Rasťo Michalik takmer tridsať rokov pôsobil v marketingu ako kreatívnec. Je autorom stoviek reklamných kampaní a držiteľom 180 cien za kreativitu a efektivitu. Ako jediný slovenský kreatívec vyhral dvakrát cenu Filip za výnimočný osobný prínos do slovenskej kreativity. Tvorivosť podľa neho ľuďom pomáha v každej životnej situácii. Toto posolstvo odovzdáva aj ako lektor kurzov Tvorsi, ktoré založil.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo človek vďaka kreativite dokáže vyriešiť každý problém?
- Ako môže kreativita zmeniť celú spoločnosť?
- Prečo deti kurzy tvorivosti nepotrebujú?
- Čo robiť, keď má človek blok a nedokáže vymyslieť vôbec nič?
- Ako sociálne siete ovplyvňujú našu kreativitu?
Tvorivosť ako ideálne riešenie
V kreatívnom biznise ste pracovali takmer 30 rokov a pri pohľade na vaše portfólio má človek pocit, že ste nikdy nevytvorili kampaň, ktorá by nebola úspešná. Prečo ste sa rozhodli z marketingu odísť?
Je pravda, že sa mi v reklame darilo a som za to veľmi vďačný. Bavilo ma meniť niekoľkostranové odborné zadania, plné chladných dát, ktorým rozumelo len pár expertov, na niečo jednoduché, emotívne a príjemné, čomu dokáže porozumieť každý. A dokonca si k tomu môže vytvoriť aj vzťah. V určitej fáze života ma však táto práca prestala napĺňať a rozhodol som sa odísť.
Dnes vediete kurzy kreativity Tvorsi. Ako ste ich vytvorili?
Verím, že na každý problém existuje ideálne riešenie a je v našich silách ho nájsť. Ako kreatívny riaditeľ som viedol tímy hľadajúce takéto riešenia pre nadnárodné koncerny aj lokálne firmy – od bánk po pivo, od miliónových rozpočtov po charity.
Patriť tri desaťročia k špičke vo svojom odbore sa nedá spoliehaním sa na náhodu. Spočiatku ma viedla intuícia, ale časom som si uvedomil, že nech je problém akýkoľvek, k jeho riešeniu ma vždy privedie tá istá mentálna cesta.
Kto ju nepozná, ľahko sa stratí a v zúfalstve mu potom stačí aj priemer, aj keď šiel pôvodne hľadať výnimočnosť. Ak však viete, čo na túto cestu potrebujete, dôverne poznáte jej slepé uličky, nástrahy aj pasce, nakoniec nájdete, čo ste hľadali. Často dokonca oveľa viac.
Rozhodol som sa touto cestou previesť každého, kto by rád v sebe tvorivosť prebudil a rozvíjal. Keď totiž zistíte, ako jednoducho a dokonalo tvorivosť funguje, dokážete si ňou obohacovať každý deň, v súkromí aj v práci.
Skreslená realita
Aj v súkromí?
Samozrejme. Aj zdanlivo mizerný deň dokážeme svojou tvorivosťou zmeniť na výnimočný.
To sú odvážne slová. Ako napríklad?
Predstavte si, že idete so svojím dieťaťom po chodníku, ono sa potkne, spadne a odrie si koleno. Slzy, rev, hotová tragédia. A vy máte niekoľko možností.
Môžete ho napomenúť, že nedáva pozor, alebo prepadnete stresu aj vy, čím situáciu ešte zdramatizujete. V oboch prípadoch upútate jeho pozornosť na bolesť a dieťa jej už vôbec nemá šancu uniknúť.
Alebo svojou tvorivosťou odpútate jeho pozornosť od nepríjemného a stresujúceho na niečo zábavné a upokojujúce. Môžete sa ho so záujmom spýtať, či chytilo toho motýľa po ktorom skočilo. Alebo mu udreté koleno len presvedčivo pofúkate. Ak vytvoríme inú presvedčivú interpretáciu tej istej situácie, dieťa ju bude vnímať úplne inak.
Neznamená to, že niektorá z interpretácií je správnejšia ako iná. Sú však predstavy, ktoré nám prospievajú, a tie, ktoré nám škodia. Je preto úplne jedno, či jeho pozornosť od bolesti odvedieme k niečomu príjemnejšiemu vymyslenou hrou alebo pofúkaním.
Ak to urobíme tak presvedčivo, že nám dieťa uverí, predstava ktorú sme vytvorili, zafunguje ako dokonalé placebo, čím doslova zmeníme realitu podľa našich predstáv.
Kreatívne placebo
Dokážeme si teda prispôsobovať realitu podľa našich predstáv?
Vďaka placebo efektu vedci zistili, že neuróny v našom mozgu nerozlišujú medzi skutočnosťou a predstavou. Presvedčivá predstava ich dokáže aktivovať rovnako ako skutočný zážitok či stimulant v podobe tabletky.
Pozitívnou predstavou podporujeme tvorbu zdraviu prospešných látok, ktoré uskutočnia očakávanú akciu – liečenie, hojenie, upokojenie. Deštrukčnou predstavou si ,naopak, tvoríme hormóny stresu, ktorými oslabujeme imunitu a zhoršujeme svoj psychický aj fyzický stav. Tieto procesy sa v nás nedejú len „akože“, ale naozaj.
Predstavy ovplyvňujú naše životy oveľa viac, ako si dokážeme pripustiť. Formujú naše očakávania aj obavy. Ovplyvňujú naše vzťahy i zdravie. Dokážu v nás v sekunde rozhorieť vášeň či hnev. Môžu nás celý život obmedzovať, alebo nám dodávať silu. Dokážu nás zabiť, aj vyliečiť z nevyliečiteľných chorôb. Zásadne ovplyvňujú všetky naše rozhodnutia.
Kým si ich vplyv na náš život neuvedomujeme, sme ich ľahkou obeťou. To s radosťou využívajú všetci, čo si ich obrovskú moc uvedomujú. Ak však vieme, ako naša kreativita funguje, dokážeme si tieto predstavy nielen uvedomovať a rozlišovať, ale aj tvoriť a rozvíjať práve tie, ktorých uskutočňovanie nám prospieva.
Mení spoločnosť
Pre koho sú vaše kurzy určené?
Pre každého dospelého. Aj keď si väčšina z nás myslí, že kreativitu nepotrebuje, ak nechceme byť umelcom, dizajnérom či iným kreatívcom. To je rovnaké, ako myslieť si, že nepotrebujeme pohyb, ak nechceme byť profesionálnymi športovcami.
Pravda je však taká, že bez tvorivosti nedokážeme byť životaschopní ani sebestační. Kým nie sme schopní nájsť sami riešenia svojich problémov, sme závislí na pomoci zvonka. Tým zväčšujeme svoj dlh a obmedzujeme svoje vyhliadky.
Na kurzoch Rasťo prevedie účastníkov celým procesom tvorivosti. Zdroj foto: archív Rasťa Michalika
To platí na individuálnej aj kolektívnej úrovni. Bez tvorivosti sú naše možnosti aj zdroje obmedzené. Preto svoju potrebu rásť dokážeme vtedy uspokojiť len na úkor druhých. Tvorivosť nám však umožňuje rásť aj bez toho, aby sme brali priestor iným.
Ako?
Kreativita nemá hranice. Keby mala, nemohli by vznikať každý deň nové úžasné pesničky, recepty, filmy, romány, vynálezy či produkty.
Bez tvorivosti sa cítime ostatnými ohrození, považujeme ich za konkurenciu. Kreativita nám umožňuje tvoriť nové, bez potreby ničenia existujúceho. Práve naopak, máme k tomu úctu, lebo nás to inšpiruje a posúva ďalej.
Chyba v systéme
Prečo deti kurzy kreativity nepotrebujú?
V detstve máme v sebe tvorivosť úplne všetci a bohato ju vtedy aj využívame. V dospelosti sa síce domnievame, že detstvo je bezstarostné. To je však len ďalšia predstava, ktorou sa sami obmedzujeme.
Pretože toľko nových výziev, koľko denne hravo prekonávame ako deti, nezvládame ako dospelí ani za rok. Aktívne vtedy pracujeme s predstavivosťou, sme vnímaví, zvedaví aj odvážni. Vďaka tomu sa každý deň učíme niečo nové, objavujeme nepoznané, skúšame neznáme, rozširujeme svoje schopnosti aj možnosti.
Práve toto nastavenie mysle voláme v dospelosti kreativitou, tvorivosťou či invenciou. V detstve je pre nás táto schopnosť úplne prirodzená. Práve vďaka nej sme schopní uskutočniť každý deň niečo, čo bolo pre nás ešte včera nepredstaviteľné a ešte sa z toho aj tešiť.
A prečo ju vekom strácame?
Súčasným systémom výchovy, vzdelávania a práce sme postupne prevychovaní poslušne vykonávať zadané úlohy, opakovať overené, dodržiavať zabehnutý systém, plniť predstavy druhých na úkor tých svojich a veriť len v existenciu toho, čo sa dá vidieť, chytiť či odmerať. Nečudujme sa, že to má na našu tvorivosť rovnaký vplyv, ako má sedenie na gauči na našu kondíciu.
Verejnému školstvu na celom svete boli tieto základy vštepené ešte pri jeho vzniku, v čase priemyselnej revolúcie. Memorovaním overeného nás poctivo pripravili na monotónnu prácu v pásovej výrobe.
Pri nej nebolo žiadúce zamýšľať sa nad zmyslom zadanej úlohy. Vďaka povinnej školskej dochádzke sa tento systém preniesol do fungovania celej našej spoločnosti. V tom období to malo zmysel. Tento systém nám priniesol obrovský technologický pokrok.
Dnes sme však úplne inde ako pred 300 rokmi. Svet sa mení oveľa rýchlejšie a spoločnosti fungujúce na tomto zastaranom systéme nedokážu na nové výzvy reagovať flexibilne ani efektívne. Systém, založený na poslušnom plnení príkazov a memorovaní informácií, ktoré si môžeme nájsť na internete, je dnes rovnako zastaraný ako parná lokomotíva.
Systém, ktorý v nás kreativitu potláča, v nás totiž len podporuje závislosť na pomoci zvonku a prehlbuje našu neschopnosť.
Všetky zamestnania, doteraz považované za bezpečné, ktoré si vyžadujú len poslušné vykonanie zadanej úlohy, sú nahrádzané technológiou. Tá nepotrebuje odmeny ani dovolenku.
Stále na sto percent
Hovorí sa, že najlepšie nápady sa rodia, keď sa ich ľudia vôbec nesnažia vymyslieť. Je to podľa vás pravda?
Ak človek nevie, ako tvorivosť funguje, jediné, čo mu zostáva, je spoliehať sa na náhodu.
Ale ak to vie, má istotu. Inšpirácia totiž nie je vzácny motýľ, ani Halleyho kométa, ktorá okolo nás preletí raz za 75 rokov. A ak práve vtedy náhodou žmurkneme, tak o ňu prídeme.
Inšpirácia je ako frekvencia všade okolo nás a my sme ako rádio. Ak nevieme, ako túto frekvenciu chytiť, môžeme čakať koľko chceme. Nikdy žiadnu vlnu nechytíme. Aj keby nám sama klopala na čelo a všetci okolo nás ju zachytili.
Práve vedomá tvorivosť nám umožňuje si tú kométu či inšpiráciu pritiahnuť, a to kedykoľvek ju potrebujeme.
Pravdou však je, že dôležitou súčasťou tvorivého procesu je aj fáza uvoľnenia, ktorá našim ideám zaručí ľahkosť. Pretože keď tvoríme v kŕči, je to ťažký pôrod a aj jeho výsledok potom vyzerá kŕčovito a upotene.
Keď dostanete blok
Keď ľudia musia byť v práci kreatívni, stáva sa im, že dostanú akýsi blok a majú pocit, že už nedokážu vymyslieť vôbec nič. Ako by ste to riešili?
Už len tým, že niečo musíme, sa dokážeme sami ľahko zablokovať. Ak však v práci túžime byť kreatívni a aj tak sa zablokujeme, je to spôsobené len tým, že nevieme svoju tvorivosť používať vedome. Ak túžim nejaký svoj problém skutočne vyriešiť, musím byť k sebe samému najprv úprimný, aby som pochopil, prečo sa mi stal.
Vtedy môžeme zistiť, že máme blok napríklad preto, lebo sa nedokážeme sústrediť viac ako pár minút. Každú chvíľu odbiehame svojou pozornosťou k sociálnym sieťam.
Kurzy Tvorsi majú podobu víkendového pobytu. Zdroj foto: archív Rasťa Michalika
Takým spôsobom vlastne každých pár minút začíname vymýšľať odznova. A aj keby sme takto tvorili mesiace, nedokážeme zájsť ďalej ako po prvú vodu.
Rozhodne tak nemáme šancu vymyslieť niečo výnimočné, čo tu ešte nebolo. Jediné, čo vtedy pomôže, je vedome odblokovať všetko rušivé, čo by mohlo našu pozornosť odpútavať.
Sociálne siete
Čiže sociálne siete v nás tiež zabíjajú tvorivosť?
Kŕmia nás rýchlymi a krátkymi správami. Tie sú namiešané podľa našich preferencií, preto nám chutia. Akurát že mozog nám tým lenivie a nedokáže už stráviť nič náročnejšie a výživnejšie.
Dokonca máme časom problém stráviť aj obsah či názor, ktorý sa vymyká našim preferenciám, čím sa stávame menej tolerantní. Zvykneme tak kĺzať po povrchu a všetko, čo si vyžaduje hlbší ponor či výpravu mimo nášho rybníčka, sa pre nás stáva náročným.
Preto sa pri vymýšľaní často utiekame k instantným riešeniam či dokonca googleniu už hotových riešení. V naivnej viere, že tým podporujeme svoju tvorivosť. Tak nenájdeme cestu, len výsledok niekoho iného. Je to ako myslieť si, že sme zabehli maratón, keď sme len prešli jeho cieľovou páskou.
Hľadanie inšpirácií
A kde by sme teda inšpiráciu mali hľadať?
V každej sekunde nášho života je viac inšpirácie ako na celom Instagrame. Médiá a sociálne siete poskytujú už len sprostredkovaný odvar všetkého.
Skutočný zdroj je všade okolo nás, treba sa len odtrhnúť od obrazoviek, prestať sledovať trendy či sprostredkované životy iných a začať tvoriť a žiť naplno ten svoj.
Možno však vďaka svojej úprimnosti pochopíme, že sme sa zablokovali z úplne opačného dôvodu – až príliš sme sa sústredili. To sa stáva vtedy, ak sme svojou ctižiadosťou alebo ambíciami našich rodičov či šéfov tlačení do maximálneho výkonu dlhodobo a tiež netušíme, ako sa o svoju tvorivosť starať vedome.
Vtedy zabúdame načerpávať, len vyčerpávame. Začneme sa cykliť, vykrádať sami seba, naše tvorenie sa stáva kŕčovitým a my len bezmocne sledujeme, ako prichádzame o ľahkosť, bez ktorej nič výnimočné vzniknúť nemôže.
Zo začiatku sa tento kŕč prejavuje len ako blok, dokáže však prerásť až do vyhorenia. Práve preto je dôležité vedieť, ako naša tvorivosť funguje, aké má fázy, čo jej prospieva, čo jej škodí. Aby sme ju svojou nevedomosťou v sebe neubíjali, ale vedome rozvíjali.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
