Slováci sú lídri v bezkontaktných platbách. V celkovom pomere platieb kartou a hotovosťou však dosahujeme stále len polovicu európskeho priemeru. O kartovom biznise hovorili generálny riaditeľ Visa pre Česko, Slovensko a Maďarsko Marcel Gajdoš a člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne zodpovedný za retailové bankovníctvo Zdeněk Románek – predstavitelia dvoch silných značiek, ktoré nedávno ohlásili na Slovensku exkluzívnu spoluprácu.
Ako sa zmenilo platobné správanie Slovákov počas pandémie?
Marcel Gajdoš: Vyspelosť krajiny z pohľadu platieb vo Visa meriame podielom platobných kariet na celkovej spotrebe domácností. Sledujeme, koľko z toho obratu sa realizuje prostredníctvom kariet. Aktuálne je to 20-25 percent. Vo vyspelých krajinách je to viac ako 40 percent.
Ďalej si všímame to, aký podiel sa platí kartami u obchodníkov a koľko sa vyberá z bankomatov. Postupne dochádza k prechodu od hotovostných výberov v prospech platieb kartami. Počas uplynulých piatich, šiestich rokov sa táto konverzia pohybovala na úrovni dvoch-troch percent ročne. Darilo sa nám teda každoročne tri percentá z výberu z bankomatu premieňať na platby kartami u obchodníkov. Počas pandémie sa rýchlosť konverzie zdvojnásobila na šesť percent. Toto je pre mňa najsilnejší efekt pandémie. Začali sme digitalizovať ľudí dvakrát rýchlejšie, ako dovtedy.
Zdeněk Románek: Slovensko je dlhodobo svetovým šampiónom v bezkontaktných platbách. Pandémia tento stav ešte upevnila. Ľudia platili bezkontaktne ešte viac, k čomu pomohlo aj to, že limit na bezkontaktnú platbu sa zvýšil z dvadsať na päťdesiat eur.
„Slovensko je dlhodobo svetovým šampiónom v bezkontaktných platbách, pandémia tento stav ešte upevnila,“ hovorí Zdeněk Románek. Zdroj foto: SLSP
Čím si vysvetľujete posun vo využívaní kariet?
M.G.: Počas pandémie sa počty výberov z bankomatov prepadli. Ľudia boli nútení zostať doma a začali si objednávať tovar cez internet. S tým súvisí aj nárast platieb kartami online. Pred pandémiou pripadalo na e-commerce transakcie len desať percent celkového využívania kariet. Počas pandémie sa tento pomer zvýšil nad dvadsať percent. Keďže ľudia sa zdržiavali najmä doma, nebolo kde platiť v hotovosti.
Ďalším faktorom vyvolaným pandémiou bol nárast platieb inteligentnými zariadeniami, teda mobilom či hodinkami. Okrem nárastu platieb kartami, platieb v e-commerce, dnes ľudia oveľa viac platia mobilmi a smart zariadeniami.
Do akej miery sú tieto zmeny udržateľné?
M.G.: Robili sme si prieskum medzi obchodníkmi, spotrebiteľmi a bankami. Z prieskumov vyplýva, že ak už niekto vyskúšal platenie kartou, nechce sa vrátiť späť k hotovosti. Zistil, že je to jednoduché, bezpečné a v mobile vidí výšku úhrady. Trend, ktorý začal minulý rok, teda ďalej pokračuje. Ľudia pritom už dnes majú prístup k bankomatom, no výbery z nich naďalej klesajú a platby kartami rastú.
Akými opatreniami môže urýchliť prechod na platby kartou banka?
Z.R.: Nástroj, teda platobnú kartu, má dnes takmer každý človek. Našou úlohou je už len vytvárať také podmienky, aby ju aj využíval. A robíme pre to naozaj veľa. Nedávno sme napríklad priniesli vernostný program Moneyback, v rámci ktorého pri platení kartou môžete získať zľavu či inú odmenu u rôznych obchodníkov. Novým klientom vyplácame odmenu tridsať eur, ak cez kartu v mobile zaplatia súhrnne aspoň stovku. Pre mladých organizujeme rôzne súťaže. Ako digitálny líder podporujeme nielen mobilné platobné riešenia Google Pay a Apple Pay, ale aj tie od firiem Garmin či Fitbit, aby sme čo najväčšiemu počtu klientov uľahčili platenie ich mobilom či hodinkami. A motivovať sa snažíme aj obchodníkov, napríklad tým, že terminál im dáme na rok zadarmo, tiež im ponúkame platobný terminál v mobile.
Sú už všetky karty Slovenskej sporiteľne bezkontaktné?
Z.R.: Áno, všetci naši klienti už dostávajú bezkontaktné karty a túto funkcionalitu považujem naozaj za kľúčovú. Výrazne totiž zrýchľuje proces platenia. Kartu len priložíte a ak ide o sumu do 50 eur, nemusíte ani zadávať PIN kód. Je to komfortné a rýchle. Samozrejme, ak túto možnosť nechcete, môžete si bezkontaktné platby vypnúť, ale to nerobí takmer nikto.
Prečo je používanie hotovosti ešte stále také objemné?
Z.R.: Čiastočne je to spôsobené aj tým, že ešte nie je vytvorená dostatočná sieť POS terminálov, najmä mimo miest. Preto sme nedávno priniesli obchodníkom možnosť premeniť ich mobil na platobný terminál. Svoju úlohu prevažne u staršej generácie zohrávajú návyky a v neposlednom rade tu máme stále dosť ľudí, ktorí majú príjmy v hotovosti.
Niektorí obchodníci však nemajú platby kartou príliš v láske. Tvrdia, že nimi prichádzajú o časť tržieb. Do akej miery je toto tvrdenie pravdivé?
M.G.: Pravda je taká, že aj s hotovosťou sa viažu operácie, ktoré sú nákladovými položkami. Je to možno na prvý pohľad neviditeľný náklad, ale do banky treba tržbu zaniesť dva- či trikrát do týždňa. Aj so samostatným vkladom v banke je spojený poplatok. Nákladovo sa tak hotovosť a platby cez terminál pre obchodníka minimálne vyrovnávajú.
„Počas pandémie sa rýchlosť konverzie hotovosti na digitálne platby zdvojnásobila,“ tvrdí Marcel Gajdoš. Zdroj foto: VISA
Z.R.: Musíme si povedať, že platba kartou je služba a tá niečo stojí. Na našich klientoch však vidíme, že sa im to oplatí. Veľa ľudí už dnes pri sebe hotovosť nenosí vôbec. Od obchodníka teda požadujú, aby v jeho prevádzke mohli platiť bezhotovostne. Navyše, keď človek vie, že môže platiť kartou, nie je limitovaný obsahom peňaženky. Priemerná hodnota nákupu je teda vyššia. Naši firemní klienti nám potvrdzujú, že vďaka terminálu im vzrástli tržby, či už príchodom nových zákazníkov, alebo zvýšením tržieb tých doterajších.
M.G. Podľa našich prieskumov môže vybavenosť terminálom prevádzkam priniesť až o 15 percent vyššie tržby. Ja osobne napríklad nejdem do zariadenia, ktoré neprijíma platobnú kartu.
Čo je teda dôvodom toho, že karty ešte neprijímajú všetci maloobchodníci?
M.G.: Dôvodov je viacero. Je tu napríklad segment reštaurácií, drobných služieb a živnostníkov, kde prím stále hrajú platby v hotovosti. Zisťovali sme si v reštauráciách, prečo niektorí terminály nemajú. Častou odpoveďou bolo to, že terminál je drahý. Skutočnou príčinou však je aj šedá ekonomika. Tá u nás predstavuje až 12 percent HDP. Drobní poskytovatelia služieb často nemajú záujem o digitalizáciu.
Ďalším dôvodom je aj to, že časť obchodníkov ešte nebola bankou s ponukou na terminál vôbec oslovená, takže je tu medzera na trhu. Na druhej strane je potrebné povedať, že nie je možné dosiahnuť digitalizáciu na sto percent. Hotovosť tu jednoducho s nami stále bude.
Čo by pomohlo, aby sa platby kartou ešte viac rozšírili?
M.G.: Hľadáme spôsoby a platformy tak, aby terminál pre obchodníka dával zmysel, aj keď má povedzme dve platby za deň. Preto je mobil ako akceptačné zariadenie vhodné riešenie pre obchodníkov, ktorí majú nízky počet transakcií, ale potrebujú zákazníka obslúžiť. Vstupné náklady sú pre nich nulové.
Kartové spoločnosti a banky sú častými nositeľmi inovácií. Boli to bezkontaktné platby, teraz platby mobilmi. Kam sa upiera vaša inovačná aktivita v súčasnosti?
M.G.: Snažíme sa zlepšovať užívateľskú skúsenosť v e-commerce. Ešte stále je nutné zadávať údaje o sebe a karte aj pri niekoľkoeurových položkách, čo sa zákazníkom veľmi nechce. Našu aktivitu teraz preto smerujeme do zjednodušenia procesov v tejto oblasti, ako napríklad nákup na jeden klik bez vypisovania adresy a podobne.
Druhým typom inovácií je neustále zvyšovanie bezpečnosti transakcií, napríklad tokenizácia čísla karty. Chceme ľudí viac posúvať od hotovosti ku kartám a dnes už najmä k platbám mobilom. Pomáhame pritom bankám. Bankový sektor by, samozrejme, chcel, aby pobočka neslúžila na vklady hotovosti. Stane sa to vtedy, keď klesnú platby hotovosťou. Pre banky vďaka tomu vzrastie priestor na poradenstvo.
Z.R.: Popri inováciách, ktoré neustále prinášame, je kľúčové aj zvýšenie využívania služieb, ktoré už dnes máme, napríklad Google Pay, Apple Pay alebo náš George. Ešte stále ich nepoužívajú všetci, ktorí by mohli. Chceme preto klientom tieto služby ešte viac sprístupniť.
V oblasti e-commerce je ešte stále veľké percento ľudí, ktorí prejdú cez nákupný košík k platobnej bráne, ale platbu nakoniec nezrealizujú. Zadávanie platobných údajov je totiž niekedy príliš zložité alebo neprehľadné. Pracujeme na odstraňovaní týchto slabých miest.
Príkladom je náš mToken, vďaka ktorému môžu ľudia platiť kartou na internete bezpečnejšie a pohodlnejšie v porovnaní s prepisovaním jednorazového kódu z esemesky.
Zdeněk Románek. Zdroj foto: SLSP
Aktuálnou témou je dohoda o spolupráci spoločnosti Visa a Slovenskej sporiteľne. Čo si od nej sľubujete?
Z.R.: Vybrali sme si Visu, pretože si myslíme, že táto celosvetovo najsilnejšia kartová spoločnosť funguje z pohľadu autorizácie platieb extrémne dobre. Ide o spojenie dvoch silných brandov. Navyše nám to umožní zavádzať zmeny a inovácie ešte rýchlejšie.
M.G.: Obom stranám – tak Vise, ako aj Slovenskej sporiteľni – dáva takáto dohoda zmysel. Je to spojenie dvoch lídrov. Z pohľadu akceptácie je Visa najväčšia na svete. Pre klientov sporiteľne sa tak rozšíria možnosti úhrady. Používanie kariet sa zvyšuje aj tým, že je za nimi silná značka. Dohoda má teda viacero aspektov.
Priestorom na inovácie je aj prechod na zelenú ekonomiku. Platí to v prípade platobných systémov?
Z.R.: Bezpochyby. Už len prechod na bezhotovostné operácie je z pohľadu uhlíkovej stopy víťazstvo. A ekologická je aj naša vzájomná spolupráca – všetky nové karty sú rozložiteľné a od budúceho roka plánujeme vydávať aj recyklované platobné karty. Ďalším stupňom sú virtuálne karty, ktoré je možné nahrať si do mobilu bez nutnosti, aby vôbec fyzicky existovali.
Naša ekologická orientácia je sprievodným faktorom digitalizácie celej banky. V pobočkách používame tablety namiesto papiera. Zmluvy sa podpisujú v Georgeovi, netlačia sa a ani nearchivujú. Za uplynulé roky sme dokázali eliminovať z našich procesov desiatky ton papiera.
M.G.: Pri prechode na zelenú ekonomiku nejde len o samotný plast použitý na výrobu karty, ale aj o náročnosť celého informačného systému. Sme preto veľmi aktívni pri využívaní obnoviteľnej energie. Naše zúčtovacie systémy už od minulého roku prešli výhradne na obnoviteľnú energiu.
Od roku 2040 budeme ako firma vytvárať nulové emisie. Snažíme sa ukázať klientom, akú má platobná transakcia uhlíkovú stopu a rôznymi aktivitami to eliminovať alebo vynulovať.
Marcel Gajdoš. Zdroj foto: VISA
