„Odinštalovávam Facebook, nebudem tu. Nehovorím, že už nikdy v živote, lebo možno bude treba podporiť nejakú zbierku alebo použiť hlas na niečo dôležité. Ale aktívne tu už nebudem. Ani čítať komentáre, statusy, správy. Nič. Ja totiž nevládzem. Dostala som sa do bodu, že tento priestor robí zle môjmu psychickému zdraviu,“ napísala v polovici decembra na sociálnej sieti novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová.
Na podobný detox sa počas uplynulého roka odhodlalo mnoho známych tvárí aj úspešných ľudí, len za pár mesiacov to boli okrem Zuzany Kovačič Hanzelovej aj moderátor Marcel Forgáč či novinárka Gabriela Kajtárová.
„Facebook dávno nie je odrazom spoločenských nálad. Je odrazom toho najhoršieho v nich, ešte aj cez megafón. Uspeje ten, kto staví na extrém. Tak funguje algoritmus a firma to dobre vie. A zarába na tom. A ja už nechcem byť toho súčasťou,“ vysvetlila svoj krok Gabriela Kajtárová.
Uzurpuje si našu pozornosť
Ide o náhodu alebo o širší fenomén? Majú už ľudia po krk Facebooku, ktorým v poslednom období lomcujú vypäté emócie?
„Je čas zbaviť sa ďalšej závislosti a tou sú sociálne siete,“ oznámil ešte v lete priateľom a známym na Facebooku spoluzakladateľ súkromnej školy Félix a pedagóg Dávid Králik.
„Asi ako všetci som sa už cítil príliš zavalený informáciami a podnetmi z online sveta. Pandémia to ešte prehĺbila,“ vysvetľuje svoj zo sociálnej siete odchod Lukáš Bakoš, spolumajiteľ konzultačnej spoločnosti Maxman Consultants. Aj odborníci poukazujú, že každé vyrušenie pri práci predstavuje nenápadný, no citeľný zásah.
Vybavenie notifikácie zo sociálnej siete možno zaberie päť minút, no kým sa skutočne opäť ponoríme do práce, prejde ďalších desať. Bez toho, aby sme si to uvedomili, postupne strácame schopnosť sústrediť sa.
„Predpokladám, že v budúcnosti budú úspešní najmä ľudia, ktorí dokážu ruchy online sveta obmedziť,“ dodal Bakoš. Okrem Facebooku preto zmrazil aj konto na Instagrame a prítomnosť na sociálnych sieťach obmedzil na pracovné využívanie siete LinkedIn. Kolegov aj blízkych poprosil o komunikáciu cez aplikáciu WhatsApp alebo e-maily.
Detox a zmena taktiky
Spisovateľ a komentátor Arpád Soltész si naordinoval odchod z modrej sociálnej siete pred dvoma rokmi. „Už ma unavovali agresívne a hlúpe príspevky ľudí, ktorí si mysleli, že im patrím a budem písať len to, čo sa im páči,“ vysvetľuje.
Priznáva, že ľudí, ktorí ho požiadali o priateľstvo, si pôvodne pridával automaticky, zo zdvorilosti. No osobný profil mu postupne zaplavili nenávistné a nahnevané reakcie od ľudí, ktorým sa nepáčili jeho ďalšie komentáre. Hovorí, že ich bolo toľko, že to už nebolo psychicky únosné.
Oznámenie o tom, že si dávate digitálny detox, môže vyzerať aj takto. Foto: archív Lukáša Bakoša
Po mesiaci digitálny pôst ukončil. „Keby som to nepotreboval na prácu, asi by som sa nevrátil, ale je to jeden z najlepších kanálov, ako byť blízko k svojmu publiku,“ vysvetľuje autor viacerých bestsellerov Soltész.
Na sieť sa vrátil s novým prístupom. Profil na Facebooku používa takmer výlučne ako pracovný nástroj. Ako hovorí, komunikáciu s blízkymi ľuďmi sa snaží riešiť inými kanálmi, najmä osobne. Vulgárnych a agresívnych ľudí z profilu nekompromisne vyhadzuje a väčšiu pozornosť venuje overeniu ľudí, ktorí ho požiadali o pridanie medzi priateľov.
Čo hovoria čísla
Odborník na online marketing hovorí, že dáta výrazný odlev užívateľov nepotvrdzujú. „Masívnejšie opúšťanie sociálnej siete Facebook, či už vo svetovom, európskom alebo slovenskom meradle, sa nedeje,“ hovorí Ján Papač z reklamnej agentúry Triad. Facebook je podľa aktuálnych údajov druhá najnavštevovanejšia webová stránka na Slovensku ‒ po vyhľadávači Google.
Tento rok má, podľa vlastných prepočtov firmy, reklamný dosah na 2,7 milióna ľudí na Slovensku, o dvestotisíc viac ako vlani. Návštevník tu v priemere strávi takmer pol hodiny pri každej návšteve, iné prieskumy hovoria aj o výrazne dlhšom čase ‒ dve a pol hodiny denne. Zásah spotrebiteľov a tým aj vplyv siete je naďalej jedinečný a firma neustále pracuje na tom, aby to tak aj ostalo.
Algoritmy siete sú nastavené tak, aby užívateľa zaujali a udržali si jeho pozornosť čo najdlhšie. Cieľ je jednoduchý, ukázať užívateľom čo najviac reklamy a profitovať. Systém sa vďaka využitiu umelej inteligencie postupne zdokonaľuje a pružne reaguje na záujmy konkrétnej osoby, ktoré pozná z jej online aktivít.
Chcete vedieť, ako sa digitálny životný štýl snaží použiť proti nám základné ľudské vlastnosti a ako to firmy zneužívajú? Odpovede nájdete v knihe Zachovaj si zdravý rozum, ktorú si za zvýhodnenú cenu môžete kúpiť tu.
Mnohí ľudia tak skôr či neskôr prídu na to, že pozeraním videí, písaním statusov či diskusiami trávia čoraz viac času, ktorý im potom chýba na prácu, vzťahy, rodinu či šport. A rozhodnú sa podobne ako Bakoš, Soltész či Králik pre digitálnu diétu.
Firmy v slepej ulici
Čo si môže dovoliť jednotlivec, pre podniky je takmer neuskutočniteľné. „Firmy si odchod z Facebooku nemôžu dovoliť, jednoducho nemajú alternatívu,“ zdôrazňuje Papač. Hoci ostatné siete, najmä Instagram či Tiktok, postupne rastú, virtuálny priestor s porovnateľným zásahom publika, kde firma môže prezentovať svoje aktivity, služby alebo výrobky, neexistuje.
Pandémia naštrbila efektívnosť outdoorovej reklamy, keďže obmedzenia pohybu znížili počty ľudí v uliciach a na cestách. Zvyšné marketingové kanály, rádio a televízia, sú, v porovnaní so sociálnymi sieťami, výrazne drahšie.
Odchod firiem z Facebooku podľa odborníka na online marketing napriek tomu nastal. „Vlani v lete viaceré veľké firmy ako Unilever alebo Levi’s zmrazili platby za reklamu na Facebooku, aby dali signál, že im prekáža ľahostajný postoj siete k šíreniu hoaxov a nenávistných príspevkov. No postupne sa vrátili a odvtedy sme neboli svedkom podobnej aktivity,“ dodáva odborník na online marketing.
Odolať pokušeniu
Pre jednotlivcov je však nepretržitý boj s nástrahami siete veľmi dôležitý. „Sociálne siete môžu byť veľmi užitočné, ale skrývajú obrovské nástrahy a riziká ‒ sú požieračom času a emócií a odtrhávajú ľudí od toho, čo my psychológovia považujeme za najdôležitejšie pre vyrovnaný a šťastný život ‒ žiť tu a teraz,“ upozorňuje psychologička Hana Ševčíková.
Navyše, sú čoraz šikovnejšie v tom, ako posúvať hranice času, ktorý im človek venuje. Prínos pre užívateľa je pritom často viac než sporný. Napríklad diskusie len málokedy vedú k tomu, že diskutujúci prehodnotia svoje názory na základe argumentov iných ľudí.
Ide skôr o fórum, na ktorom si každý ventiluje svoje pocity a hľadá potvrdenie svojej pravdy. „Mali by sme viac vnímať to, koľko času a čomu venujeme na sociálnych sieťach a či to tak skutočne chceme,“ dodáva psychologička.
Pedagóg a mentor Dávid Králik, ktorého sme spomínali v úvode, v rozlúčkovom príspevku vysvetľuje, že sa postupne dostal až do štádia, že písaním postov, čítaním príspevkov a diskusiou na sociálnych sieťach trávil najmenej štyri hodiny denne a ani potom sa v myšlienkach od obsahu nevedel odpútať.
Čas, ktorý ušetrí odchodom z online sveta, chce venovať dokončeniu dlho odkladaného románu a príprave na maratón. „Tak mi držte palce, aj keď výsledok mojej snahy sa tu asi nedozviete,“ odkázal priateľom a priaznivcom na sociálnej sieti.
Článok bol doplnený a aktualizovaný 31. 12. 2021.
