Reportér denníka The New York Times Matt Apuzzo prišiel v októbri do Bratislavy porozprávať o politických útokoch proti novinárom a nebezpečenstvám, ktoré hrozia slobodným médiám. V krátkom rozhovore pre Forbes sme sa trojnásobného víťaza Pulitzerovej ceny pýtali aj na tému, za ktorú s kolegami získal „Pulitzera“ v tomto roku – na pandémiu koronavírusu.
Optimizmus či frustrácia?
Posledný rok ste písali najmä o covide. Ste z reakcie spoločnosti a štátov na pandémiu viac frustrovaný alebo optimistický?
Pandémia priniesla mnoho lekcií o tom, ako fungujú jednotlivé štáty a vlády. Keď ste sa pred pandémiou pozreli na pripravenosť Spojených štátov alebo krajín Európskej únie v teórii, na papieri, zdalo sa, že je to v poriadku. No od pripravenosti sme boli v skutočnosti tak ďaleko, že je to až šialené.
Niektoré plány boli zastarané, občas sa vlády nimi neriadili, niekedy sme neverili vede alebo neboli ochotní robiť náročné, no potrebné kroky. Je ťažké nebyť z toho frustrovaný.
Rozdielne reakcie USA a EÚ
Takže žiadny optimizmus?
Či som optimistický? Optimistický som ohľadom… no, nad týmto sa veru musím zamyslieť. Ale dobre, už to mám!
Vedci prišli s vakcínami proti vírusu za menej ako rok. A vlády pritom odstránili z cesty obvyklé prekážky, aby pomohli vývoj vakcíny urýchliť. Také niečo sme doposiaľ nikdy nevideli.
Ale opäť sú tu aj výzvy. Ako zabezpečiť vakcíny pre miliardy ľudí v štátoch, ktoré k nim nemajú prístup, zatiaľ čo v USA a Kanade „sedíme“ na takom množstve očkovacích látok, že by sme celé svoje populácie vedeli zaočkovať hneď v niekoľkých kolách.
Momentálne pôsobíte ako medzinárodný korešpondent a zároveň investigatívny novinár v Bruseli. Viete teda porovnávať reakcie Spojených štátov a Európskej únie. V čom boli iné?
V USA panuje predstava, že Európa je tá socialistická, ľavicová entita. Pri pandémii sa to však obrátilo, keďže práve americká vláda liala peniaze do vývoja, vstupovala do partnerstiev s farmaceutickými spoločnosťami, dávala im rôzne garancie. Skrátka, správala sa viac ľavičiarsky. Európska únia sa, naopak, spoliehala na voľný trh.
Teraz vidíme skutočné vládnutie
Ktorý prístup sa ukázal ako efektívnejší?
Je pravda, že zo začiatku sa postupovalo rýchlejšie v Spojených štátoch, no v zásade oba spôsoby fungujú – ak máte peniaze. Ale to skutočné zaujímavé porovnávanie vlád a ich prístupov prebieha až teraz.
V čom konkrétne?
Pri samotnej vakcinácii. Je na vládach, aby presvedčili ľudí v slobodných spoločnostiach, že majú spraviť to, čo je najlepšie nielen pre nich, ale aj pre ich susedov.
Teraz vidíme to skutočné vládnutie a jeho techniky. Niekto na to ide formou príkazov a zákazov, inde cez motiváciu…
V každom prípade sa počas nasledujúcich mesiacov a rokov naučíme veľa o tom, čo ako funguje a na túto dobu sa budú odvolávať knihy o spôsoboch vládnutia aj v budúcnosti.
Investigatívny novinár a dezinformácie
Je práca investigatívneho novinára v tejto dezinformačnej dobe zložitejšia?
Vlády a firmy sa určite snažia klásť pred novinárov nové prekážky, no nemyslím si, že jednou z nich sú práve dezinformácie. Tie sa totiž pri hlbšom pohľade veľmi ľahko rozsypú.
Vezmite si ako príklad známu kauzu Pizzagate (v roku 2016 vznikla konšpiračná teória, podľa ktorej sa vysokí predstavitelia americkej Demokratickej strany podieľajú na obchodovaní s ľuďmi a zneužívaní detí, pričom za miesto ich stretnutí označili aj jednu washingtonskú pizzériu – pozn. autora). Keď ste sa na ten príbeh pozreli lepšie, zistili ste, že je to blbosť.
Problém je, že šíritelia takýchto správ sa spoliehajú na to, že ich publikum si dôveryhodnosť informácie overovať nebude. Pre novinárov to teda nie je komplikácia, len šum.
A je vaša práca nebezpečnejšia? Vám osobne zhabali záznamy z telefónu za Obamovej aj Trumpovej vlády.
Nerozmýšľam o svojej práci ako o nebezpečnej. Napríklad ako americký novinár určite nečelím takým nebezpečenstvám ako povedzme mexickí reportéri. Na druhej strane, aj v Európe sa v posledných rokoch objavili prípady vrážd novinárov, takže by sme určite mali spozornieť. Takéto prípady sú zlovestným znamením toho, kam svet smeruje.
Útoky aj relevantná kritika
Ilustrácia: Atria Books
Počas kampane pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016 ste čelili veľkej kritike po vašom článku o tom, že kampaň Hillary Clinton vyšetrujú v kauze využívania jej súkromných e-mailov. Máte nejaký recept na to, ako čeliť takému extrémnemu tlaku. Veď ste sa osobne na čas ocitli v centre najsledovanejších volieb na svete…
Aktuálne veľkým tlakom čelíme všetci, nielen novinári. Je tu svetová pandémia, politická nestabilita… Ale keď sa mám vrátiť k situácii z roku 2016, išlo naozaj o bezprecedentnú situáciu, keď obe kampane vyšetrovala FBI a novinári sa snažili zorientovať, čo sa vlastne deje.
No v takej situácii sa musíte spoľahnúť na podporu svojich editorov a kolegov, nechať za seba hovoriť svoju prácu a nezaoberať sa tým, čo o nej hovoria iní.
Dá sa nevšímať si to, že ste veľkou témou sociálnych sietí?
Ja nie som na Twitteri, takže to celkom pomáha. Ale áno, ak si reakcie okolia príliš beriete k srdcu, možno pokrývanie politických káuz nie je tá pravá práca pre vás. Pretože kritika je súčasťou tejto roboty.
Samozrejme, rozlišujem relevantnú kritiku a obyčajné útoky, no keďže nie som na sociálnych sieťach, asi sa ku mne veľká časť útokov ani nedostala.
Niečo za niečo
Veľká téma súčasnosti, ktorá sa bezprostredne týka aj vašej knihy Enemies Within, je stanovenie hranice medzi ochranou súkromia a bezpečnosťou. Kto dnes určuje, kde sa táto hranica nachádza?
V demokratickej spoločnosti by to mali byť obyvatelia danej krajiny. To je ten rozdiel medzi demokratickým zriadením a policajným štátom.
Aká je úloha médií?
Aby ľuďom vysvetlili, ako sa veci majú a nechali na nich, ako sa rozhodnú. Určite nie je mojou úlohou – ako novinára – meniť zákony. Keby som chcel robiť to, idem do politiky.
Pozrite sa, v knihe Enemies Within sme upozornili na to, že po 11. septembri sa newyorská polícia výrazne zamerala na sledovanie moslimských obyvateľov mesta. Keďže však spoločnosť bola ešte stále vystrašená, nik sa tým najskôr veľmi neznepokojoval. Až po pár rokoch vznikol verejný tlak a kompetentní museli reagovať. Ľudia sami dotlačia vládu k rekalibrácii tejto hranice, ak to tak cítia.
Vieme sami spoznať, kedy je to už za tou prípustnou hranicou?
Je to vždy kolektívne rozhodnutie, pretože napríklad čo znepokojuje mňa, nemusí vôbec vyrušovať vás a naopak. Na druhú stranu, pri spravovaní štátu dochádza vždy k určitým dohodám – o niečo prichádzam, niečo získavam. Napríklad platím dane, aby som jazdil po dobrých cestách, aby sme v krajine mali fungujúce školstvo. Ale pri sledovaní ľudia presne nevedia, o čo prichádzajú a čo získavajú.
Tri rady od Matta Apuzza, ako nepodľahnúť dezinformáciám
Matt Apuzzo získal prvýkrát Pulitzerovu cenu v roku 2012 za reportáž o sledovacích taktikách newyorského policajného oddielu voči moslimskej komunite. V roku 2018 bol ocenený za články o ruskom vplyve na volebnú kampaň Donalda Trumpa a napokon tento rok bol v tíme ocenených autorov za reportáž o vývoji a dôsledkoch šírenia pandémie. Venuje sa najmä problémom okolo presadzovania práva, národnej bezpečnosti a spravodajským službám.
Opýtali sme sa ho, čo by poradil ľuďom, ktorí sa nechcú stať obeťou dezinformačných článkov a kampaní:
1. Bojujte za lepšiu mediálnu gramotnosť.
„Nie je to kľúčové len pre nás osobne, ale pre fungovanie demokracie ako takej,“ hovorí Apuzzo.
2. Všímajte si, či informáciu zdieľajú veľké médiá.
„Položte si otázky typu: Z akého zdroja tá informácia pochádza? Je to dôveryhodný zdroj? A rovnako si všímajte, či tú informáciu zdieľajú aj iné médiá. Ak totiž rovnaké fakty overia a uverejnia aj iné redakcie, asi na tom niečo bude. Keď to zdieľa jediný zdroj, buď je to neuveriteľne exkluzívna vec, alebo tam niečo nesedí,“ pokračuje reportér New York Times.
3. Buďte skeptickí.
„Občas môžete mať vďaka sociálnym sieťam pocit, že informáciu zdieľa každý. Ale to je systém, akým sociálne siete fungujú – majú zvýrazniť nejakú informáciu v rámci skupiny ľudí. Sociálne siete vnímam ako dôležitú súčasť mediálneho ekosystému, na druhú stranu ich existencia od ľudí vyžaduje, aby mali v sebe určitú dávku skepsy. Vo svete, kde každý dostáva priestor, aby vykríkol do sveta čo len chce, je to nutné,“ uzatvára Apuzzo.
Nositeľ Pulitzerovej ceny Matt Apuzzo navštívil Bratislavu, aby preniesol prednášku o politických útokoch proti novinárom. Jeho cestu priniesla Nadácia Tatra banky v rámci svojho programu Pulitzer Prize Lecture Series v spolupráci s hlavným organizátorom Nadáciou Petit Academy a Univerzitou Komenského v Bratislave.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
