Extrémne dažde, ktoré počas letných prázdnin spôsobili devastujúce záplavy v Európe, majú podľa najnovšej vedeckej štúdie na svedomí klimatické zmeny. Záplavy v Nemecku, Belgicku, Holandsku a Luxembursku medzi 12. a 15. júlom si vyžiadali najmenej 220 obetí a spôsobili škody v hodnote niekoľkých miliárd eur.
Podľa štúdie vedeckej skupiny World Weather Attribution, ktorá združuje európskych a amerických vedcov, boli záplavové dažde v strednej Európe o 3 až 19 percent závažnejšie najmä pre globálne otepľovanie spôsobené človekom.
Ešte dôležitejšia je však informácia, že pravdepodobnosť takýchto ničivých prírodných katastrof je už teraz v dôsledku klimatických zmien 1,2- až 9-krát vyššia než predtým, v závislosti od mnohých faktorov a od konkrétnej lokality.
„Tieto záplavy ukazujú, že extrémne prejavy počasia, ktoré prekonávajú doterajšie rekordy a ktoré sú umocnené klimatickými zmenami, sa môžu objaviť kdekoľvek a spôsobiť obrovské škody na majetku aj na životoch,“ prehlásil Frank Kreienkamp, autor štúdie a šéf postdamskej pobočky nemeckej meteorologickej služby Deutscher Wetterdienst.
„Predstavitelia krajín západnej Európy si musia uvedomiť zvyšujúce sa riziko extrémnych zrážok, aby sa na ne mohli lepšie pripraviť,“ varuje Kreienkamp.
Klíma sa mení príliš rýchlo
Výskumníci založili zistenia publikované v novej štúdii na historických záznamoch o počasí a na počítačových simuláciách. Tie porovnávajú dnešnú klímu s klímou, ktorá bola na Zemi pred viac než sto rokmi.
Od konca 19. storočia vzrástla priemerná teplota na Zemi o 1,2 °C. Výsledky štúdie len potvrdzujú závery správy, ktorú vydala OSN začiatkom augusta. V nej sa píše: „Nedá sa popierať, že pôsobenie človeka má za následok oteplenie atmosféry, oceánov a pôdy.“
Dažde, ktoré spôsobili európske záplavy, prekonali o značný kus doposiaľ zaznamenané rekordy v množstve zrážok za deň v postihnutej oblasti. Nemecké regióny Ahr a Erft zaznamenali v inkriminovaných dňoch až 91 mm zrážok za jediný deň. Priemerné množstvo zrážok v záplavami zničenom meste Bad Neuenahtr-Ahrweiler sa pritom obyčajne pohybuje okolo 60 mm za mesiac.
Hayley Fowler, profesorka zaoberajúca sa dopadmi klimatických zmien na anglickej univerzite v Newcastle, ďalej vysvetľuje význam zverejnenej štúdie. Podľa nej je nutné snažiť sa čo najviac spomaliť globálne otepľovanie znižovaním emisií a zároveň sa snažiť čo najviac adaptovať na zmeny, ktoré so sebou otepľovanie prináša.
Čo sa dá robiť?
„Naše najmodernejšie klimatické modely ukazujú vyššiu pravdepodobnosť výskytu pomaly sa pohybujúcich extrémnych dažďov v budúcom oteplenom svete. Tieto záplavy jasne ukázali, že spoločnosť nie je na extrémne klimatické udalosti pripravená,“ hovorí Fowler.
„Musíme čo najrýchlejšie znížiť emisie skleníkových plynov, ale aj vylepšiť varovné systémy a prispôsobiť našu infraštruktúru tomu, aby lepšie odolávala podobným extrémnym udalostiam. Jedine tak znížime počet obetí a majetkových škôd,“ dodáva klimatologička.
Veda hovorí jasne
Aby sme lepšie pochopili, čo všetko môže postupujúce globálne otepľovanie spôsobiť, skúsili výskumní pracovníci vytvoriť modelovú situáciu, v ktorej je teplota o ďalších osem desatín stupňa Celsia vyššia než dnes. Výsledky naznačujú, že také oteplenie by spôsobilo 0,8- – 6-percentný nárast intenzity dažďov oproti súčasnosti a pravdepodobnosť výskytu podobných extrémnych dažďov by sa zvýšila asi 1,2- – 1,4-krát.
Táto štúdia je najnovšou z rýchlo sa rozvíjajúceho odboru tzv. atribučných vied, ktorý sa pokúša vysledovať spojitosť medzi klimatickými zmenami a prejavmi počasia.
„Tieto záplavy nám ukázali, že ani rozvinuté krajiny nie sú v bezpečí pred extrémnymi prejavmi počasia, ktoré sa s postupujúcim globálnym otepľovaním zhoršujú. Máme pred sebou naliehavú celosvetovú výzvu a musíme jej čeliť. Veda hovorí jasne už niekoľko rokov,“ hovorí klimatologička Friederike Otto, jedna z popredných predstaviteliek nového vedného odboru a zástupkyňa riaditeľa Inštitútu pre zmenu životného prostredia na Univerzite v Oxforde.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ David Vetter.