Ak by Phebe Vanderbilt nepožičala svojmu 16-ročnému synovi Corneliusovi sto dolárov, možno by sa z neho nestal najbohatší človek v Spojených štátoch. Tým pádom by aj Holly Golightly z novely (a neskôr filmu) Raňajky u Tiffanyho stratila niečo zo svojho šarmu. A vari by nebolo ani reportéra, ktorý by v živom vysielaní nazval vtedy ešte amerického prezidenta Donalda Trumpa (po jeho tlačovke o údajných volebných podvodoch) „tlstou korytnačkou prevaľujúcou sa na chrbte na ostrom slnku“.
Nová kniha Andersona Coopera a Katherine Howe o Vanderbiltovcoch. Foto: Harper
Spomínaným reportérom je hviezda CNN Anderson Cooper. Začiatkom októbra bol hosťom v podcaste u Conana O’Briena, kde sa podelil aj o príbeh, ako prišiel na svet. Písal sa rok 1966, jeho mama už bola po štyridsiatke a nedarilo sa jej otehotnieť.
„Lekár jej poradil lieky podporujúce plodnosť, no tie ešte nemali v USA povolenie, a tak letela do Európy, kde sa už dali kúpiť. Zašla do Švajčiarska za Charliem Chaplinom a jeho manželkou, ktorí jej pomohli prilepiť tabletky okolo pásu, aby ich mohla prepašovať späť do USA,“ hovoril v podcaste Cooper. O’Brien dodal, že Chaplin nebýva bežnou súčasťou liečby neplodnosti a že by si to možno zaslúžilo dovysvetliť.
Dialóg potom smeroval k odprezentovaniu novej Cooperovej knihy Vanderbilt: The Rise and Fall of an American Dynasty. Reporér ju nepísal len z novinárskeho záujmu, ale aj z osobného.
Celé meno jeho mamy znelo Gloria Vanderbilt. Bola to pra-pravnučka železničného magnáta Corneliusa Vanderbilta. Keď v roku 1877 zomrel, patril mu – obrazne povedané – jeden dolár z každej dvadsaťdolárovky v obehu.
Bol prvým boháčom s majetkom presahujúcim sto miliónov. A hoci bohatstvo sa celkom nevyparilo ani v piatej generácii, Cooper v podcaste rozprával, že už ako dieťa tŕpol, keď videl, že mamine konzumné návyky presahujú zužujúci sa rodinný majetok.
Každý hlupák vie zarobiť 100 miliónov
Cornelius Vanderbilt. Foto: Wikimedia/Heritage Auction Galleries, voľné dielo
Cornelius Vanderbilt, ktorého prezývali Commodore, už ako dieťa pracoval pre svojho otca, ktorý prevážal pasažierov na malej loďke na newyorský Staten Island. V roku 1810 si vo veku 16 rokov požičal od mamy osudových sto dolárov na vlastnú loďku a zakrátko vytlačil z biznisu nielen vlastného otca, no začal výrazne expandovať.
Zameral sa na najmodernejšie dopravné prostriedky svojej doby, najskôr na parníky, potom na vlaky. Dopracoval sa až k monopolu všetkých železničných spojov z New Yorku. „Každý hlupák vie zarobiť peniaze. Ale len umný človek si ich vie udržať,“ mal prorocky povedať synovi Billymu, ktorý zdedil 95 % z jeho stomiliónového majetku.
William Henry Vanderbilt, prezývaný Billy, bol pritom len jedným z 11 žijúcich detí Corneliusa. Starý pán však nechcel príliš rozptyľovať bohatstvo, a tak Billyho bratovi a deviatim sestrám odkázal len menšie, hoci stále zaujímavé sumy.
Billy majetok nepremárnil, dokonca ho počas svojho života zdvojnásobil (a to zomrel len 9 rokov po svojom otcovi!). Na rozdiel od Corneliusa však milióny neodkázal jednému potomkovi, ale rozdelil ho dvom synom – Corneliusovi II a Williamovi Kissamovi.
V tretej generácii sa zároveň členovia rodiny začali oveľa menej zaujímať o rodinnú železničnú spoločnosť New York Central a oveľa viac o okázalé míňanie peňazí.
Náhrdelník Kataríny Veľkej za 250-tisíc
Posledným, kto skutočne dohliadal na rozvoj železničnej firmy bol Cornelius II, no ten zomrel v roku 1899, teda 22 rokov po svojom slávnom dedovi. Jeho brat William Kissam sa radšej venoval jachtám a koňom a neskôr sa na rodinný majetok dokonca posťažoval.
„Zdedené bohatstvo je hendikepom k dosiahnutiu šťastia. Nemal som po čom prahnúť,“ citujú ho v knihe Fortune’s Children, ktorú napísal ďalší z členov rodiny Arthur T. Vanderbilt II. Williamova manželka Alva zase raz „ponížila“ svoju rivalku Caroline Astor, keď si na ples vzala oveľa drahšie šperky ako sokyňa – konkrétne perlový náhrdelník po Kataríne Veľkej za 250-tisíc dolárov (neskôr sa Alva stala významnou sufražetkou).
V prvých rokoch 20. storočia Vanderbiltove vlaky ešte fungovali na akejsi zotrvačnosti, no doprava v Spojených štátoch sa začínala meniť a železnice postupne strácali na význame. Najmä po druhej svetovej vojne im pribudla silná konkurencia v podobe rozvíjajúcej sa leteckej dopravy a v oblasti tovaru zase diaľnic plných kamiónov.
V roku 1954 rodina železničnú spoločnosť napokon predala. Dovtedy však ďalší a ďalší dediči pokračovali v nákladnom životnom štýle, ktorého symbolom by mohlo byť honosné letné sídlo The Breakers na Rhode Island. Tento 70-izbový zámok s rozlohou viac ako 11-tisíc štvorcových metrov je dnes národnou kultúrnou pamiatkou.
Do paláca na Rhode Island z Remetských Hámrov
A práve do tohto sídla sa v 30. rokoch sťahovala dcéra Corneliusa II. Odkiaľ? Z Remetských Hámrov na východnom Slovensku.
Gladys Vanderbilt si totiž v roku 1908 vzala za manžela maďarského grófa Lászlá Széchenyiho, neskoršieho veľvyslanca Maďarska v Spojených štátoch. V období pred prvou svetovou vojnou to bol však ešte divoký investor, ktorý sa podľa New York Times netajil ambíciami stať sa uhorským Vanderbiltom.
Svadba Gladys Vanderbiltovej, ktorá neskôr žila aj na Slovensku, v roku 1908. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Investície do železníc a baní hradil z multimiliónového vena svojej ženy. Do roku 1913 jeho strata podľa amerického denníka predstavovala asi sedem miliónov dolárov, čo viedlo k špekuláciám, že sa s ním Gladys nechá rozviesť.
Pár napokon spolu vydržal až do grófovej smrti v roku 1938. Za svoje letné sídlo si vybrali práve slovenské Remetské Hámre. Obec na svojom webe píše, že pričinením grófky mala dedina zavedenú elektrinu a funkčný vodovod oveľa skôr než niektoré slovenské mestá.
Zľava Gladys Vanderbilt, jej manžel László Széchenyi a dcéra amerického prezidenta Theodora Roosevelta Alice v roku 1922. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Ich kaštieľ sa, žiaľ, do dnešných dní nezachoval. V roku 1956 objekt vyhorel. Pripomienkou Vanderbiltovcov na Slovensku je však Kaštielik Morské oko, ktorý stojí na brehu rovnomenného jazera. Grófka ho nechala vybudovať v roku 1924 a dnes patrí štátnemu podniku Lesy SR. Po smrti manžela sa Gladys presťahovala naspäť do USA, kde obývala práve The Breakers, z ktorého je dnes múzeum.
Súd storočia o 2,5-miliónové dievčatko
Slávnejším bratom Gladys bol Reginald Claypool, zvaný Reggie. Dožil sa len 45 rokov a tento gambler a playboy celý život pútal pozornosť najmä tým, s akou rýchlosťou dokázal míňať zdedené peniaze (už skromnejšie – od otca dostal v deň 21. narodenín „iba“ 10 miliónov dolárov) a obracať do seba poháriky jeho obľúbeného kokteilu Stinger.
Reggie bol dva razy ženatý a s každou manželkou mal jednu dcéru. Po jeho smrti v roku 1925 pripadlo každej dcére 2,5 milióna dolárov. Staršia Cathleen mala v čase otcovej smrti už 21 rokov, no mladšia Gloria, matka Andersona Coopera, mala len niečo vyše roka. A jej mama Gloria Morgan iba 21 rokov.
Bulvár rozoberal vzťah Glorie s matkou ešte aj v roku 1938. Foto: San Bernardino County Sun
Vanderbiltovcom sa však po čase nepáčilo, že Gloriina matka žila odviazane a nevenovala sa dostatočne dcére. Roztržka dospela až pred súd, médiá písali o zvereneckom procese storočia.
O 2,5-miliónové 10-ročné dievčatko sa súdila mama Gloria Morgan s jej tetou Gertrude. Gloriu napokon zverili do opatery tety. Ako 15-ročná začala svoju modelingovú kariéru, v 17-tich sa znova stretla s mamou – v Kalifornii.
Stala sa miláčikom umeleckých kruhov, postupne si vzala za manželov filmového producenta (a údajného mafiána) Pata DiCicca, dirigenta Leopolda Stokowského a režiséra Sidneyho Lumeta. K jej partnerom patrili aj Frank Sinatra a Marlon Brando.
Múza Capoteho naučila ženy nosiť džínsy
Gloria Vanderbilt v roku 1959. Foto: Wikimedia/ U.S.Steel, voľné dielo
Jej dôverníkom bol zase spisovateľ Truman Capote. Povráva sa, že Gloria bola inšpiráciou pre hlavnú hrdinku v jeho novele Raňajky u Tiffanyho. Postavu Holly Golightly potom vo filmovom spracovaní stvárnila herečka Audrey Hepburn.
Jej štvrtým manželom a otcom Coopera bol spisovateľ, scenárista a herec Wyatt Emory Cooper, s ktorým Gloria žila až do jeho smrti v roku 1978. A potom sa už znova nevydala.
Okrem toho, že sa táto femme fatale a príslušníčka piatej generácie slávnej vetvy Vanderbiltovcov zviditeľňovala v spoločenských kruhoch, venovala sa aj rôznym druhom umenia, no najmä módnemu návrhárstvu.
V 70. rokoch sa jej podarilo spopularizovať džínsy pre ženy (dovtedy sa dizajnovali najmä pre mužov). Do dvoch rokov boli najlepšie predávanými texaskami v USA, Cooper sa vraj s bratom (ktorý neskôr spáchal samovraždu) ako deti zabávali na tom, že počítali, koľko žien má na zadnom vrecku nohavíc nápis s menom ich mamy.
Keby po predkovi zdedila aj obchodný talent, mala by dobre našliapnuté. Na rifliach mala zarobiť viac ako 17 miliónov, keď sa však značka v roku 2002 predala za 100 miliónov, nemala v nej už žiadny podiel.
Milióny teda pribúdali, ale v duchu rodinných tradícií aj mizli. Cooper po maminej smrti v roku 2019 zdedil menej ako 1,5 milión dolárov.
Článok vznikol s prispením reportérky amerického Forbesu Natalie Robehmed a jej článku o Vanderbiltovcoch.
