Jeden z najvýraznejších európskych filmových hercov, Jean-Paul Belmondo, zomrel vo veku 88 rokov. Jeho herecký životopis sa číta, ako aj inak, ako encyklopédia.
V 50. rokoch začínal ako „bláznivý Pierrot“ či rovno D´Artagnan – a pritom bol synom alžírskeho imigranta. V rodine mal aj sicílske a piemontské korene.
Ešte predtým bol krátko aj boxerom. Do francúzskeho filmu priniesol „Bébel“, ako ho volali ešte spolužiaci z konzervatória podľa jednej Gabinovej roly, drsný šarm, ktorý ostro kontrastoval s chlapčenskou vizážou jeho najväčšieho rivala Alaina Delona.
Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia, ešte stále pred svojimi tridsiatymi narodeninami, prerazil vo filme ako klasický „tvrdý chlapík“ – nech už sa jeho postava volala László Kovács alebo Michel Poiccard a nech bol režisérom Claude Chabrol alebo Jean-Luc Godard.
Herecká legenda so synom Paulom Belmondom na galavečere Lumiéres. Foto: SITA/AP
Komik aj drsniak
V 64. roku vyslobodzoval v Riu snúbenicu ako neodolateľný vojak v komédii, ktorá bola súčasne napínavá. V roku 1969 zasa zažiaril v ďalšej komédii. Nehral však nejakého Veľkého šéfa (v origináli Le Cerveau – mozog) , ale malého zlodejíčka.
Alebo v 80. rokoch – tam sa stal rovno klaunom, v skutočne bezvýznamnom filme Senzi finta režiséra Arcadyho. „Komediantsky poňatý film, ktorý pôsobí presvedčivo iba v prvej tretine, a potom pokračuje dosýta opozeranými trikmi žánru. Zábava, celkom nastavená na Jeana-Paula Belmonda,“ hodnotí film Lexikón medzinárodného filmu.
Belmondo bol z tých hercov, ktorí vyčnievajú z každého filmu, geniálneho aj hlúpeho. Iste aj preto, že stále pôsobil, ešte aj na staré kolená, ako unikátny krásavec francúzskej Novej vlny.
Či už hral dramatickú scénu v slávnej autovej naháňačke, ktorá bola vlastne paródiou na Veľkú vlakovú lúpež, alebo v nejakom zabudnuteľnom filme vo svojej ikstej úlohe tvrdého chlapíka.
Možno aj preto, že kaskadérske kúsky rád nakrúcal sám.
Stále bol obklopený krásnymi ženami – na fotografii je spolu s kolegyňami Ursulou Andress a Catherine Deneuve v roku 1968. Foto: SITA/AP
Milovali ho aj v Československu
A, napokon, aj v tých 80. rokoch, hral občas aj vo výborných filmoch. Za jeden, Cestu rozmaznaného dieťaťa od Claudea Leloucha, dostal aj Oscara (hoci iba toho francúzskeho, teda Cesara).
Ako herec dokonale spojil francúzsky šarm so snahou francúzskej kinematografie zareagovať aj na trháky Hollywoodu aj na taliansku novú vlnu. A ešte k tomu ho bolo možné vidieť aj v československej štátnej televízii či v kine ako Muža z Ria či Muža z Acapulca.
Nezanedbateľný podiel na Belmondovej popularite v našich krajinách tak mali, treba dodať, českí dabéri ako Jan Tříska, Jiří Krampol či Ladislav Mrkvička.
„Istý čas už bol strašne unavený. Odišiel v pokoji,“ uviedol jeho právnik Michel Godest pre agentúru AFP.
