Informátorka Chelsea Manning pred piatimi rokmi načrtla vo svojej väzenskej cele nový spôsob ochrany online súkromia. Teraz pomáha uviesť na trh novú generáciu softvéru na ochranu osobných údajov. Stala sa známou tým, že v roku 2010 poslala Julianovi Assangeovi (austrálskemu publicistovi a aktivistovi, pozn. ed.) státisíce prísne tajných dokumentov, a potom oznámila, že je transsexuálnou ženou.
Oblečená v čiernom obleku, so striebornými hodinkami Omega, kráča k malému drevenému stolu v brooklynskom bare Starr v srdci hipsterskej enklávy Bushwick. Objednáva si colu. Napriek tomu, že by som možno očakával opak, táto informátorka, ktorá sa stala ikonou transrodových ľudí, pôsobí, že sa v hipsterskom prostredí cíti nepohodlne.
Najdlhší trest pre informátorku
Pristupuje k nej fanúšik a víta ju späť. „Toto je môj život,“ hovorí potom, ako odišiel. „Nie som len slávna – som zapísaná v histórii.“
Odpykávala si najdlhší trest, aký bol kedy vymeraný informátorovi, potom, čo anonymne zverejnila pomocou siete Tor 700-tisíc vládnych dokumentov. Čas vo väzení však využila na to, aby vymyslela lepší spôsob na zakrytie stôp online používateľov.
Vie, že neziskový projekt Tor, ktorý používala na odosielanie súborov pre mediálnu organizáciu Wikileaks, sa stáva čoraz zraniteľnejším voči striehnucim spravodajským agentúram a orgánom činným v trestnom konaní, preto načrtla nový spôsob, ako skryť internetové prenosy pomocou blockchainu – technológie, ktorá stojí za bitcoinom – a vybudovať tak podobnú sieť. To všetko bez komplikovaného vládneho financovania. Celý plán načrtla na papier vo vojenskom väzení.
Ochrana obchodného tajomstva
Odstránenie slabých stránok týchto sietí znamená viac, než len ochranu budúcich informátorov a kriminálnikov. Súkromné siete sú nevyhnutné taktiež pre veľké spoločnosti, ktoré chcú ochrániť obchodné tajomstvo.
Odvetvie súkromných sietí, vrátane virtuálnych súkromných sietí (VPN) vygenerovalo za rok 2019 obrat 29 miliárd dolárov a očakáva sa, že táto suma sa do roku 2027 strojnásobí na hodnotu 75 miliárd dolárov. Manning si myslí, že neziskové spoločnosti ako Tor, ktoré sa spoliehajú na financovanie svojich anonymných serverov americkou vládou a na celosvetovú sieť dobrovoľníkov, nie sú dostatočne silné.
„Neziskové organizácie nie sú udržateľné,“ hovorí Manning. „Vyžadujú neustálu podporu veľkých kapitálových fondov a vlád.“
Zakladateľ Nym Technologies Harry Halpin a Chelsea Manning diskutujú o svojom rodiacom sa partnerstve. Foto: Michael Del Castillo
Švajčiarsky krypto-startup
V januári 2017 si odpykávala už siedmy rok zo svojho 35-ročného trestu vo Fort Leavenworth, kde je napríklad aj bývalý armádny major Nidal Hasan, ktorý v roku 2009 zabil 14 svojich vojakov.
Keď sa prezident Barack Obama pripravoval na odchod z funkcie, udelil Manning bezpodmienečné zmiernenie trestu. Ako si nanovo vychutnávala slobodu, kontaktoval ju 41-ročný matematik Harry Halpin, ktorý v rokoch 2013 až 2016 pracoval v MIT pre vynálezcu World Wide Webu Tima Berners-Leeho. Pomáhal tam štandardizovať používanie kryptografie vo webových prehliadačoch.
Nevídané technické schopnosti
Halpin požiadal Manning, aby hľadala slabé stránky v jeho novom projekte na ochranu osobných údajov, z ktorého nakoniec vznikol Nym – švajčiarsky krypto-startup so sídlom v Neuchâteli.
Halpin založil Nym v roku 2018 na anonymné odosielanie dát na internete pomocou rovnakej blockchainovej technológie, ako používa bitcoin. Doteraz získal Nym asi 8,5 milióna dolárov od skupiny krypto investorov vrátane spoločností Binance, Polychain Capital a NGC Ventures. Firma teraz zamestnáva desať ľudí a plánuje tím zdvojnásobiť.
Halpina zaujali technické schopnosti Manning. Je viac než len niekým, kto mal náhodou prístup k utajeným dokumentom a zverejnil ich. Pre Halpina je Manning človekom s hlbokým technologickým porozumením toho, ako sa vlády a veľké spoločnosti pokúšajú sledovať súkromné správy.
„Veľmi zriedka máme prístup k ľuďom, ktorí boli skutočne vnútri, ktorí dokážu vysvetliť, aké sú reálne schopnosti týchto organizácií a aké útoky sú pravdepodobnejšie,“ hovorí Halpin. „Pomôže nám opraviť diery v našom dizajne.“
Kto je vlastne Chelsea Manning?
Manning sa narodila 17. decembra 1987 v Oklahome. Jej prvé stretnutie s takzvanou analýzou sieťovej prevádzky bolo na strednej škole. V roku 2003 sa na hodine informatiky naučila obchádzať bloky, ktoré tam zaviedla škola, aby zabránila študentom sťahovať určité súbory – a bola prichytená pri nelegálnom sťahovaní hudby. Riaditeľ to diaľkovo sledoval.
Jej záujem o analýzu sieťovej prevádzky ju priviedol v roku 2008 k The Onion Router (Tor). Je to dobrovoľnícka sieť počítačov, ktorá je na vrchole internetu a pomáha skryť identitu používateľa.
Foto: Jamel Toppin pre Forbes.com
Táto nezisková organizácia využíva „onion routing“, čím skrýva správy pod vrstvami šifier. Každú správu môže dešifrovať iba iný člen siete, ktorý správu presmeruje na nasledujúci smerovač a zaistí, že ju bude môcť dešifrovať iba odosielateľ a príjemca. Ironicky, sieť, ktorá je hovorovo známa ako Dark Web, ktorú Manning používala na odosielanie utajovaných dokumentov pre WikiLeaks, bola vyvinutá vládou USA na ochranu špiónov a vládnych agentov pôsobiacich online.
Takto sa to začalo
Približne v tom čase, keď Manning objavila Tor, tak aj vstúpila do americkej armády. Jej úlohou bolo triediť utajované databázy a hľadať taktické vzorce.
Po tom, ako zistila, čo sa deje pri bojoch v Iraku a Afganistane, zapla počítač, nasadila si slúchadlá a vložila hudobné CD od jednej z jej obľúbených hudobníčok. Namiesto počúvania ho však vymazala a stiahla naň to, čo sa neskôr stalo známym ako najväčší únik informácií v americkej histórii – od citlivých diplomatických informácií až po video zobrazujúce amerických vojakov, ako zabíjajú civilistov, vrátane dvoch novinárov agentúry Reuters.
Vo väzení študovala stolárstvo, ale neprestala sa venovať ani svojmu predchádzajúcemu povolaniu. „Som certifikovaná stolárka,“ hovorí. „Ale keď som sa práve nevenovala stolárstvu, čítala som veľa kryptografických dokumentov.“
V roku 2016 ju vo väzení navštívil fyzik z MIT Yan Zhu, ktorý sa neskôr stal hlavným bezpečnostným pracovníkom v internetovom prehliadači Brave. Tento prehliadač ochraňuje súkromie a platí používateľom v kryptomene výmenou za súhlas so zobrazovaním reklám.
Odhalenie zraniteľných miest
Manning aj Zhu sa zaoberali tým, čo robilo Tor zraniteľným, vrátane jeho závislosti na dobrej vôli vlád a inštitúcií. V roku 2020 pochádzalo 53 % z piatich miliónov dolárov od vlády USA a 27 % od vlád iných západných krajín, neziskových organizácií, nadácií a spoločností. Čo je však podľa nich ešte horšie je to, že technológia vyvíjaná na porušenie súkromia je financovaná vyššími sadzbami než technológia na jeho ochranu.
„Odkedy sa Dark Web, Tor, VPN a všetky podobné služby stali plodnejšími, nástroje na analýzu sa výrazne zlepšili,“ tvrdí Manning. „Medzi vývojármi projektu Tor a niekoľkými štátnymi aktérmi a poskytovateľmi internetu prebieha studená vojna.“
V roku 2014 FBI prišla na to, ako dešifrovať údaje v Tor. Do roku 2020 mal údajne jeden užívateľ takú kontrolu nad Tor uzlami, že mohol ukradnúť bitcoinové transakcie iniciované prostredníctvom siete.
Manning nakreslila na dva linajkové papiere pre Zhu schému, ktorú nazvala Tor Plus. Namiesto šifrovania údajov navrhla, aby vložili do sieťovej komunikácie ekvivalent šumu pre informácie. Okrajovo poznamenala, že by v tom mohol zohrať úlohu blockchain, čo je technológia spropagovaná bitcoinom. Do poznámok nižšie uviedla: „Nová nádej“.
Nová spolupráca
Vo februári tohto roka ju Halpin neskoro v noci zobudil šifrovanou textovou správou, v ktorej ju žiadal, aby sa pozrela na jeho popis startupu Nym. Bol vyvinutý úplne nezávisle od Manningovej náčrtu z väzenia, popisoval však takmer identický systém.
„Nasledujúci deň som si zrušila všetko, čo som mala na programe,“ hovorí. V júli podpísala zmluvu s Nymom na vykonanie bezpečnostného auditu, ktorý by mohol nakoniec zahŕňať bližší pohľad na kód, matematiku a obranné scenáre proti vládnym útokom.
Na rozdiel od Toru, ktorý používa smerovač na zakrytie odoslaných dát, Nym používa takzvaný mixnet, ktorý nielen pomieša dáta, ale tiež strieda metódy, ktorými sa údaje miešajú, takže je takmer nemožné ich znova poukladať naspäť.
„Predstavte si, že máte balíček kariet,“ hovorí Manning. „Čo je skutočne jedinečné je to, že v podstate beriete balíček kariet a zoberiete aj veľa ďalších balíčkov kariet a všetky ich zamiešate.“
Hoci sa Halpin zaviazal vybudovať sieť, ktorá nebude na prevádzku vyžadovať žiadne vládne prostriedky, v júli Nym prijal od Európskej komisie 200-tisíc eur, čo by mu malo pomôcť v rozbehu.
Využitie blockchainu
Ako hovorí Halpin, problém vo financovaní bol aj preto, že donedávna nebol záujem ani zo strany používateľov, rizikového kapitálu ani veľkých spoločností, teraz sa to však zmenilo. „A väčšina záujmu zo strany rizikového kapitálu, zo strany spoločností a používateľov bola poháňaná kryptomenami. Ešte pred piatimi rokmi tomu tak nebolo.“
Dokonca aj samotný Tor skúma, ako využiť blockchain na vytvorenie ďalšej generácie softvéru. Spoluzakladateľ Toru Nick Mathewson hovorí, že táto nezisková organizácia skúma niektoré techniky vyvinuté kryptomenovými spoločnosťami, aby umožnili používateľom vytvoriť si reputáciu bez toho, aby odhalili identitu.
Ironické je, že práve tá kultúra kryptomien, ktorá podľa Halpina priniesla toľko pozornosti investorov, odradila Manning od toho, aby sa zapojila už skôr. Hoci sa Manning považuje za jednu z prvých, čo vstúpili do sveta bitcoinu. Ako tvrdí, ťažila kryptomenu krátko po tom, čo to Satoshi Nakomoto v roku 2009 aktivoval. Minulý rok však predala svoj bitcoin, a nebolo to z finančných dôvodov.
„Nie som fanúšikom kultúry okolo blockchainu a kryptomien,“ hovorí. „Existuje veľa veľkých osobností, ako napríklad Elon Musk a podobne, ktorí chcú zbohatnúť na blockchaine. Je to nové bohatstvo. V niektorých veciach sa to trochu zlepšilo. Ale hovorím o tej kultúre. Je to ako Gordon Gekko, ale s blockchainom.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je redaktor Forbesu Michael del Castillo.
