Kto sa hrá, ten neplytvá. Pri výrobkoch značky Egoé to platí doslova: z dreva, ktoré by inak skončilo v odpade, sa tu rozhodli vyrábať hračky. A nie hocijaké. „Chceme deti edukovať k lepším zajtrajškom,“ hovorí Luděk Látal.
Látal je CEO spoločnosti Egoé Kovo, ktorá patrí do siete firiem založených po rozchode s pôvodnou značkou. V českých Bíloviciach vznikajú roky oceňované dizajnové predmety, vrátane záhradného nábytku. A každý odrezok padajúci na zem nielen na Látala pôsobil ako čím ďalej hlasnejší signál.
„Mojou myšlienkou bolo nejako zužitkovať zvyšky a dizajnér všetko umocnil tým, že do toho pridal prvok vzdelávania. Nie je to pre nás momentálne biznis, skôr radosť z toho, že odpad len tak nehodíme do pece. Dáva to všetkým morálny zmysel,“ približuje Látal.
Testované na deťoch
A tak je na svete kolekcia Didawood, ktorej názov spája didaktiku a drevom. Nedávno sa začal predávať – štýlovo v bezobalových obchodoch, čo je neoddeliteľná súčasť konceptu.
Na detaily sa dbá aj pri šnúrkach či papierových súčastiach, ktoré sa vyrábajú z recyklovaných materiálov. Zatiaľ je na svete 23 produktov, medzi nimi napríklad originálne domino, kontrastné drevené kocky, kroketová sada na záhradu či séria venovaná poznávaniu stromov. To všetko sa vyvíjalo v Egoé dva roky.
„Pohybujeme sa v sedemcifernom čísle,“ hovorí o nákladoch v českých korunách. „Musíte to správne vymyslieť a potom sa okolo toho veľa najazdí. Najviac peňazí šlo na ľudí, ale tiež na spolupráce s odborníkmi na testovanie v škôlkach, na testovanie s deťmi s postihnutím.“
Piktogramy pre autistov
Čo je ďalší rozmer hračiek. Majú rozvíjať drobnú motoriku, poslúžiť ako zrakové pomôcky, pomáhať tým, ktorých osud znevýhodnil. A výhľadovo – lebo startup menom Didawood je stále len na začiatku – zjednodušiť život deťom s poruchou autistického spektra. To vychádza z osobnej skúsenosti člena tímu.
Čo poviete na netradičný betlehem? Foto: archív Egoé Kovo
„Piktogramy pre autistov sú jedným z pilotných projektov na budúci rok,“ plánuje Látal. „Naša dizajnérka Monika Lacková to mala pri štúdiu ako zásadnú prácu a piktogramy má stále v šuplíku, čo je veľká škoda. Pokiaľ by sa nám to podarilo dostať do obehu, bolo by to niečo veľké, s medzinárodným presahom.“
Nielen projekt Didawoodu tak z Látala urobil ideálneho panelového diskutéra na konferencii, ktorá sa nedávno v Prahe venovala cirkulárnej ekonomike.
„Prerobiť niekoho, kto je zvyknutý celý život hádzať odpady na zem, môže byť zložité. Tí ľudia to niekde videli, boli tak naučení,“ hovorí Látal. „No keď vás niekto vzdeláva odmalička, či už je to generačne odovzdávaný mobil, alebo opätovne použiteľné hračky, to deti budú mať zafixované a podvedome s tým budú pracovať aj v dospelosti,“ dodáva.
Niečo pre milovníkov maľovaných krížoviek. Foto: archív Egoé Kovo
Win-win situácia
Aj Lego, hoci vyrobené z plastu, napokon podľa neho môže byť viacgeneračná záležitosť, než sa kocky celkom zošúpu či zničia. Drevené hračky všetko umocňujú. „Jedna z vecí, ktoré môžeme v rámci cirkularity urobiť, je uviesť niečo k deťom a vedieť im povedať: Toto vzniká z odpadu, je to pekne navrhnuté, z prírodného materiálu – a môžete to použiť aj pre svoje deti.“
Pokrok zatiaľ v bílovickej fabrike postupuje pozvoľnými krokmi, jej šéf odhaduje využitie odpadového dreva na maximálne desať percent. Ohlasy mu však ukazujú, že sa za bohumilými dôvodmi skrýva aj biznisový potenciál. Win-win situácia.
„Určite takú cestu vidíme,“ priznáva. „Máme presne spočítané, kam sa chceme dostať a kedy sa to vyplatí, ekonomický model je nachystaný, ale všetko chce čas. Zatiaľ investujeme, budúcich niekoľko rokov určite nebudeme v pluse. Zároveň nám to robí radosť a vidíme v tom budúcnosť.“
Vidieť si ďalej od nosa
Podľa Látala sa z niekdajších dravých kapitalistov-tridsiatnikov postupne stávajú ľudia, ktorí už dávno myslia na omnoho viac než len na tržby a zisky.
„Môj subjektívny pocit je, že asi nikto nechce zomierať s vedomím, že tu za sebou zanechal kopu neporiadku a nevyriešených vecí, ale zarobil peniaze, ktoré sú mu v tom čase beztak nanič,“ zamýšľa sa Látal. „Zarábať peniaze je dobrá vec. Ale ešte lepšie je múdro investovať, aby veci dávali zmysel.“
On sám cíti, ako internú firemnú evolúciu urýchľuje súčasné dianie, napríklad nedostatok materiálov či rastúce ceny energií. Aj to sa podľa neho dá vyriešiť, akurát to nepôjde zo dňa na deň. „Veci začnú dávať zmysel, keď robíte jednu za druhou,“ vracia sa k predchádzajúcej myšlienke.
-
-
Foto: archív Egoé Kovo
-
-
Foto: archív Egoé Kovo
-
-
Foto: archív Egoé Kovo
Plány na vlastnú elektráreň
U nich bola napríklad na začiatku reťazca neočakávaných asociácií technológia, ktorá by umožnila využitie tepelného spracovania európskeho dreva tak, aby sa pri použití v exteriéri kvalitou vyrovnalo tomu exotickému.
„Riešili sme, že prestaneme dovážať tropické drevo. Technológia thermowood ale žerie energiu, takže päť rokov riešime solárnu elektráreň, ktorá by poskytla čistú energiu na transformáciu, po ktorej by bolo dlhodobo využiteľné drevo z regionálnych zdrojov,“ hovorí Látal. „Je za tým dlhá cesta, ale pomaly k tomu spejeme.“
Ďalším príkladom je iná aktuálna vec: spoločnosť vyjednáva o odkúpení veľkého terminálového prístrešku v rámci rekonštrukcie zlínskej tržnice, ktorý bol odsúdený na likvidáciu do šrotu.
„Demontáž sa zvládne za dva dni, repasovanie na nový stav počas ďalších piatich,“ približuje Látal. „Pôvodne sme si hovorili, že to využijeme u nás v Bíloviciach, ale reálne to vidím tak, že nájdeme kupca, ktorý si v rámci cirkularity kúpi nový prístrešok za polovičnú cenu. Je škoda hodiť takú vec na smetisko, veď môže fungovať ďalších tridsať rokov!“
Tak ako hračky, ktoré pritom pochádzajú z dreva pôvodne určeného na vyhodenie.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je Miroslav Němý.
