Tvrdí, že veľa času „trávi vo svojej hlave“, a preto musí občas „vypnúť“. Jej mimopracovné aktivity sú však ekvivalentom neustáleho vzdelávania a sebarozvoja. Mladá vedkyňa v rozhovore zdôrazňuje dôležitosť aktívneho odpočinku, ktorý napomáha stimulovať určité časti mozgu.
Veda a vzdelávanie na Slovensku
Ako vnímate momentálnu situáciu so vzdelaním a vedeckými pracovnými príležitosťami na Slovensku?
Myslím si, že sú dobré iniciatívy, v ktorých si vedci zakladajú vlastné firmy. Rozvíjajú sa rôzne biologické a bio-technologické startupy, ktoré úroveň vedy posúvajú na vyšší level. Zároveň zastávam názor, že ten, kto chce a pracuje na sebe, tak si prácu nájde.
Čo sa týka vzdelávania, podpora štátu je variabilná v závislosti od odboru. Prírodné a technické smery majú odborové štipendium. Ja sama som počas magisterského štúdia dostala odborové aj prospechové štipendium.
Od roku 2016 ste členkou Mensa Slovakia. Ako sa meria inteligenčný kvocient? A aké IQ bolo zistené vám?
V rámci Mensy sa používajú Ravenove progresívne matice. Ide o sústavu obrázkov, ktoré sú zoradené podľa určitej logickej súvislosti, pričom treba pridať ďalší do postupnosti.
Táto metóda meria len logickú inteligenciu. Druhov inteligencie je viacej. Mne bolo namerané IQ 144.
V Mense však aj pomáhate. Objasnite bližšie svoje pôsobenie v tejto neziskovej organizácii.
Spoluorganizujem tábory a voľnočasové aktivity pre deti, zúčastňujem sa IQ olympiád, kde som ako technická podpora. Okrem toho som aj koordinátorkou pre networking a aktívnu účasť členov Mensy.
Nadpriemerne inteligentní ľudia
S akými najčastejšími prekážkami sa podľa vás stretávajú nadpriemerne inteligentné deti?
Podľa mňa je najväčšou prekážkou byť outsiderom a byť nepochopený. Len 2 % ľudí má IQ nad 130.
V čom si vyžadujú deti s nadpriemernou inteligenciou špeciálny prístup?
Nadané deti majú podľa školského zákona nárok na špeciálnu starostlivosť. Ide predovšetkým o úpravu vzdelávania, lebo v niektorom z predmetov môžu prevyšovať.
Je tiež dôležité, aby deti neboli izolované len medzi nadanými, ale učili sa fungovať v rámci bežnej populácie. V dospelom živote ich to neminie.
Darina Peterková
Mgr. Darina Peterková, PhD. je vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied (SAV) pracujúca v Centre biológie rastlín a biodiverzity. Po tom, čo ju nezobrali na medicínu, išla na Fakultu prírodných vied na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde vyštudovala biotechnológiu, aplikovanú biológiu a molekulárnu biológiu.
Okrem akademickej a vedeckej činnosti je členkou Mensa Slovensko (neziskovej medzinárodnej organizácie, ktorá združuje ľudí s nadpriemerným IQ) a oblastnou koordinátorkou piatich klubov Toastmasters na Slovensku (teda občianskeho združenia na rozvoj komunikačných a líderských zručností).
Angažujete sa aj vo vzdelávacej organizácii Toastmasters, kde sa venujete rečníctvu, komunikácii a líderstvu. Akým spôsobom pomáhate rozvíjať tieto zručnosti ostatným členom?
V Toastmasters som členkou viac ako štyri roky a okrem vlastného vzdelávania posúvam svoje vedomosti a skúsenosti ďalej ako mentor ďalších členov či klubov.
Aktívny oddych a rozvoj
Aké ďalšie záujmy ešte máte?
Chodím na turistiku alebo sa umelecky vyžívam. Zbožňujem vyšívanie, čo taktiež stimuluje určité časti mozgu. Tiež obľubujem čítanie kníh, pomoc charite, meditácie či stretávanie sa s ľuďmi s podobným alebo rovnakým nastavením mysle.
Mali ste vždy podporu svojej rodiny pri vykonávaní toľkých aktivít?
Moja mama ma podporovala vo viacerých veciach, respektíve mi nechávala voľný priestor, aby som sa rozvíjala. Moji starí rodičia sú zas úžasní v tom, že majú nahrané všetky mediálne výstupy, v ktorých som figurovala.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí chcú napredovať vo svojom mentálnom vývoji?
Aby neodkladali veci na neskôr. Pokiaľ ľudia niečo chcú, nech vykonajú akciu čo najskôr. Zároveň – aktivity, práca, rozvoj – to je super, no treba vedieť aktívne relaxovať a vedieť si nájsť čas aj sám na seba.
Štúdium a práca v SAV
Akou ste boli študentkou?
Počas základnej školy som bola klasický študijný typ – samé jednotky. Stredná škola mi prišla dosť súťaživá, a to ma odrádzalo. Vtedy sa mi prospech zhoršil, avšak chodila som na biologické olympiády.
Na vysokej škole sa mi chuť do učenia opäť vrátila. Dokonca som napísala najlepšiu diplomovú prácu v angličtine a úspešne doštudovala PhD.
Robíte vedkyňu pre SAV. V čom spočíva vaša práca?
Zbieram rastlinný materiál, izolujem z neho proteíny a následne robím jeho analýzy. Tieto všetky úkony tvoria podklady pre napísanie publikácií.
V jednom z projektov som napríklad skúmala proteíny, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri „odpovediach“ rastlín na stres. Robím to, čo je potrebné pre naplnenie rôznych projektov, ktorých som súčasťou.
Rozmýšľali ste nad prácou vedkyne aj v zahraničí?
V minulosti áno. Dokonca som chcela ísť na doktorandské štúdium do zahraničia, avšak moje samovzdelávacie aktivity, či už v rámci Toastmasters alebo Mensy, sa rozvinuli natoľko, že už túto ambíciu nemám.