne emisie. Súvisiaci plán sa volá „Fit for 55“, čo znamená zníženie celkových emisií do roku 2030 o 55 percent.
Ďalší dôležitý európsky predpis, o ktorého podobu aktuálne bojujú výrobcovia áut s politikmi, je už siedma európska ekologická norma (Euro VII). Aj v jej prípade už automobilky hovoria o „de facto konci“ spaľovacích motorov.
Plány európskych politikov už majú zásadný vplyv na realitu aj u nás, zatiaľ najmä na biznisovej úrovni. Aj tie najväčšie fabriky, na čele so Slovnaftom, už oznamujú drastické zmeny výrobného programu, vynútené Európskou zelenou dohodou.
A čo výroba?
Vôbec najväčšia firma na Slovensku, Volkswagen, síce má vo výrobnom programe po roku 2023 pre slovenský závod stále najmä autá so spaľovacími motormi, o ich odbyt sa však nemusia starať európski zákazníci.
A matka Volkswagenu už rokuje s viacerými európskymi vládami o tom, kde spolu postavia gigafabriky na baterky, ktoré zhltne produkcia elektromobilov – ich predaj chce najväčšia svetová automobilka v Európe do roku 2030 zvýšiť nad 70 percent.
Ako sa správajú globálne koncerny a ich fabriky na Slovensku, je jedna vec, iná je, aké nové autá sa budú v roku 2030 či 2035 predávať na Slovensku. Ak sa plány Európskej komisie presadia do bodky (a Slovensko aj v tom čase bude členom Európskej únie), tak by odpoveď mala znieť – žiadne.
Či to tak naozaj aj bude, asi seriózne „neodprognózuje“ nikto. (Tušil niekto v roku 2007, že o štrnásť rokov bude v Európe seriózne reč o zákaze spaľovacích motorov o ďalších štrnásť rokov?)
Nórsko: väčšina pre e-autá. Slovensko: 2,3 percenta
Aktuálne je z Európy pionierom elektromobility logicky jedna z najbohatších krajín – Nórsko. Už v minulom roku sa v Nórsku z nových áut predala väčšina na elektrinu. Tamojšia vláda počíta so zákazom spaľovacích motorov už od roku 2025.
Lídri elektrifikácie v Európskej únii (ako Švédsko) dosahovali v roku 2020 približne tretinový predaj elektroáut, rozhodujúce krajiny ako Nemecko či Francúzsko zhruba priemer EÚ, teda čosi vyše 10 percent.
S rastúcimi percentami predaja elektromobilov pribúdajú v Európe aj krajiny, ktoré si vytýčili dátum efektívneho „zákazu spaľovacích motorov“. Ak sa však v nemeckom časopise pozrieme na ich prehľad, „Slowakei“ tam nenájdeme.
Asi to nebude náhoda. Slovensko totiž v Európe patrí medzi opačné extrémy. Tunajšie obyvateľstvo na elektromobily (aspoň zatiaľ) ani objektívne nemá, ich predaj, vrátane plug in hybridov, sa ešte nezdvihol od nízkych jednotiek percent (2,3% v roku 2020).
V rámci krajín Európskej únie Slovensko dlhodobo patrí medzi „najpomalšie“ e-trhy.
Štvrtina „nových“ áut u nás sú staré autá
A nielen to, špecifikom krajiny je už niekoľko rokov záplava starých, aj vyše 15-ročných ojazdených áut na našich cestách. Podľa údajov Zväzu automobilového priemyslu SR tvorili v roku 2020 autá staršie ako päť rokov približne štvrtinu všetkých novoregistrovaných áut na Slovensku.
Skupina viac ako 15-ročných áut tvorila v rámci dovezených áut takmer pätinu. Takéto autá produkujú rádovo viac emisií ako súčasná, zrejme posledná európska generácia naftových motorov a „vďaka“ tomu sa Slovensko v roku 2020 podľa ZAP SR stalo krajinou s vôbec najvyššími emisiami všetkých novoregistrovaných áut zo všetkých členských krajín EÚ.
Pozícia či rovno „úloha“ Slovenska a ďalších krajín na východe Európskej únie ako odbytiska pre staršie autá je logická. V období, keď v automotive rýchlo prebieha zelená revolúcia, však o to viac pomáha zvýrazňovať rozdiel medzi starými a novými krajinami únie.
Tie staršie a bohatšie krajiny si k európskej zelenej legislatíve už niekoľko rokov pridávajú aj celý rad komunálnych či regionálnych zákazov vjazdu pre staršie, najmä dieselové autá. Ak takýto trend bude pokračovať, budú mať prinajmenšom tie najstaršie slovenské autá reálny problém s cestami mimo krajinu.
Koniec spaľovacích motorov: realita a plán
Stále existujú aj faktory, ktoré plánovaný koniec spaľovacích motorov v Európe spochybňujú či odsúvajú. Počet elektromobilov v Európe je stále pomerne nízky a vôbec nie je isté, či budú spotrebitelia schopní dlhodobo udržať doterajšie rýchle tempo nárastu ich predaja. Aké ťažké je dosiahnuť na trhu masovo používaného produktu (napríklad) tri štvrtiny, aktuálne ilustruje očkovanie.
Neistá je aj dostupnosť surovín do bateriek, najmä lítia a vlastne aj samotnej elektrickej energie. Napokon, spomaľujúcim faktorom je aj životnosť áut: ak by už zajtra všetci kupovali len e-autá (a nie tých aktuálnych 10 percent), aj tak by aspoň do roku 2030 boli v Európe stále desiatky percent áut so spaľovacími motormi na cestách.
To však neznamená, že by Európska únia nemala na „cestu k nule“ nachystané najrôznejšie míľniky. A ako na nedávnej výročnej tlačovke konštatoval Zväz automobilového priemyslu SR, Slovensko európske ciele uhlíkovej neutrality plniť nielenže nestíha, ale vyslovene sa im vzďaľuje.
FOTO: TASR
Krajina zaostáva v najrôznejších oblastiach – od kapacít na recykláciu, ktoré sú momentálne vyslovene mizivé (batérie budú potrebovať veľmi robustné recyklačné reťazce) cez nejasné šance v boji o stavbu jednej z gigafactory Volkswagenu až po veľmi slabučkú sieť nabíjacích staníc (podľa rôznych prepočtov približne tretinovú oproti priemeru Európskej únie).
Ešte rozhodnú (aj) voliči
Svet, ktorý plánuje Európska komisia a realita, aká je dnes na Slovensku, zatiaľ nemajú v oblasti automobilizmu takmer nič spoločného. Čo všetko politici, naši aj únijní do roku 2035 vymyslia (najrôznejšie výnimky, odklady, ústupky lobovaniu, alebo naopak ešte ďalšie sprísňovanie), je dosť neisté.
Aktuálne je napríklad celkom možné, že tempo európskej zelenej politiky v nasledujúcich štyroch rokoch visí na jednom úsmeve. Konkrétne úsmeve, ktorý môže paradoxne pripraviť o víťazstvo v septembrových voľbách v Nemecku kandidáta na kancelára za konzervatívna CDU Armina Lascheta.
Smial sa totiž v krajne nevhodnej situácii, počas prejavu nemeckého prezidenta pred obeťami katastrofických záplav.
Laschet je známy ako politik blízky tradičnej uhoľnej lobby a pre kritikov zelenej politiky má oveľa viac pochopenia ako nemeckí Zelení. Tí hovoria o otvorenom zákaze spaľovacích motorov od roku 2030.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
