Po deväťročnej prestávke a narodení dvoch synov zostrelila Zuzana Rehák Štefečeková na svojej tretej olympiáde zlato. Je vôbec prvou slovenskou medailistkou v Tokiu.
S tromi olympijskými medailami sa tak strelkyňa na trap (lietajúce terče, takzvané „holuby“, sa zasahujú z brokovnice) zaradila po bok najúspešnejších slovenských olympionikov v histórii, vodných slalomárov či Anastasie Kuzminovej.
Zlatá jazda, či skôr streľba, sa začala – neprekonateľným – olympijským rekordom z kvalifikácie, ktorú Rehák Štefečeková vyhrala s nástrelom 125 bodov, čím stanovila nový svetový rekord.
Vo štvrtok 29. júla nasledovala veľká dráma vo finále, v ktorom sa poradie mnohokrát menilo – slovenská strelkyňa sa posúvala od priebežného prvého miesta až po súboj s tromi ďalšími strelkyňami o striebro.
Napokon sa 37-ročnej dvojnásobnej olympijskej medailistke (striebro z Pekingu 2008 a Londýna 2012) a dvojnásobnej mame (synovia Nathan a Noah) podarilo udržať pevné nervy a po trinástich rokoch na olympiádach dosiahnuť prvé zlato.
„Po očku som sledovala, ako sa darí súperkám, pozrela som sa na to asi dvakrát,“ povedala po finále pre RTVS. „Potom som si povedala, OK, nejdem to ďalej sledovať, nejako to dopadne. Najmä som rada, že vo finále som sama sebe dokázala, že to viem.“
Vyzretejšia
V minulosti totiž viackrát predviedla špičkové výkony v kvalifikáciách, ale vo finále mala problém dotiahnuť súboje do víťazného konca. „Finále sa strieľa na jednu ranu, kvalifikácia na dve,“ vysvetľovala. „V mojom prípade to znamená, že niekedy mi finále vyjde na 17 zásahov z 25 rán, a niekedy na 21. Tentoraz sa mi podarilo nejako udržať chladnú hlavu a vydržať.“
V tokijskom finále napokon na jej konte svietilo 43 zásahov (z 50 pokusov), posledná z jej súperiek, Američanka Kayle Browningová zasiahla 42 terčov. Tretia skončila Sanmarínčanka Perilliová.
Ako sa po deviatich rokoch líši od slobodnej Zuzany Štefečekovej z minulých olympiád? „Som vydatá, mám dve krásne deti, som asi vyzretejšia, dospelejšia,“ odpovedala pre RTVS. „Rodinu veľmi pozdravujem, myslím, že mamina si poplakala, a hádam aj môj muž. A deti? Možno sledovali finále niekde pri chrumkách,“ dodala.
„Hodnotu olympijského rekordu a zlata neviem porovnať, asi je snom každého strelca, dosiahnuť stopercentný výsledok. Zlato je popritom asi taký bonus.“
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
