Koľko stojí výchova dieťaťa? Otázka, pri ktorej začneme zratúvať výdavky od detských plienok až po zápisné za lyžiarsky výcvik na strednej škole. Téma však má aj iný rozmer. O aký veľký príjem sa zriekame starostlivosťou o deti a rodinu? Odpoveď na túto otázku je prekvapivá.
Matky sa vzdávajú o časť príjmov v prospech detí
Matky majú aj šesť rokov po prvom pôrode mzdy o tretinu nižšie, než keby deti nemali. Príjmy matiek z práce totiž tesne po narodení prvého dieťaťa klesnú takmer na nulu. Neskôr vrastú, no nevrátia sa na pôvodnú úroveň.
Aj s porovnaním so stavom pred materstvom sú ich reálne príjmy šesť rokov po narodení dieťaťa až o 13 percent nižšie než rok pred pôrodom. Ich rovesníčky, ktoré deti nemajú, pritom zarábajú kvôli kariérnemu posunu ešte viac. Konštatuje to Inštitút finančnej politiky (IFP).
Negatívny vplyv materstva je podľa analytikov viditeľný aj v dlhodobom porovnaní. Desať až 15 rokov po narodení prvého dieťaťa rodičovstvo znižuje mesačné príjmy žien stále o približne tretinu.
Otcovská prémia
Sociologická literatúra na to používa pojem „pokuta za materstvo“ alebo „materská príjmová penalta“. Naopak, u mužov sa hovorí o „otcovskej prémii“. Čo to znamená?
Príjmy mužov po narodení dieťaťa sú v porovnaní s bezdetnými mužmi prekvapivo vyššie. Tento pozitívny rozdiel je badateľný najmä počas prvých rokov po narodení potomka.
Po piatom roku začína byť aj u otcov efekt negatívny. Narodenie dieťaťa tak má na príjmy matiek a otcov presne opačný účinok. Dôvodov je viacero.
Ženy dávajú prednosť flexibilite pred kariérou
Najdôležitejšou príčinou poklesu miezd žien je ich nižšia participácia na pracovnom procese. Ženy zostávajú s deťmi doma najmä počas prvých troch rokov materstva. Ani potom však nenastúpia do pracovného procesu naplno.
Analytici konštatujú, že ani po šiestich rokoch neodpracujú ženy s dieťaťom toľko mesiacov, čo bezdetné ženy. Vyhľadávajú totiž čiastočné či flexibilné úväzky a pri voľbe pracoviska dávajú prednosťou voľnosti pred finančným ohodnotením. To im umožňuje skĺbiť prácu s výchovou detí.
Niet sa čomu čudovať, že ruka v ruke s tým ide aj pokles kvalifikácie. Výpadok z pracovného procesu na niekoľko rokov im totiž znemožňuje držať krok s najnovšími pracovnými a profesijnými trendami. Menej naakumulovaných pracovných skúseností vedie k menšiemu platovému ohodnoteniu a pomalšiemu kariérnemu rastu.
„Tieto preferencie sú do istej miery formované kultúrnym prostredím a spoločenskými očakávaniami, ktoré sú na matky kladené. V neposlednom rade môžu byť matky a mladé ženy obeťami diskriminácie spojenej s predsudkami o role a schopnostiach matiek a mladých žien,“ naznačuje IFP.
Otcovia zarábajú viac ako bezdetní muži
Naopak, mužom otcovstvo finančne svedčí. Najmä, keď sa pozrieme na ich výplatnú pásku. „Najčastejšie udávaným vysvetlením otcovskej prémie je potreba kompenzovať výpadok príjmov matky,“ vysvetľujú analytici IFP.
Inštitút však dodáva, že za vyšším platom môže byť aj lepšie subjektívne ohodnotenie zo strany zamestnávateľov. „Otcovia môžu byť považovaní za produktívnejších či zodpovednejších,“ nazdávajú sa analytici.
Tieto fakty potvrdzujú zažité rodové stereotypy. Ženy kladú dôraz na starostlivosť o rodinu a na bočnú koľaj odsúvajú profesiu, kým od mužov sa očakáva, že zabezpečia rodinu finančne.
Len 48 percent našincov si myslí, že žijeme v rodovo vyváženej spoločnosti. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti IKEA a agentúry Simply 5 realizovaného v januári tohto roka.
- Slovenské ženy majú v priemere o 19 % nižšie príjmy ako muži.
- Hrubá rodová príjmová nerovnosť bola na Slovensku v roku 2018 šiesta najvyššia v EÚ.
- Ženy síce častejšie pracujú v odvetviach s typicky nižšími mzdami, avšak majú v priemere vyššie vzdelanie ako muži.
- Šesť rokov po narodení prvého dieťaťa znižuje rodičovstvo mesačné príjmy matiek o 33 %.
- Dlhodobý vplyv materstva je výraznejší pre matky s vyšším vzdelaním. Príjmy žien s ukončenou vysokou školou rastú s vekom rýchlejšie. Potenciálna strata a zastaranie zručností sú tak pre ne väčšie a prestávka v kariére nákladnejšia.
- V roku 2020 materskú dávku poberalo v priemere 5 541 mužov mesačne, čo je približne desaťnásobne viac ako v roku 2014. Na materskú odchádzajú najmä muži, ktorí predtým pracovali na trvalý pracovný pomer. Dochádza k tomu najmä 2 až 3 roky po narodení prvého dieťaťa, teda v čase, keď sa narodí druhé dieťa.
Nežijeme v rodovo vyváženej spoločnosti
V prieskume sa ukázalo aj to, že ženy majú všeobecne vyšší podiel na „neplatenej práci“ v domácnosti než muži. „Denne trávia domácimi prácami takmer o hodinu viac ako muži, čo predstavuje týždenne skoro jeden celý pracovný deň,“ konštatujú autori prieskumu. Viac práce v domácnosti znamená pre ženy menej kapacít na platenú prácu.
V 39 percentách slovenských domácností sa partneri o domáce práce delia rovnomerne medzi sebou. Avšak v každej druhej slovenskej domácnosti nesú celkovú zodpovednosť za domáce práce výhradne ženy a len v jednej z desiatich domácností sú za domáce práce plne zodpovední iba muži.
Štatistiky ďalej ukazujú, že v 55 percentách prípadov zostáva doma s dieťaťom v prípade choroby žena. Len v 36 percentách domácností je táto povinnosť rozdelená medzi oboch partnerov.
Dlhodobé dôsledky nerovnosti
„Vo všeobecnom vnímaní sa stretávame s tým, že rodová rovnosť tu predsa je. Ženy môžu voliť, pracovať a majú rovnaké práva ako muži. Máme dokonca ženu prezidentku. Ak by tu však bola, ženy by nemuseli dokazovať, že vedia napríklad lepšie šoférovať a muži, že sú napríklad rovnako dobrými rodičmi,“ uvádza špecialistka na rodovú rovnosť z Pedagogickej fakulty UK Miroslava Lemešová.
Odborníci sa zhodujú, že rodová nerovnosť má dlhodobo pre spoločnosť negatívne dôsledky. Nedostatky spôsobujú, že ženy nedokážu v práci naplno využiť svoj osobnostný potenciál. Vedie to k ich nižším príjmom, čo sa prejavuje aj na nižších dôchodkoch.
„Zvyšuje to ekonomickú závislosť žien na príjmoch partnerov,“ pripomínajú ďalší negatívny dôsledok analytici IFP.
„Pre spokojnú domácnosť je potrebné, aby bola deľba práce spravodlivejšia. Ak väčšinu povinností v starostlivosti o domácnosť preberá iba jeden z partnerov, predstavuje to pre neho nadmernú záťaž, ktorá skôr či neskôr môže prerásť do úzkosti, dlhodobej preťaženosti a iných príznakov. Skutočná rovnosť sa začína doma,“ konštatuje Roman Bojko, líder pre rovnosť, rozmanitosť a inklúziu v spoločnosti IKEA pre región Česká republika, Maďarsko a Slovensko.
Aké je riešenie?
IFP navrhuje, aby sa štát pri riešení nerovnosti zameral v prvom rade na podporu návratu matiek do zamestnania. Môže sa tak diať najmä zvyšovaním dostupnosti predškolskej starostlivosti v podobe jaslí a škôlok, no aj podporou využívania materskej a rodičovskej dovolenky zo strany otcov či flexibilným zamestnávaním.
„Je potrebné zdôrazniť, že efekty opatrení môžu byť obmedzené, ak nie sú sprevádzané zmenami v rodových normách a očakávaniach, ktoré sú na ženy a mužov v súvislosti s rodičovstvom kladené,“ uzatvárajú analytici IFP.
