On je dodnes považovaný za najvýznamnejšieho prvorepublikového podnikateľa – a pre mnohých je najvplyvnejším českým podnikateľom všetkých čias. Jeho mladá manželka už krátko po svadbe zistila, že si nezobrala továrnika, ale podnikateľa aj s továrňou.
Desaťročia mu bola oporou, viedla domácnosť a aktívne sa zaujímala aj o rodinný biznis. A po tragickej smrti manžela musela bojovať o všetko, čo spolu vybudovali. Toto je príbeh Tomáša a Marie Baťovcov.
Tomáš Baťa (1876 – 1932)
Tomáš Baťa. Foto: archív Nadácie Tomáša BaťuZakladateľ svetového obuvníckeho impéria, československý kráľ obuvi, ale aj starosta Zlína, mesta, ktoré dokázal premeniť na nepoznanie a kde je dodnes prítomný na každom kroku.
Zo svojej firmy postupne vybudoval rozsiahly a na svoju dobu úplne ojedinelý komplex, v ktorom kombinoval nielen obuvnícku výrobu, ale aj početné obchodné, marketingové, logistické či finančné sektory.
Celkovo vybudoval 35 priemyselných odborov. Jeho pracovné a obchodné metódy či systém motivácie spolupracovníkov boli revolučné a dodnes sa používajú ako príklady špičkového top manažmentu, vzorovej firemnej kultúry či starostlivosti o zamestnancov.
Tomáš Baťa zomrel predčasne vo veku 56 rokov pri leteckej havárii 12. júla 1932. Jeho firma vtedy pôsobila v 60 krajinách sveta.
Marie Baťová, rodená Menčíková (1893 – 1954)
Narodila sa vo Viedni do mimoriadne vplyvnej a vzdelanej rodiny významného českého literárneho vedca Ferdinanda Menčíka, ktorý bol dlhoročným kustódom cisárskej dvornej knižnice. Vďaka tomu získala Marie na svoju dobu pre ženu mimoriadne vzdelanie, bola sčítaná, orientovala sa nielen v literatúre, ale aj v umení alebo zemepise.
S Tomášom Baťom sa prvýkrát stretla na plese viedenských Čechov a charizmatický muž, už vtedy úspešný obchodník, a mladé dievča z dobrej rodiny si údajne hneď padli do oka.
Svadba v tieni tragédie
Svadba sa konala 15. apríla 1912 – zhodou tragických historických okolností išlo o deň, kedy sa vo vodách Atlantiku potopil zaoceánsky parník Titanic.
Napriek veľkému vekovému rozdielu boli Baťovci harmonickým párom. Foto: archív Nadácie Tomáša BaťuNad manželstvom Tomáša a Marie však svietila šťastná hviezda; keď sa brali, mal ženích tridsaťšesť rokov a nevesta sotva devätnásť, ich spolužitie však bolo mimoriadne harmonické. Aj keď Marie najskôr nemala oficiálne postavenie v manželovej firme, od začiatku sa aktívne zaujímala o firemné dianie aj o biznis. Jej veľkou témou boli sociálne programy pre zamestnancov i spoločenské dianie v podniku.
Marie skrátka pochopila, že si nevzala Tomáša Baťu továrnika, ale Tomáša Baťu aj s továrňou. A bola manželovi rovnocennou partnerkou nielen v súkromí, ale aj v jeho podnikaní – podľa hesla „za každým silným mužom stojí jeho silná žena“.
Nadšená kuchárka a cukrárka
Samozrejme, bola tiež manželkou a matkou: V septembri 1914 sa manželom narodil syn Tomáš. Marie vystupovala ako vynikajúca gazdiná, matka a ukážková udržiavateľka rodinného krbu, bola aj vynikajúcou pekárkou a cukrárkou. Aj keď mala poruke niekoľko členov personálu, rada sa kuchyni venovala osobne.
Dodnes sa zachovali zbierky jej receptov na domáce čajové pečivo, múčniky a najrôznejšie teplé i studené dezerty, zapísané ručne v nenápadných zošitoch v tvrdých doskách. Nedávno vyšli aj knižne. Ak vás zaujíma, čo sa podávalo k obľúbeným čajom o piatej v rodine Baťovcov, vrelo odporúčame knihu 99 sladkých bodiek Marie Baťovej, ktorú nedávno vydala Nadácia Tomáša Baťu.
Marie sa rada venovala domácnosti, vareniu aj ručným prácam. Foto: archív Nadácie Tomáša BaťuRučne písané recepty ukazujú Baťovú nielen ako nadšenú kuchárku a cukrárku, ale tiež odhaľujú jej dokonalú znalosť množstva svetových jazykov – jednotlivé recepty si pravidelne písala v originálnom znení.
Sladký život továrnika
Zachovali sa ich asi štyri stovky, z ktorých do knihy vybrali práve tých 99 sladkých. Mnohé sú s vtipnými poznámkami, ktoré vypovedajú aj o láskyplnom vzťahu medzi Tomášom, ktorého manželka oslovuje „Tomo“ a Marií, ktorú zas manžel oslovuje „Mánička“.
Recepty v knihe sú rozdelené do piatich častí, ktoré opäť vypovedajú o tom, ako sa v rodine Tomáša Baťu žilo. Sú tu Mariine recepty na múčniky vhodné na raňajky, k dopoludňajšej káve, ako sladká bodka po obede, popoludňajšia siesta a podvečerný čaj o piatej.
Vypovedajú o domácej pohode a harmónii a veľkého priemyselníka Tomáša Baťu ukazujú aj ako obyčajného otca rodiny, ktorý si dopraje sladké, a ktorý si po práci rád dá ku káve alebo čaju domáci jablkový koláč.
Tragická smrť a boj o firmu
Rodinnú idylu však ukončila tragická havária, ktorá akoby sa stala prvou predzvesťou budúcich pochmúrnych dejinných udalostí. Marie sa stala súčasťou zložitého dedičského konania, ktoré sa vlieklo mnoho rokov. A nešlo len o súkromný majetok, ale tiež o vlastníctvo manželovej firmy.
V čase Tomášovej smrti mala Marie pripísaných už 25 percent akcií firmy, čo sa po tragickej smrti zakladateľa zložito vyjednávalo následne aj na pôde ministerstva financií.
Vrak lietadla, v ktorom zomrel Tomáš Baťa. Foto: archív Nadácie Tomáša BaťuĎalšia rana prišla po nemeckej okupácii. Baťová, ktorá vtedy žila v kanadskom exile, sa musela vrátiť do Protektorátu. Podľa novozavedených pravidiel musel každý majiteľ aj spolumajiteľ firmy úradne nahlásiť držanie akcií. Marie sa teda vrátila na územie okupované nacistickým Nemeckom, aby jej nebol zabavený celý majetok.
Počas vojny Baťová statočne zostala doma – už len preto, aby spolu s ďalšími akcionármi udržala manželovu firmu v českých rukách. Pritom však prejavila neuveriteľné hrdinstvo – statočne pomáhala prenasledovaným, českému odboju a na začiatku roka 1945 dokonca pomáhala v Zlíne ukrývať partizánov.
Život v exile
Pani Marie so synom Tomášom. Foto: archív Nadácie Tomáša BaťuNapriek tomu po vojne a pri postupnom preberaní moci komunistami čelila, podobne ako všetci ďalší „buržoázni továrnici“, systematickej perzekúcii. Až 8. júna 1946 získala, vďaka príhovoru ministra Jana Masaryka, cestovný pas a okamžite odlieta do Veľkej Británie.
Domov sa už nikdy nevrátila. V ďalších rokoch sa zdržiavala striedavo na Bermudách a v New Yorku, kde v roku 1954 zomrela. Mala len šesťdesiat rokov.
Až v roku 1993 nechal jej syn Tomáš previezť matkine pozostatky späť do Zlína, kde je Marie Baťová pochovaná po boku manžela na tamojšom Lesnom cintoríne.
Článok vyšiel na Forbes.cz, autorkou je redaktorka českého Forbesu Irena Cápová.
