Netvrdím, že náborári trvajú na zamestnávaní ľudí s „praxou v odbore“, lebo sú leniví zaúčať nových zamestnancov. Ak však povieme, že podobné konanie je výsledkom strachu a nie lenivosti, znie to oveľa lepšie.
Náborári jednoducho majú strach prijať človeka, ktorý neovláda žargón ich odboru. Inteligentná osoba však požadovanú prax získa za niekoľko mesiacov.
Absolventi bez praxe majú jednu výhodu.
Pre neskúsenosť myslia a riešia problémy kreatívne
Môj prvý džob na oddelení HR bol pre spoločnosť, ktorá vyrábala pohľadnice. Neskôr som sa presunula do technologickej firmy. O technológiách som nemala ani poňatie. Netušila som, o čom sa rozprávajú kolegovia. Uvedomila som si, že nemá zmysel skrývať vlastnú nevedomosť. Vedeli predsa, že som bola opernou speváčkou, keď ma prijímali. Začala som klásť veľa otázok.
Na každom stretnutí a takmer pri každom rozhovore som sa pýtala, nie len zopár prvých mesiacov, ale niekoľko rokov. Vytvorila som slovník s odbornými názvami pre nováčikov. Začala som organizovať školenia, aby sa aj netechnickí pracovníci dozvedeli viac o podstate nášho biznisu. Zachovala by som sa rovnako, ak by som prvé mesiace intenzívne nepracovala na vlastných vedomostiach a naberaní nových skúseností?
Ako hľadať prácu v čase, keď je ponúk málo?
Zostaňte aktívny a poučte sa z minulosti
Naučila som sa, že byť outsiderom je v skutočnosti veľkou výhodou. Ako outsider môžete klásť otázky, odborník by sa hanbil. Môžete byť ako to dieťa, ktoré vykrikovalo, že kráľ je nahý. Veď zatiaľ vás nikto nenaučil byť potichu. Pre manažéra je jednoduché vytvoriť dokument plný pracovných požiadaviek, ktoré spĺňajú len skúsení odborníci – na biznis to má však zlý vplyv.
Priekopnícke nápady neprídu od ľudí, ktorí sa plavia už niekoľko rokov v rovnakých vodách. Veľké a nové nápady pochádzajú od nováčikov v brandži.
Brilantné kniha Billiho Brysona „A Short History of Nearly Everything“, sa na tému díva z dramatickejšie perspektívy. Pri čítaní tejto knihy som si neuvedomovala, ako veľa nápadov prichádza práve od nováčikov a outsiderov. Vďaka Bohu za novú perspektívu!
Tu je päť dôvodov, prečo prijať človeka bez praxe v odbore:
- Ľudia upadajú do mentálnej rutiny. Ak ste vykonávali rovnakú prácu aj v predošlom zamestnaní, je len malá pravdepodobnosť, že ponúknete novú perspektívu na zachodené procesy, ustálené rozhodnutia, metódy a stratégie. Najlepšia otázka, ktorú sa môže zamestnanec spýtať, znie – „prečo robíme veci týmto spôsobom?“ Takáto otázka podnecuje konverzáciu, ktorá je nevyhnutná, ak túžime po pozitívnej zmene. Podobnú úroveň záujmu však nikdy nedostanete od človeka, ktorý si myslí, že vie všetko, aj to „ako by mali veci správne vyzerať“.
- Ak sme okolnosťami nútení učiť sa o novom zamestnaní, podvedome využívame skúsenosti z predchádzajúcej práce – a výsledky určite prekvapia. Nováčikovia nevnímajú „best practises“ ako obmedzenia a nemajú ani potrebu ich striktne dodržiavať. Na vaše problémy sa budú dívať z novej perspektívy, postrehnú nové príležitosti aj riešenia.
- Ak stále dookola vykonávame rovnakú prácu, znovu a znovu, zvykneme sa až príliš upnúť na tradičné metódy. Ak túžite po zamestnancovi, ktorý vám pomôže zmeniť pohľad na danú pozíciu, nemôžete sa spoliehať na staré pravidlá. Nehľadáte ľudí, ktorí hneď pri prvom pohovore sami stanovia bariéry pracovnému výkonu. Nezaujíma ich, čím je spoločnosť výnimočná, majú svoje štandardné procesy a nechystajú sa ich meniť.
- Zamestnať človeka bez odborných skúseností, môže byť pre vás, ako manažéra, výzvou. Budete pozorovať, ako čelí vášmu svetu. Získate užitočné skúsenosti. Nováčika však musíte zaúčať netradičným spôsobom. Budete odpovedať na otázky, ktoré sa vám už roky vyhýbali– a možno ste ich nikdy predtým nedostali.
- Nováčik, bez praxe v odbore, vám do tímu vnesie rôznorodosť – vzácna vec, ktorú potrebuje každý manažér.
Vypĺňať všetky pozície nováčikmi bez praxe asi nie je najlepšie, rozhodujúce kritéria by ste však mohli rozšíriť, aby nimi prešli skvelí a brilantní ľudia, ktorí v danom odbore predtým nepracovali.
Prijímaním nováčikov do tímu môžete len rásť. Celé proces výberového konania sa urýchli a zjednoduší, ak sa odhodláte zbaviť požadovanej „praxe v obore“.
Pohovory budú zrazu oveľa zaujímavejšie. Rozprávaním sa s ľuďmi, ktorí prišili z rôznych profesií, sa naučíte oveľa viac, ako diskusiou so zamestnancami, ktorí vedú viac menej rovnaký život ako vy, možno len v iných spoločnostiach.
Ak zamestnáte človeka, ktorý nemá prax v odbore, dáte priestor formovaniu vlastných názorov – môže to byť ten najlepší dar zo všetkých!
Autorka Liz Ryan píše pre Forbes.com o personalistike.
