Starostlivosť o duševné zdravie si v poslednom období začalo získavať čoraz väčšiu pozornosť. Prečo by sa však touto témou mali zaoberať firmy, pre ktoré pracujeme? Ako vplýva práca na náš well-being a čo v tejto oblasti zmenila pandémia? Nielen o tom sme hovorili v novom diele podcastu Nevyhorení s organizačnou psychologičkou Kristínou Pomothy.
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z nášho rozhovoru:
Závislosť od práce
Kult práce a to, ako ju vnímame, sa rokmi mení a ovplyvnila to aj pandémia, hovorí Pomothy. Hoci glorifikovanie zaneprázdnenosti postupne mizne, ešte stále tu je podľa nej veľká časť mileniálov a generácie Z, ktorá je od práce závislá.
„To znamená, že sa identifikujú so svojou prácou a svoje šťastie a duševnú pohodu ťažia z práce zo svojej pracovnej identity. Takže keď sa mi darí, som úspešná a dostávam uznanie od okolia, tak sa moja sebahodnota zvyšuje,“ vysvetľuje organizačná psychologička.
Táto sebahodnota je však podľa nej ľahko zničiteľná, pretože závisí od iných a nevychádza priamo z nášho vnútra. „Myslím si, že je to niečo, čo si určité typy osobností nesú so sebou niekedy aj celý život,“ dodáva.
O emóciách na pracovisku
„Nemôžeme vypnúť svoj život pred dverami kancelárie. V čase pandémie prežívame niektoré životné situácie ešte intenzívnejšie a pracovné prostredie by malo byť na tento stres pripravené,“ hovorí Kristína Pomothy, ktorá v podcaste vyvracia teóriu o tom, že emócie nepatria na pracovisko. V pandémii to podľa nej platí dvojnásobne.
Otvorená debata o duševnom zdraví vo firmách a nachádzanie tých správnych kanálov, cez ktoré môže prebiehať, je jedna z tém, ktoré ju momentálne zamestnávajú najviac.
„Najnovšie prieskumy hovoria o tom, že len okolo 20 percent zamestnancov sa cíti bezpečne hovoriť o svojom duševnom zdraví s HR, čo je veľmi nízke číslo. Približne 48 percent ľudí si dokonca myslí, že otvorenosť o duševnom zdraví by malo negatívny dopad na ich kariéru,“ hovorí Pomothy.
Empatia lídrov
Akú úlohu zohrávajú lídri? Podľa organizačnej psychologičky veľmi výraznú. Až 68 percent riaditeľov si myslí, že keď ukážu empatiu, tak budú menej rešpektovaní svojimi zamestnancami. Problémom býva aj empatia. „Často majú ťažkosti preniesť svoju empatiu do práce. Bránia sa emóciám a myslia si, že týmto spôsobom chránia tím a firemnú kultúru,“ vysvetľuje Pomothy, no dodáva, že opak je pravdou.
Práve ukazovanie zraniteľnosti má tendenciu zvyšovať dôveru v rámci tímov, čo sa môže premietnuť napríklad aj na produktivite zamestnancov. „Zraniteľnosť však neznamená, že prídem na nejaký míting a celé to tam ‚unesiem‘ svojimi emóciami. Tým pádom pôsobím deštruktívne na prácu kolektívu. Ide skôr o to, aby savnašla pôda na dôverný rozhovor,“ objasňuje.
Priamy vplyv na výkon
Prečo by vlastne firmy mali riešiť duševné zdravie zamestnancov a nepristupovať k nemu len ako k osobnej zodpovednosti jednotlivcov? „Najmä preto, že duševné zdravie má priamy vplyv na výkon. To znamená, že tam kde je duševné zdravie na poklese, tam je na poklese aj výkon zamestnancov. Toto potvrdzuje vyše sto štúdií,“ hovorí Pomothy, no do debaty pridáva aj ľudský aspekt.
Firmy by to malo zaujímať aj preto, lebo je to spoločenstvo, v ktorom trávime množstvo času a vytvárame si v ňom väzby. „Keď ľudia potrebujú pomoc v oblasti duševného zdravia alebo s rovnováhou, často sa spoliehajú na tzv. loose ties, čiže na svojich známych, ktorí im nie sú až takí emočne blízki. Je prirodzené, že by sa v takomto prípade obrátili na svoju firmu, no tá potrebuje mať nastavené bezpečné procesy, ako by to mohli urobiť,“ vysvetľuje organizačná psychologička.
Čo môžu robiť zamestnanci?
Nielen firmy, ale aj samotní zamestnanci by sa mali zaujímať o svoje duševné zdravie. „V prvom rade by si mali vedieť nasadiť kyslíkovú masku sami. Mali by si robiť pravidelné pauzy v práci, venovať sa svojmu spánku, vzťahom a dávať veľký dôraz na to, ako funguje fyzické telo,“ menuje Pomothy.
Tiež by sme sa mali snažiť občas odstúpiť od práce, najmä v období, keď toho máme veľa. „Potom je tu ešte hlbšia práca, teda venovať sa svojím tzv. stress triggers – spoznať samého seba, ako vlastne reagujem na rôzne stresové situácie, čo vo mne vyvoláva stres, čo sú tie situácie, v ktorých sa cítim najviac vypätá,“ dodáva.
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa bude venovať prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení. Prihlásiť sa na jeho odber môžete tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
